Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

durkať nedok. expr.

1. hrmotať (význ. 1, 2), buchotať, lomoziť, rachotiť: d. kladivami; vŕtačka d-á

2. štuchať, drgať: d. do suseda (lakťom)

3. povzbudzovať, pobádať: d. mladých do učenia, do zábavy;

dok. k 1, 2 durknúť -e -ú -kol

// durknúť sa udrieť sa, drgnúť sa: d-l som sa do pleca

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
durkať ‑á ‑ajú nedok.

durkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kaný -kanie nedok.

durkať -ká -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. expr. 1. ▶ spôsobovať al. vydávať tupý prerušovaný zvuk pri nárazoch, streľbe, hrmení a pod., búchať, hrmotať; syn. durkotať, rachotiť: d. kladivami, sudmi; Po hradskej durká voz. [Š. Gráf]; Po chodbe zas monotónne klopú kroky. Durkajú, buchocú. [P. Štrelinger]; neos. Podchvíľou durkalo nad nami, a nie hocako. [M. Urban] hrmelo
2. (koho; do koho, do čoho (čím)) ▶ lakťom, päsťou al. ostrým predmetom zasahovať, vrážať; syn. štuchať, džugať, dlbať: d. (do) suseda lakťom; nedurkaj ma do boka; d. palicou do kopy sena
3. (koho, čo (do čoho)) ▶ nútiť do rýchlejšieho pohybu, do zvýšenej činnosti, pobádať, poháňať, súriť; syn. duriť: d. niekoho do učenia; d. kravu z paše; d. koňa; Žena dôrazne durká muža: - Hybaj kosiť, kým je čas. [V. Ferko]; Durkal nohou psa k dverám. [P. Glocko]
4. (koho) ▶ vytŕhať zo spánku, budiť; syn. duriť: každé ráno ho treba d.; aj štyri razy v noci ma durká z postele
dok. k 1, 2durknúť, k 1 izadurkať


durknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutý -knutie dok. expr. 1. ▶ spôsobiť al. vydať tupý zvuk pri náraze, streľbe, hrmení a pod., buchnúť; syn. zdurknúť, tresknúť, zarachotiť: Do toho durkne neotvorená polovica vonkajších dverí. [J. Beňo]; neos. zablyslo sa a durklo ako z mažiara [LT 1998]
2. (koho, čo; do koho, do čoho) ▶ lakťom, päsťou al. ostrým predmetom zasiahnuť, vraziť; syn. drgnúť, ďugnúť, dlbnúť: d. niekoho lakťom do boka; d. koňa pohnať; Cez Povstanie na Kozom chrbte durkol mi do nich [hodiniek] istý Hiadeľčan pažbou. [Š. Žáry]
nedok.durkať

budiť 1. privádzať zo spánku do stavu bdenia, vytŕhať zo spánku • zobúdzaťprebúdzať: budí, zobúdza, prebúdza ich rachot električiekexpr.: duriťdurkaťbúriťburcovaťbuntošiťbuntovať: durili, burcovali, buntošili nás už o polnoci; mať ho durkala zavčasu; búrili nás ešte pred svitanímnár. bútoriť

2. byť príčinou niečoho, spôsobovať vznik niečoho • vzbudzovaťprebúdzaťvyvolávaťpodnecovaťvznecovať: budil, vzbudzoval, vyvolával všade záujem, obdiv; budili, podnecovali v nás nenávisť; svojím správaním budili, vznecovali podozrenieodb. generovať: budiť, vzbudzovať, generovať elektrické kmitanie


durkať 1. p. hrmotať 2. p. štuchať 3. p. naháňať 2


hrmotať, hrmotiť pri náraze tvrdých predmetov vydávať al. spôsobovať tupý prerušovaný a obyč. nepravidelne znejúci zvuk • lomoziťbuchotaťbúchať: hrmoce, buchoce dvermi; niečo v komore lomozí, hrmotíexpr. trepotať: počuť trepotanie bubnovexpr.: rachotaťrachotiť (o silne znejúcom zvuku) • hrmľovať: vlaky na moste rachocú, hrmľujúexpr.: durkaťdurkotať: čosi na dvore durkoceexpr.: runcovaťruntovať: runcuje s hrncamihrub. expr.: štabarcovaťhurtovať: na dvore štabarcujú deti; na ceste hurtuje, hrmoce kočšramotaťšramotiťexpr.: harašiťharasiť (o slabšie znejúcom zvuku): hrmoce, šramotí riadom v kuchynihrkotaťhrkaťhrčaťdrkotaťexpr.: hrkľovaťhrgľovaťdrgľovať (o pravidelne znejúcom zvuku): niečo vonku hrkoce, drkoce; voz hrkľuje, drgľujeexpr.: durkaťdurkotať: hromy durkajú, durkocúexpr. surmovať: ktosi surmuje na pôjdenár. expr. herbeľovať: kolesá herbeľovali po hrboľatej ceste


naháňať 1. behom chcieť dostihnúť • chytaťprenasledovať: naháňali, prenasledovali zločincovstíhaťtrocha expr. lapať: stíhali, lapali zlodejovštvať (vo veľkej miere): štvali ľudí ako zverhoniť (iba o zveri): poľovníci honili zajace

2. nútiť do rýchleho pohybu, do zvýšenej činnosti • poháňaťpobádať: naháňal všetkých do prácenáhliťsúriť: náhlil, súril nás do rýchlejšieho tempaexpr.: hnaťduriťhuckaťdurkať: netreba ho hnať, duriť do robotypreháňaťhovor.: šikanovaťsekírovať (s prejavmi nespokojnosti): zbytočne preháňal, šikanoval svojich podriadenýchhovor. expr. execírovať: stále execíruje svoje deti

3. p. hnať sa 2 4. porov. vyvolať


sácať prudkými pohybmi, nárazmi niekoho posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy • socať: nahnevaný sácal, socal deti von z izby; ponáhľajúci sa ľudia sácali, socali jeden do druhéhostrkať (vrážať obyč. niečím zahroteným do niekoho): strkať hokejkou do spoluhráčaštuchať (rukou, lakťom a pod. prudko vrážať a spôsobovať bolesť) • drgaťexpr.: džugaťdurkať (rukou, telom, lakťom, palicou a pod. vrážať do niekoho): Nedrgaj do mňa!; džugá, durká do suseda, nedá mu pokojnár. súrať


strkať 1. vsúvaním, tlakom vkladať niečo niekam • zastrkovaťzasúvaťzasunovaťvsúvať: strkať, zastrkovať kľúč do dierky; strká, zasúva si pierko za klobúk; zasúvať, vsúvať meč do pošvypchať: Nepchaj ruky do stroja!vtláčaťvtískaťtískaťtiskaťtisnúťtlačiť: vtláča, vtíska tvár do vankúša; tíska, tisne chlapcovi do rúk peniaz; tisnúť, tlačiť do fajky tabakvnucovať (násilím nútiť prijať): vnucuje dieťaťu pohár teplého mliekaexpr. pichať: pichá chlapcovi do rúk pero

2. prudkým pohybom al. nejakým (obyč. zahroteným) predmetom vrážať do niekoho, zasahovať niekoho, narážať na niekoho • expr.: strcaťstrckaťštuchaťbodať: baran nás strká, strcká rohmi; strkať, štuchať suseda do rebierdrgaťexpr.: džugaťďugaťdlbaťdurkaťdrcaťžďobaťžďuchať: drgali do nás, aby sme sa ponáhľali; chlapci sa cez hodinu jednostaj džugali, durkali, žďuchalinár.: štopaťkynkať: deti jeden druhého štopali; voly sa kynkali rohmiexpr.: ďobaťďubať (niečím ostrým): ďobe, ďube doň paličkou, aby ustúpilsocaťsácať (prudko posúvať z miesta al. vychyľovať z polohy): v hneve socia, sáče syna na dvorzried. posacovať (slabo strkať): posacovať vozík k dverámpostrkávaťpostrkovaťpoštuchávať (chvíľami, občas strkať, štuchať, sácať)


štuchať expr. lakťom, päsťou al. zahroteným predmetom vrážať do niekoho, do niečoho • expr.: džugaťžďuchaťďugaťžďobaťdlbaťdurkať: potajomky štuchal, džugal, dlbal spolužiaka do boka; Neďugaj ma!strkaťdrgaťexpr. strcať: deti strkali, drgali do seba lakťamiexpr.: ďobaťďubať (prstom, ceruzou, paličkou a pod.) • šparchať: chlapec ďobal, šparchal do psa drúčikomexpr. rýpať: rýpal do nás lakťomnár.: klmaťštopať: klmať suseda lakťom; chlapci jeden druhého štopaliexpr. poštuchávaťpostrkávať (chvíľami)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

durkať, -á, -ajú nedok. expr.

1. spôsobovať hrmot, lomoz, búchať, trieskať, rachotiť: hromy durkajú; Mažiare spoza mesta durkajú v celých salvách. (Kuk.)

2. (koho, do koho, do čoho) štuchať, drgať; biť, udierať: Durká do boka svojho suseda. (Fr. Kráľ); d. niekoho po chrbte; Víchrica stačila širokou päsťou durkať na obloky. (Gráf)

3. nár. (koho) budiť;

pren. vzbudzovať: Nálada durkala chuť na zábavu. (Fr. Kráľ);

dok. k 1, 2 durknúť, k 1, 3 i zdurkať


durknúť, -ne, -nú, -kol dok. expr.

1. spôsobiť hrmot, lomoz, buchnúť, tresknúť, zarachotiť: Puška durkla, psi sa rozbrechali. (Kuk.)

2. (koho, do koho, do čoho) štuchnúť, drgnúť, udrieť: d. niekoho lakťom do boka; d. niekoho po chrbte;

nedok. durkať

|| durknúť sa štuchnúť sa, drgnúť sa

durkať nedok. (ďurkať)
1. gem, vsl klopať, búchať (na dvere, oblok): Šva kelo durkáž na tod oblok? (Kameňany REV); Dachto durka na dzvere (Studenec LVO); Večar chodziľi paropci durkac tam, dze maľi dzifku (Dl. Lúka BAR); durkac (Hažín MCH, Jenkovce SOB)
2. expr. búchať, trieskať: Celé dňi durkaľi kanóni (Mošovce MAR)
F. to durkalo jak sto frasoch (Záhradné PRE) - veľmi buchotalo
3. strsl, podjav expr. drgať, strkať, štuchať: Čo ma ďurkáš? (Bobrovec LM); Ňedurkaj do teho chlapca, ľebo spadňe! (Dol. Lehota DK); A furd ľen do mňej durkaľi (Ozdín LUČ); Nedurkaj me do chrpta! (Šivetice REV); Prečo ma furd durkáž loktom? (Lubina NMV)

durkať ndk búchať, trieskať: na tvoj sveti dom ruki pozdvilyi, sekerami, mlatkami v nyém durkajútz, joho drahe sztzeni lámutz (DŽ 1752)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu