dvojaký čísl. druh.
1. dvoch druhov: d-é mäso, d-é riešenie
2. blíži sa význ. príd., dvojtvárny, neúprimný, falošný: d-é správanie, d-á odpoveď;
dvojako čísl. druh. príslov.;
dvojakosť -i ž.
dvojaký -ká -ké čísl. druhová adjektívna
dvojaký -ká -ké čísl. druhová adjektívna 1. ▶ jestvujúci v dvoch rozličných podobách; dvoch druhov: dvojaké mäso, drevo; dvojaká strava, cena; d. výklad, význam, zmysel slova; dvojaká podoba, výslovnosť mena; dvojaké občianstvo v dvoch štátoch; navrhnúť dvojaké riešenie; prístroj má dvojakú funkciu; postupovať dvojakým spôsobom; mať d. pohľad, názor na vec; viesť d. život; dvojaké zdanenie zdanenie dvoma rozličnými druhmi dane; Obyvateľstvo je dvojakého vierovyznania. [F. Gabaj]; Zora [časopis] už nevyšla v dvojakej reči, ale len po slovensky. [Z. Dônčová] 2. blíži sa významu prídavného mena ▶ svedčiaci o neúprimnom zmýšľaní al. konaní; syn. dvojtvárny, falošný, neúprimný: dvojaká odpoveď; dvojaká morálka; dvojaké správanie ◘ fraz. človek dvojakej tváre zmýšľajúci al. konajúci neúprimne, pokrytecky; hrať dvojakú hru konať neúprimne, pokrytecky; mať dvojakú tvár zmýšľať al. konať neúprimne, pokrytecky, pretvarovať sa; mať dvojaký meter na niečo al. merať niečo dvojakým metrom posudzovať podľa nerovnakého meradla
dvojaký 1. jeden i druhý • obojaký: dvojaký, obojaký smer; dvojaká, obojaká možnosť; obojaké riešenie je správne
2. p. falošný 1, neúprimný
falošný 1. ktorý sa pretvaruje, ktorý nezmýšľa ani nekoná úprimne (o človeku); svedčiaci o takýchto vlastnostiach (op. úprimný) • neúprimný • pokrytecký: báť sa falošných, neúprimných, pokryteckých ľudí; falošná, neúprimná, pokrytecká žičlivosť • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovská tvár • expr. obojaký • pren. pejor.: obojživelný • obojživelnícky: obojaký, obojživelný, obojživelnícky človek • judášsky: judášsky bozk • pejor. farizejský: farizejská láska • úskočný • ľstivý • prešibaný • expr. prefíkaný (používajúci úskoky, lesť, faloš, vypočítavosť): vidno jej v očiach úskočnú, ľstivú, prešibanú, prefíkanú povahu • pren. expr. cigánsky (o falošných očiach) • expr.: potmehúdsky • zastar. potmehúdly: potmehúdsky úsmev • nepravý • pejor. takzvaný: nepraví, takzvaní priatelia • úlisný (vtieravo milý a pritom neúprimný) • pejor. potuteľný: úlisný úsmev
p. aj neverný
2. dopúšťajúci sa podvodu, založený na podvode, nepravde, klame (op. pravdivý) • podvodný • klamný: falošný, podvodný posol; podvodné, klamné údaje, fakty • podvodnícky • klamlivý • pren. expr. cigánsky: naletieť na podvodnícke, klamlivé, cigánske sľuby • nepravý (op. pravý) • fingovaný: nepravý prorok, fingovaná adresa • kniž. lživý: lživá demokracia • pejor. takzvaný: takzvaná sloboda • krivý • nepravdivý • krivoprísažný (týkajúci sa obyč. právnych, súdnych záležitostí): krivá prísaha, nepravdivé obvinenie, krivoprísažné svedectvo • falšovaný • sfalšovaný (získaný falšovaním): falšované peniaze, sfalšovaný podpis
3. vyvolávajúci zdanie pravosti (op. pravý) • nepravý: falošné, nepravé vrecko; falošné, nepravé zlato • slepý (bez pravého určenia): slepý náboj, slepá chodba • umelý: umelé zuby, mihalnice • kašírovaný (zhotovený ako napodobenina obyč. z papiera): kašírované rekvizity • pren. zastar. talmový
4. p. chybný 2, nesprávny
neúprimný ktorý používa pretvárku, faloš; svedčiaci o nedostatku úprimnosti, otvorenosti (op. úprimný) • falošný: neúprimný, falošný priateľ; neúprimná, falošná reč (op. priama) • pokrytecký • pejor. farizejský (obyč. spojený so zlým úmyslom) • pretváračský • zried. pretváravý • pretvárny • zastaráv. pretváraný: pokrytecké, farizejské správanie • úlisný • ľstivý (používajúci klamstvo, prefíkanosť; svedčiaci o tom): úlisný, ľstivý úsmev • dvojtvárny • expr.: dvojaký • obojaký (op. otvorený, jednoznačný): dvojtvárny človek; dvojaká, obojaká odpoveď • expr. potmehúdsky (prešibane, s vtipom používajúci pretvárku, lesť; svedčiaci o tom): potmehúdsky výraz tváre • predstieraný • neprirodzený • strojený • hraný (iný ako v skutočnosti): predstieraný, strojený, hraný záujem; neúprimná, neprirodzená úslužnosť • násilný • silený • nútený (uskutočnený, uskutočňovaný nasilu; op. prirodzený): neúprimný, silený smiech; silená, nútená srdečnosť • pren. expr.: sladký • cukrový • medový (predstierane milý, dobrý): prehovoriť sladkým, medovým hlasom • pren. pejor. hadí (konaný so zlým úmyslom): hadia úslužnosť
pokrytecký (o človeku) ktorý koná neúprimne, ktorý sa pretvaruje; svedčiaci o pokrytectve • falošný • neúprimný: pokryteckí, falošní, neúprimní ľudia; pokrytecká, falošná morálka; pokrytecké, neúprimné vychvaľovanie • pretváračský • pretváravý • pretváraný • pretvárny (Šoltésová, Figuli, Jégé) • dvojaký • dvojtvárny • kniž. jánusovský (ktorý má dve tváre): dvojaké, dvojtvárne správanie; jánusovský charakter • pejor.: farizejský • judášsky: farizejská láska • pejor.: svätuškársky • pobožnostkársky • pobožnôstkarský (pokrytecky nábožný al. mravný): svätuškárske vystupovanie; pobožnostkárska, pobožnôstkarská pokora • expr. potmehúdsky
1. dvoch rozličných druhov: d. smer, d-á možnosť, d-é riešenie;
2. nerozhodný, neúprimný, falošný: d-á hra, d-á tvár, d-á myseľ;
dvojako prísl.;
dvojakosť, -ti ž.
dvojaký čísl. druh. csl dvoch rozličných druhov: Čierne čerešňe sa u náz dvojakej: Máme časnej a pozňej čerešňe čiernej (Čelovce MK); Ti konope sú dvojaké, sú prvé a sú druhé (Podmanín PB); Jez_dvojake drevo, tvarde i meke (Dl. Lúka BAR)
dvojaký čísl druh 1. dvoch rozličných druhov: ssatu z dwogakeg materie robity (CA 1686); dwogaka mjra (MB 1701); bicolor: dwogakeg barwy (AS 1728); mezy potomky dwogakeho manželstwy (N. MESTO n. V. 1744) 2. dvojitý, dvojnásobný: (neveriaci) dwogakym manem diablowym gest (BK 1581); armaria dwogaka (NOZDRKOVCE 1652); dwogaka sskoda (GŠ 1758); dobry skutek dwogaku odplatu prinássá (BlR 18. st) L. dextrarij: dwogake koňe sprážne (KS 1763) dvojspražné 3. obojaký, neúprimný, falošný: alterplex: dwogaky, chytraly, zrádliwy; biformatus: dwogjho spúsobu, dwogakeg twári (KS 1763); -o prísl k 1: co se dwogako rozumy (RT 17. st); bipartito: dwogako, na dwogno, na dwe částki rozdeleno (KS 1763); k 2: dupliciter: dwogako, dwognásobňe (KS 1763); -osť ž 1. rozdvojenosť: dyas: dwogakost (KS 1763) 2. dvojitý počet: duplicitas: dwognásobnost, dwogakost (KS 1763)