dvere, dvier/dverí, 3. p. -ám, 7. p. -ami/-mi ž. pomn. otvor, ktorým sa vchádza do domu, do miestnosti a ktorým sa odtiaľ vychádza; zariadenie na zatváranie tohoto otvoru; predná otvárajúca sa stena skrine: domové, izbové, chrámové, drevené, sklené, železné, pancierové, jednokrídlové, dvojkrídlové d., zavrieť, zatvoriť, zamknúť d., buchnúť, tresknúť, plesknúť dvermi (dverami), klopať na d.
● niečo je, stojí predo dvermi (pred dverami), niečo klope, tlčie na d. blíži sa, je veľmi blízko; robiť niečo za zatvorenými, zamknutými dverami tajne, neverejne; zatvoriť si d. k niečomu znemožniť si prístup; (po)nechať, nechávať si otvorené (zadné) d. počítať i s inou možnosťou; ukázať niekomu d. vyhnať ho; pchať (si) prsty medzi d. miešať sa do nebezpečných vecí; tam sú d.! (trochu hrubé) choď von!; otvoriť niekomu d. a) umožniť prístup; b) hovor. vyhnať, vyhodiť ho; podávať si d. o veľkej frekvencii, hojných návštevách; tam sa dvere ani nezatvárajú o častých návštevách; nech si zametá pred svojimi dverami nech sa stará o svoje veci; mať otvorené dvere k niečomu, k niekomu mať voľný prístup;
dverný i dverový príd.: d-é okno