dutý príd.
1. vnútri vyhĺbený: d. peň, d-á vŕba; odb. d-á miera objemová (napr. liter);
pren. pejor. d-á hlava prázdna, bez vedomostí ap.
2. dovnútra prehnutý, vydutý, op. vypuklý: d-é zrkadlo
3. nejasno znejúci, tupý, temný: d. hlas, d-é kroky;
duto prísl.: d. sa ozývať;
dutosť -i ž.
duto prísl.
duto prísl. ▶ hlbokým, nejasným, nevýrazným zvukom; syn. tupo, temne: d. sa zasmiať, odvetiť; d. si odkašľať; hlas jej znel d.; slová, kroky sa v tme d. ozývali; vrece d. buchlo na zem; Barla duto klopkala. [E. B. Štefan]; poľov. zásah na d. prestrelenie hrude zvieraťa, pri ktorom nie sú zasiahnuté životne dôležité orgány
1. vnútri prázdny: d. strom, d-á vŕba; fyz. d. valec, d-é zrkadlo; tech. d-á tehla, d-é sklo; d-é miery;
2. tupý, nejasno znejúci: d. zvuk, hlas, d-á ozvena;
3. pejor. bezobsažný, nafúkaný: d. pátos, d-á fráza;
4. štud. slang. nepripravený: prísť d. na vyučovanie;
duto prísl.: d. znieť;
dutosť, -ti ž.