dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d-é dvere, d-á stena, d-á ochrana;
dvojito čísl. nás. príslov.: d. vidieť niečo dvojmo;
dvojitosť -i ž.
dvojitý -tá -té príd.
dvojitý -tá -té príd. ▶ pozostávajúci z dvoch častí, prvkov; syn. zdvojený: dvojité dno, okno, dvere; d. rebrík, uzol; dvojitá čiara; dvojitá brada; dvojitá porcia jedla; dvojitá zmrzlina; d. úder, skok; dvojité salto; d. záhyb; dvojitá šírka tkaniny od 110 cm do 150 cm a viac; dvojité členstvo v dvoch stranách, vhodnejšie súbežné členstvo; dvojité priezvisko pozostávajúce z dvoch mien, napr. Rázusová-Martáková; anat. d. sval; lek. dvojité videnie; chem. dvojitá väzba kovalentná väzba tvorená dvoma elektrónovými pármi, pričom elektróny sú spoločné pre oba atómy; ekon. dvojité zdanenie súčasné zdanenie príjmu z toho istého objektu u jedného daňovníka v dvoch krajinách; fin. dvojitá mena peňažná sústava, pri ktorej základom peňažného obehu sú zlato i striebro; log. dvojitá negácia negácia výroku, ktorý je sám osebe negáciou; šach. d. šach súčasné napadnutie kráľa dvoma súperovými kameňmi; hud. dvojitá píšťala ľudový hudobný nástroj skladajúci sa z dvoch rovnako dlhých spojených píšťal; d. krížik grafický znak hudobného písma zvyšujúci notu o celý tón; dvojité bé znižujúce notu o celý tón
dvojitý jestvujúci, vyskytujúci sa, opakujúci sa dvakrát, dvojmo; pozostávajúci z dvoch • dvojnásobný: dvojitá, dvojnásobná odplata; dvojitý, dvojnásobný úder • zdvojený • duplicitný: zdvojený obraz; zdvojené okná; odovzdať dvojitú, duplicitnú správu • hovor. dupľovaný: dupľovaná porcia • odb. dubletný: dubletná forma • tech.: duplexný • duplexový: duplexné, duplexové čerpadlo • neskl. kniž. double [vysl. dubl] • zastar.: dvojmý • dvojný • dvojačistý
dvojitý čísl. nás. dvojnásobný, zdvojený: d. kríž, d-á stena, d-é dno, d-á frekvencia, d-á domácnosť; chem. d-á väzba; fin. d-á mena menová sústava, pri ktorej sa razia kurentné mince zo zlata i zo striebra, bimetalizmus;
dvojite/-o prísl.;
dvojitosť, -ti ž.
dvojitý čísl. nás. strsl dvojnásobný, zdvojený: Staväli zme stĺpi jednoduchie i dvojitie (Val. Dubová DK); Robeď dvojiťie čepi je prplačka (Pukanec LVI); dvojiťí rebrík (Laskomerské BB); dvojitá kramla (Prochot NB) L. dvojitá kasňa (Trnie ZVO) - dvojdielna
dvojitý čísl nás 1. zdvojený: bidens: dwogita grace (DSL 18. st) dvojzubová 2. obojaký, neúprimný, falošný: srdce dwogj teho reč wynassegi (SP 1696) klamú; z puwodu srdce dwogitého (Pie 18. st); binus honos: dvogita čest (LD 18. st)