Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dvíhať -a nedok.

1. niečo chytené dopravovať vyššie, zdvíhať: d. poleno na plece, dieťa na ruky; d. bremeno škripcom, žeriavom; nikto ned-a telefón; d. pohár i fraz. pripíjať

2. dávať (časť organizmu) do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať: pes d-a labky; d. ruky pred seba, nad hlavu (pri cvičení); d. oči pozerať dohora; d. hlavu i fraz. a) získavať sebavedomie b) stavať sa na odpor; d. prst vztyčovať i fraz. karhavo hovoriť

3. brať (niečo spadnuté) z povrchu niečoho, zdvíhať: d. klobúk zo zeme, papier z dlážky; d. raneného spod bicykla

4. spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie (počtu, množstva, úrovne ap.): d. ceny, nájomné zvyšovať; dažde d-jú hladinu rieky

5. zlepšovať, povznášať, zdokonaľovať: d. vzdelanostnú, hmotnú úroveň, d. výrobu

● d. ruku proti niekomu (chcieť) udrieť; d. ruky k niekomu úpenlivo prosiť; kniž. d. (svoj) hlas proti niečomu protestovať; expr. až ho tak d-a je pobúrený;

dok. dvihnúť -e -ú -hol

// dvíhať sa

1. dostávať sa do výšky, dohora, zdvíhať sa, stúpať, op. klesať: lietadlo sa d-a; voda v rieke sa d-a; z doliny sa d-a hmla

2. (o časti organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy, zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d., oči sa d-jú k povale; pošliapaná tráva sa začína d.

3. vstávať (s úmyslom odísť), zdvíhať sa: d. sa zo stoličky, d. sa na odchod; kŕdeľ holubov sa d-a vzlieta

4. výškou vyčnievať nad okolím, týčiť sa, vypínať sa, čnieť: na horizonte sa d-a bralo, hrad

5. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: d-a sa víchor, hrmot; povstanie sa d-a

6. kniž. stavať sa na odpor, búriť sa, protiviť sa: roľníctvo sa d-lo proti pánom; d. sa na odpor

7. dosahovať vyššiu úroveň, zlepšovať sa, rásť: životná úroveň sa d-a; príjmy sa d-jú

● žalúdok sa mu d-a je mu zle;

dok. dvihnúť sa

dvíhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok.

dvíhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok.

dvíhať -ha -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -haný -hanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ uchopiť a dávať, ťahať a pod. do výšky, smerom hore, vyššie; pohybovať niekým, niečím nahor; syn. zdvíhať: d. dieťa na ruky; d. raneného na nosidlá; d. starca zo zeme; d. jazdca na koňa; d. vrece na plece; d. náklad, bremeno žeriavom; d. bič na koňa; nesmie d. ťažké veci; d. papiere z dlážky zbierať; d. slúchadlo; úctivo d. klobúk na znak pozdravu; d. oponu vyťahovať; d. činky, závažia posilňovať; vietor dvíha prach a smeti víri, roznáša; nikto nedvíha (telefón); d. pohár ↗ i fraz.; d. kotvu, kotvy (o lodi) odchádzať, ↗ i fraz.; Ruky sa mu chveli, keď dvíhal šálku k ústam. [J. Bodenek]; Dvíhajú ma, och, bolí, všetko ma bolí. [L. Ťažký]; Začali sme trénovať dvíhané figúry. [Vč 1988] (napr. v krasokorčuľovaní); neos. predviedli tanečné umenie tak, že divákov doslova dvíhalo zo sedadiel diváci vstávali v nadšení, vyjadrujúc tak obdiv
2. (čo) ▶ dávať (obyč. časť tela) do vzpriamenej al. vyššej polohy; syn. zdvíhať: pes dvíha labky, chvost; dieťa už dvíha hlavičku; d. hlavu ↗ i fraz.; d. ruku na pozdrav; d. ruky i pren. a) vzdávať sa b) na znak radosti, víťazstva a pod.; pri cvičení striedavo dvíhame nohy; dvíhaj nohy! nezakopávaj, prekračuj prekážky; expr. dvíhaj kostru! vstávaj; d. prst vztyčovať, ↗ i fraz.; d. obočie ↗ i fraz.; d. pohľad, zrak k nebu; Žena odpovedala, nedvíhajúc oči od upracovaných rúk. [E. Farkašová]; pren. Štyri kostoly dvíhajú svoje klenby k oblohe. [P. Jaroš]
3. (čo) ▶ spôsobovať zvýšenie, zvyšovanie, nárast (počtu, množstva, úrovne a pod.); syn. zvyšovať: d. ceny, nájomné, dane; d. výrobu, produktivitu; d. náklad novín; dažde dvíhajú hladinu rieky
4. (koho, čo) ▶ robiť lepším, dokonalejším, dostávať na vyššiu úroveň; syn. zlepšovať, povznášať, pozdvihovať: d. životnú úroveň; d. náladu niekomu; d. sebavedomie, hrdosť niekoho; mravne d. niekoho; d. pracovnú morálku; d. národné povedomie; kultúrne d. národ; Jeho láska dvíhala - neunížila. [A. Lacková-Zora]; Štúr dvíhal národné sebavedomie Slovákov. [J. Hrušovský]
5. stav. profes. (čo) ▶ budovaním, stavaním zvyšovať: d. múry, základy, strechu
◘ fraz. expr. až ho tak dvíha/dvíhalo [od zlosti] je, bol veľmi pobúrený, rozčúlený; dvíhať adrenalín niekomu spôsobovať rozčúlenie, podráždenie; dvíhať hlas zvyšovať; dvíhať hlas na obranu niekoho, za niečo verejne vystúpiť; dvíhať hlas proti niekomu, niečomu protestovať; dvíhať hlavu a) (o niekom) stávať sa smelším, sebavedomejším; búriť sa b) (o niečom) vzmáhať sa, aktivizovať sa; dvíhať kotvu/kotvy odísť, odchádzať; publ. dvíhať latku niečoho (napr. kvality) zvyšovať náročnosť; dvíhať nos stávať sa pyšným; dvíhať obočie prejavovať údiv, nesúhlas a pod.; dvíhať päsť/päste a) chcieť sa biť b) prejavovať odpor, protest; dvíhať pohár pripíjať na zdravie; dvíhať rukavicu prijímať výzvu (na súperenie, v minulosti na súboj); dvíhať ruku na niekoho chcieť udrieť niekoho; dvíhať ruku za niekoho, za niečo hlasovať, byť za; dvíhať [varovný] prst al. varovne dvíhať prst vystríhať, upozorňovať; kniž. dvíhať zástavu niečoho preberať vedenie niečoho; vyvíjať úsilie v niečom; kniž. dvíhať zbraň [proti niekomu] začínať boj
▷ dok. ↗ dvihnúť

dvíhať sa -ha sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie nedok. 1. ▶ dostávať sa do vyššej polohy, dohora; syn. zdvíhať sa, stúpať, vystupovať: lietadlo, opona sa dvíha; hmla sa už dvíha; hladina vody v plavebnej komore sa dvíha; more sa dvíha vzdúva; slnko sa dvíha; dym sa dvíha čoraz vyššie; cesta, chodník sa dvíha smeruje dohora; dvíhajúce sa vlny; dvíhajúci sa oblak prachu; dvíhanie zemskej kôry; Zdola sa dvíhal pivničný chlad. [J. Puškáš]; Od mora bolo vidno biele domy, ktoré sa terasovite dvíhajú. [Ľ. Jurík]; Žiara, čo sa po zotmení dvíhala z cirkusu, zalievala všetky zákutia mesta. [L. Ballek]
2. ▶ (obyč. o častiach organizmu) dostávať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy; syn. zdvíhať sa: ruka chorého sa začala d.; pošliapaná tráva sa začína d.; rastliny sa dvíhajú za slnkom; hlava sa mu pomaly dvíha; hrudník sa mu pravidelne dvíhal; oči divákov sa dvíhajú k oblohe
3. ▶ dostávať svoje telo do vzpriamenej al. stojacej polohy; syn. zdvíhať sa, vstávať: d. sa zo stoličky, z kolien; d. sa na odchod; d. sa z miesta; pomaly, ťažko sa dvíhal zo zeme; lež, nedvíhaj sa; kŕdeľ holubov sa dvíha vzlieta
4. ▶ svojou výškou, mohutnosťou prevyšovať okolie; syn. týčiť sa, vypínať sa, čnieť: v diaľke sa dvíhajú vrchy; nad roklinou sa dvíha skalný útes; kráter sa dvíha do výšky; Od rieky k úpätiu lesa sa prudko dvíhala tmavozelená lúka. [G. Rothmayerová]; Na hranici so Španielskom sa dvíhajú Pyreneje. [E. Kopšo]
5. ▶ zväčšovať sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod.; syn. rásť; op. klesať: ceny energií sa dvíhajú; životná úroveň sa (ne)dvíha; dvíha sa v ňom hnev, zanovitosť; v krajine sa dvíha vlna odporu; vietor sa dvíha začína (silnejšie) fúkať; Zlá nálada v ňom nepadala, ale sa dvíhala ako mlieko pred zovrením. [J. Štiavnický]; Dvíha sa v tebe sedliak. [E. Dzvoník] prejavuje sa
6. kniž. ▶ stavať sa na odpor; syn. búriť sa, protiviť sa, protestovať: ľud sa dvíha (proti vláde)
◘ fraz. dvíhať sa z trosiek/ruín obnovovať sa, vzmáhať sa; žalúdok sa mu dvíha a) chce sa mu vracať b) je znechutený niečím, má pocit hnusu, odporu
▷ dok. k 1 – 3, 5, 6 ↗ dvihnúť sa

dvihnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnutý -hnutie dok. 1. (koho, čo) ▶ uchopiť a dať, dopraviť a pod. do výšky, smerom hore, vyššie; pohnúť niekým, niečím nahor; syn. zdvihnúť, zodvihnúť: d. dieťa na ruky, do náručia; d. chodca zo zeme; d. niekoho na koňa; nevládze d. ťažké vrece; d. príklop (kanála), padacie dvierka; d. bremeno žeriavom; d. činky, trofej nad hlavu; d. oponu vytiahnuť; d. závory; d. slúchadlo; úctivo d. klobúk takto pozdraviť; d. pohár ↗ i fraz.; d. kameň, papier, mincu zo zeme; loď dvihla kotvu, kotvy vyplávala; Učiteľ dvihol a poťažkal v ruke batoh. [J. Jonáš]
2. (čo) ▶ dať (obyč. časť tela) do vzpriamenej al. vyššej polohy; syn. zdvihnúť: d. hlavu ↗ i fraz.; d. ruku na pozdrav; d. ruky nad hlavu i pren. a) vzdať sa b) na znak radosti, víťazstva a pod.; kto súhlasí, nech dvihne ruku; d. pravú nohu; d. prst vztýčiť, ↗ i fraz.; d. pohľad, zrak k nebu; Zavše dvihol oči a skúmavo sa zahľadel na Nábelka. [L. Ballek]
3. (čo) ▶ spôsobiť zvýšenie, zvyšovanie, nárast (počtu, množstva, úrovne a pod.); syn. zdvihnúť, zvýšiť: d. ceny, nájomné, poplatky; d. náklad novín; d. tržby; dažde dvihli hladinu rieky
4. (koho, čo) ▶ urobiť lepším, dokonalejším, dostať na vyššiu úroveň; syn. zdvihnúť, zlepšiť, povzniesť, pozdvihnúť: d. vzdelanostnú, hmotnú, životnú úroveň obyvateľov; d. hrdosť, národné povedomie; kultúrne d. národ; d. pracovnú morálku; d. náladu niekomu; úspech mu dvihol sebavedomie
5. stav. profes. (čo) ▶ budovaním, stavaním zvýšiť: d. múry, základy, strechu
◘ fraz. až ho tak dvihlo [od zlosti] veľmi ho pobúrilo, rozčúlilo; dvihnúť adrenalín niekomu spôsobiť rozčúlenie, podráždenie; dvihnúť hlas zvýšiť; dvihnúť [svoj] hlas proti niekomu, niečomu protestovať; dvihnúť hlavu a) stať sa smelším, sebavedomejším b) vzmôcť sa, aktivizovať sa; dvihnúť kotvu/kotvy dať sa na odchod, odísť; publ. dvihnúť latku niečoho zvýšiť náročnosť; dvihnúť päsť/päste a) chcieť sa biť b) prejaviť odpor, protest; dvihnúť pohár pripiť na zdravie; dvihnúť rukavicu prijať výzvu (na súperenie, zastar. na súboj); dvihnúť ruku na niekoho udrieť; dvihnúť [varovný] prst al. varovne dvihnúť prst vystríhať, upozorniť; kniž. dvihnúť zbraň [proti niekomu] začať boj
▷ nedok. ↗ dvíhať

dvihnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hla sa -hnúc sa dok. 1. ▶ dostať sa do vyššej polohy, dohora; syn. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, vystúpiť: opona sa dvihla; hladina riek sa dvihla; hmla sa už dvihla; za autom sa dvihol oblak prachu; Vďaka droždiu sa cesto počas pečenia pekne dvihne. [Pd 1995]
2. ▶ (obyč. o častiach organizmu) dostať sa do vzpriamenej al. vyššej polohy; syn. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa: hlava sa mu dvihla; oči divákov sa dvihli k oblohe; pošliapaná tráva sa dvihla
3. ▶ dostať svoje telo do vzpriamenej al. stojacej polohy; syn. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, vstať: d. sa od stola, zo zeme; d. sa na odchod; pomaly sa dvihol a oprel sa o ruky; kŕdeľ vrán sa dvihol vzlietol; Helena zmrštila nos, no nedvihla sa, neodišla. [J. Jonáš]
4. ▶ zväčšiť sa čo do množstva, intenzity, úrovne a pod.; syn. narásť; op. klesnúť: ceny energií, akcií sa prudko dvihli; občania veria, že sa ich životná úroveň dvihne; dvihol sa v ňom hnev, vzdor, súcit; vlna nespokojnosti sa dvihla vo všetkých regiónoch; dvihla sa vlna odporu; dvihol sa vietor začal fúkať
5. kniž. ▶ postaviť sa na odpor; syn. vzbúriť sa: obyvateľstvo sa dvihlo proti zvoli
◘ fraz. dvihnúť sa na nohy zmôcť sa, aktivizovať sa; dvihnúť sa z ruín obnoviť sa; byť obnovený
▷ nedok. ↗ dvíhať sa

dvíhať, -a, -ajú nedok. (čo, koho)

1. pohybovať niečím (niekým) smerom hore, tlačiť al. ťahať nahor, zdvíhať: d. vrece na plece, d. batoh, kameň, d. niekoho zo zeme, d. niekoho na koňa; pren. d. význam, dôležitosť niečoho zvyšovať, vyzdvihovať; sila, ktorá ju dvíha, teší (Kuk.) povznáša

● d. ruku, zbraň, päsť proti niekomu búriť sa, útočiť, napádať niekoho; d. ruky k niekomu prosiť; d. pohľad, oči, zrak na niekoho, na niečo, k niekomu, k niečomu hľadieť; d. hlavu stávať sa sebavedomým, prejavovať sa navonok; vysoko d. hlavu (nos) o pyšnom, namyslenom človekovi; reč. d. reč, hlas hovoriť, ozývať sa, rečniť; d. nohy kráčať; d. pohár pripíjať; bás. d. múry stavať; len (až) ho tak dvíha o hneve, pobúrení ap.; hovor. d. rohy stávať sa pyšným, sebavedomým;

2. robiť lepším, dokonalejším, zošľachťovať, zdokonaľovať, zvyšovať úroveň niekoho al. niečoho: d. ľud, d. hmotnú a kultúrnu úroveň; pomáhať ľudu dvíhať ho mravne i hmotne (Kuk.);

opak. dvíhavať, -a, -ajú;

dok. zdvihnúť, zodvihnúť, zried. i dvihnúť

|| dvíhať sa

1. dostávať sa nahor, do vyššej polohy, stúpať: voda, hmla, dym, cesta, tma sa dvíha

● žalúdok sa mi dvíha je mi zle, nutká ma na zvracanie;

2. rásť, zvyšovať sa: tráva sa dvíha, životná úroveň sa dvíha, múry sa dvíhajú;

3. vstávať: d. sa z postele, zo zeme, zo stoličky

● d. sa na nohy vstávať;

4. týčiť sa, vyčnievať, vypínať sa: Tam sa dvíhajú vrchy. (Kuk.) Ich hrady dvíhali sa nad okolie. (Ráz.-Mart.)

5. (bezpredm. i proti komu, proti čomu) búriť sa, protiviť sa: ľud sa dvíha; d. sa proti utlačovaniu; d. sa proti predsudkom (Kuk.);

6. vznikať, šíriť sa, rozmáhať sa: vzbura, povstanie, revolúcia, revolučná vlna sa dvíha;

opak. dvíhavať sa;

dok. zdvihnúť sa, zodvihnúť sa, zried. i dvihnúť sa

dvihnúť, -ne, -nú, -hol dok. zried. (čo, koho) zdvihnúť, zodvihnúť: Oblohu dodierkujú prsty komínov, čo človek svojou prácou dvihne. (Mih.);

nedok. dvíhať

|| dvihnúť sa

dvíhať nedok. csl pohybovať niečím al. niekým hore: Ňedvihaj ťaškie vrecá! (Dol. Lehota DK); Chvoste hor dvíhale (kravy), aňi ňeopstále na paši (Čelovce MK); Prišli ke mne, bijú ma, dvíhajú, nižd ma nemohli rozebrat (Ružindol TRN); Dzedo naš su taki chori, co jih ľem dzvihame (Ratvaj SAB)
F. len me tag dvíhalo od jedu (Štítnik ROŽ) - rozčuľovalo ma; keť son to vidzel, celého ma dvíhalo (Bošáca TRČ) - poburovalo ma to; ľachko mu je postupovaď v úraďe, keď mu strídz dvíha chvost (Mošovce MAR) - pomáha mu; ket ho dzvihaľi za paropka (Rozhanovce KOŠ) - prijímali medzi mládencov

dvíhať sa nedok. csl dostávať sa do vyššej polohy, stúpať: Murár ukladá ťehli a tag múr sa dvíha hore (Návojovce TOP); Slabo sa dvíhá cesto na korite (Dol. Súča TRČ); Hori človek śe čaško dzviha s posceľi (Spiš. Štvrtok LVO)
F. žalúdok se mi dvíhá, koj ho vidžím takiho umazaniho (Mokrá Lúka REV) - hnusí sa mi

dvíhať ndk
1. koho, čo pohybovať niečím, niekým smerom nahor, zdvíhať: som pomahal ploty dwyhat (TRENČÍN 1613); dwiha Samuele zabiteho (KRUPINA 1643); (dalo sa) na dvihaču, kteri vina do krčmi dvihaly (PUKANEC 1724);
x. pren mojo ruki k tebe (Bože) dzvihám (DŽ 1752) prosím ťa
L. panu Mychalowy Starssymu prwneyssi ratung dwiha se f 1 d 91 (V. BOCA 1596 E) platí sa, vyrovnáva sa; mely hnedky swe penize dwihat (ŽILINA 1699) brať, prijímať
F. aby sme sy hore nos nedwjhaly (SLK 1641-57) neboli pyšní, namyslení; strogil se obed pre p. služneho, pri kterem bil y d. Zigowiny, dwa Nemcy, leitnat a fendrich a giny mnozy, ktery prichodily pomahat pohary dwihat (ŽILINA 1713) pozdravovať oslávenca prípitkom, pripíjať mu na zdravie; szve otsi dzvihám hore (DŽ 1752) prosebne hľadím
2. čo začínať, dávať podnet k niečomu: dwjha se prawo Johanesa Sutoris, gakossto na ten čas poradneho richtara (HLOHOVEC 1545 E); pro lecož wognj nedwjheg (PoP 1723-24)
L. ktera stranka bi se opowažila tuto wec hore dwihat a o to se wadit (HRANOVNICA 1791) (o žalobe) predkladať; d. kauzu, právo, pru (proti komu) práv podávať žalobu na niekoho: kdi pan dwihal protj njemu pru (RAJEC 1665); strany dlhu nechcem nyakowu causu dwyhatj protj nym (B. BYSTRICA 1675); prawo proty Geho Milosty dwihati nemužem (L. MIKULÁŠ 1772)
3. (o poplatku) zvyšovať: od toho času slawne panstwy nam dwyha po dwaczat rimskych (platiť) (B. POTOK 1766); dvíhavať frekv k 1: fatens plte dosty dwyhawal (LIPTOV 1751-52); d. sa
1. k 1 dostávať sa do vyššej polohy, stúpať nahor: potom lepeg pozna, že se wlny dwyhagj (BV 1652); dzvihajtze se vetsné bráni (DŽ 1752); kterym (ženám) sa matka hore proti srdcu dwiha (Zel 18. st)
2. zvyšovať si úroveň, vzmáhať sa hospodársky: (Machula) sa počal dwihat, kdiž wzal do stawu manželstwy Susannu (TURIEC 1772)
3. búriť sa, protiviť sa: z velyiku búrku, krivavim metsom svet se dzihatz budze (HPS 1752); (Boh) odpusti člowekowy hrissnemu, gesli protiwa nemu skrze hrich smrtedlny se dwiha (MS 1758);
x. pren až se i moje dvíhalo srdce (AD 18. st); dvihnúť dk zdvihnúť, zodvihnúť: dvihne dva persty (PV 1798)
L. abi dwihli ten sud (TRENČÍN 1589- 1600) práv podali žalobu; proty swemu otcy zbrog dwihnul (SJ 18. st) povstal