dvojhlasný príd. znejúci v 2 hlasoch (význ. 3): d. spev;
dvojhlasne prísl.: spievať d.
dvojhlasný -ná -né príd.
dvojhlasný -ná -né príd. ▶ spievaný dvoma hlasmi súčasne; znejúci v dvoch hlasoch súčasne: d. spev, refrén; dvojhlasné skladby, cvičenia v C-dur; dvojhlasná trúbka; d. smiech, plač
dvojhlasný príd. hud. spievaný dvoma hlasmi súčasne: d. spev;
dvojhlasne prísl.: d. spievať
dvojhlasný príd. spievaný dvoma hlasmi súčasne: dvojhlasnie pesničke (Zombor MK); dvojhlasne prísl. Spievali dvojhlasňe (Bobrovec LM)
dvojhlasný, dvojhlasitý príd skladajúci sa z dvoch hlasových častí: L. d-á sylaba, litera gram dvojhláska: diphthongus: dwoghlasna sillaba (VT 1648); diphthongus: dwoghlasna litera (KS 1763); dwoghlasyté (litery) magj dlauhý tón; ňewlastnj dwoghlasytá nebožto prostredhlasytá (litera) gest, která prostrednj tón ze dwůch samozněgjcych má, ku přjkladu: ě, ů aneb ie, uo (GT 1780)