durkať nedok. expr.
1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami; vŕtačka d-á
2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)
3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;
dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol
// durknúť sa udrieť sa, drgnúť sa: d-l som sa do pleca
durkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.
durkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. expr. 1. ▶ spôsobovať al. vydávať tupý prerušovaný zvuk pri nárazoch, streľbe, hrmení a pod., búchať, hrmotať; syn. durkotať, rachotiť: d. kladivami, sudmi; Po hradskej durká voz. [Š. Gráf]; Po chodbe zas monotónne klopú kroky. Durkajú, buchocú. [P. Štrelinger]; neos. Podchvíľou durkalo nad nami, a nie hocako. [M. Urban] hrmelo 2. (koho; do koho, do čoho (čím)) ▶ lakťom, päsťou al. ostrým predmetom zasahovať, vrážať; syn. štuchať, džugať, dlbať: d. (do) suseda lakťom; nedurkaj ma do boka; d. palicou do kopy sena 3. (koho, čo (do čoho)) ▶ nútiť do rýchlejšieho pohybu, do zvýšenej činnosti, pobádať, poháňať, súriť; syn. duriť: d. niekoho do učenia; d. kravu z paše; d. koňa; Žena dôrazne durká muža: - Hybaj kosiť, kým je čas. [V. Ferko]; Durkal nohou psa k dverám. [P. Glocko] 4. (koho) ▶ vytŕhať zo spánku, budiť; syn. duriť: každé ráno ho treba d.; aj štyri razy v noci ma durká z postele ▷ dok. k 1, 2 ↗ durknúť, k 1 i ↗ zadurkať
durknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. expr. 1. ▶ spôsobiť al. vydať tupý zvuk pri náraze, streľbe, hrmení a pod., buchnúť; syn. zdurknúť, tresknúť, zarachotiť: Do toho durkne neotvorená polovica vonkajších dverí. [J. Beňo]; neos. zablyslo sa a durklo ako z mažiara [LT 1998] 2. (koho, čo; do koho, do čoho) ▶ lakťom, päsťou al. ostrým predmetom zasiahnuť, vraziť; syn. drgnúť, ďugnúť, dlbnúť: d. niekoho lakťom do boka; d. koňa pohnať; Cez Povstanie na Kozom chrbte durkol mi do nich [hodiniek] istý Hiadeľčan pažbou. [Š. Žáry] ▷ nedok. ↗ durkať
budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzať • prebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiek • expr.: duriť • durkať • búriť • burcovať • buntošiť • buntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitaním • nár. bútoriť
2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovať • prebúdzať • vyvolávať • podnecovať • vznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenie • odb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie
durkať 1. p. hrmotať 2. p. štuchať 3. p. naháňať 2
hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziť • buchotať • búchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotí • expr. trepotať: počuť trepotanie bubnov • expr.: rachotať • rachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujú • expr.: durkať • durkotať: čosi na dvore durkoce • expr.: runcovať • runtovať: runcuje s hrncami • hrub. expr.: štabarcovať • hurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce koč • šramotať • šramotiť • expr.: harašiť • harasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchyni • hrkotať • hrkať • hrčať • drkotať • expr.: hrkľovať • hrgľovať • drgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľuje • expr.: durkať • durkotať: hromy durkajú, durkocú • expr. surmovať: ktosi surmuje na pôjde • nár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste
naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytať • prenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincov • stíhať • trocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejov • štvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zver • honiť (iba o zveri): poľovníci honili zajace
2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňať • pobádať: naháňal všetkých do práce • náhliť • súriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempa • expr.: hnať • duriť • huckať • durkať: netreba ho hnať, duriť do roboty • preháňať • hovor.: šikanovať • sekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadených • hovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti
3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať
sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhého • strkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráča • štuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgať • expr.: džugať • durkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokoj • nár. súrať
strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovať • zasúvať • zasunovať • vsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvy • pchať: Nepchaj ruky do stroja! • vtláčať • vtískať • tískať • tiskať • tisnúť • tlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabak • vnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mlieka • expr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero
2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcať • strckať • štuchať • bodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebier • drgať • expr.: džugať • ďugať • dlbať • durkať • drcať • žďobať • žďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchali • nár.: štopať • kynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmi • expr.: ďobať • ďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpil • socať • sácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvor • zried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverám • postrkávať • postrkovať • poštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)
štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugať • žďuchať • ďugať • žďobať • dlbať • durkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma! • strkať • drgať • expr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťami • expr.: ďobať • ďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikom • expr. rýpať: rýpal do nás lakťom • nár.: klmať • štopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopali • expr. poštuchávať • postrkávať (chvíľami)
durkať, -á, -ajú nedok. expr.
1. spôsobovať hrmot, lomoz, búchať, trieskať, rachotiť: hromy durkajú; Mažiare spoza mesta durkajú v celých salvách. (Kuk.)
2. (koho, do koho, do čoho) štuchať, drgať; biť, udierať: Durká do boka svojho suseda. (Fr. Kráľ); d. niekoho po chrbte; Víchrica stačila širokou päsťou durkať na obloky. (Gráf)
3. nár. (koho) budiť;
pren. vzbudzovať: Nálada durkala chuť na zábavu. (Fr. Kráľ);
dok. k 1, 2 durknúť, k 1, 3 i zdurkať
durknúť, -ne, -nú, -kol dok. expr.
1. spôsobiť hrmot, lomoz, buchnúť, tresknúť, zarachotiť: Puška durkla, psi sa rozbrechali. (Kuk.)
2. (koho, do koho, do čoho) štuchnúť, drgnúť, udrieť: d. niekoho lakťom do boka; d. niekoho po chrbte;
nedok. durkať
|| durknúť sa štuchnúť sa, drgnúť sa
durkať nedok. (ďurkať) 1. gem, vsl klopať, búchať (na dvere, oblok): Šva kelo durkáž na tod oblok? (Kameňany REV); Dachto durka na dzvere (Studenec LVO); Večar chodziľi paropci durkac tam, dze maľi dzifku (Dl. Lúka BAR); durkac (Hažín MCH, Jenkovce SOB) 2. expr. búchať, trieskať: Celé dňi durkaľi kanóni (Mošovce MAR) F. to durkalo jak sto frasoch (Záhradné PRE) - veľmi buchotalo 3. strsl, podjav expr. drgať, strkať, štuchať: Čo ma ďurkáš? (Bobrovec LM); Ňedurkaj do teho chlapca, ľebo spadňe! (Dol. Lehota DK); A furd ľen do mňej durkaľi (Ozdín LUČ); Nedurkaj me do chrpta! (Šivetice REV); Prečo ma furd durkáž loktom? (Lubina NMV)
durkať ndk búchať, trieskať: na tvoj sveti dom ruki pozdvilyi, sekerami, mlatkami v nyém durkajútz, joho drahe sztzeni lámutz (DŽ 1752)