Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
durdiť sa ‑í ‑ia nedok.

durdiť sa -dí sa -dia sa (ne)durdi sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie (sa) nedok.

durdiť sa -dí sa -dia sa -di sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie nedok. expr. (ø; na koho) ▶ cítiť al. prejavovať hnev, zlosť, urazenosť a pod.; syn. jedovať sa, srdiť sa, paprčiť sa: veď sa už toľko nedurdi!; Nasledujúca kopa sa už na vlečku nezmestí. Železník sa durdí, hundre. [J. Tužinský]; Ty si strašný! - durdila sa domáca pani. [I. Habaj]; Našťastie mama nezbadala, že sa na mňa otec durdí a ja sa na otca hnevám. [H. Zelinová]opak. durdievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.nadurdiť sa


nadurdiť sa -dí sa -dia sa (ne)nadurdi sa! -dil sa -diac sa -dený -denie (sa) dok. expr. (ø; na koho) ▶ pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok, obyč. výrazom tváre, šomraním a pod., nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, napaprčiť sa: vie sa poriadne n.; nadurdí sa, keď jej pripomenú vek; nadurdil sa na kamarátov, že prišli neskoro; Nadurdila sa a pustila sa do mňa ako osa. [K. Lászlová]nedok.durdiť sa

durdiť sa p. hnevať sa


hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť samať zlosťrozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťamiexpr.: jedovať sajedošiť sasrdiť sadurdiť saduriť sapajediť sapaprčiť sačertiť sasršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaníexpr.: pučiť saježiť sakohútiť sakokošiť sašušoriť sazubiť sakatiť sapeniťzastaráv. horšiť sanár. jediť sa (Urban)pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ)zried. sošiť sa (Jarunková)hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štvemrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevužlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevuzried. žlčovatieť (Ferko)expr.: fúkať safučať saduť sanadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozprávaexpr.: zúriťsoptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmihovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

durdiť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. expr. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Bola by schopná durdiť sa na muzikanta. (Heč.);

opak. durdievať sa, -a, -ajú;

dok. nadurdiť sa

durdiť sa nedok. (ďurďiť sa) expr. hnevať sa, zlostiť sa: Naveki se skrz daž durdží (Kameňany REV); Ďurďí sa, volačo mu je (Bánovce n. Bebr.); Toto dzecko śe zna durdzic (Hrabkov PRE)
F. durďí sa ako moriak (Bobrovec LM) - veľmi sa zlostí

sa durdil v kúte se renfrogna dans son coin

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu