durdiť sa -dí sa -dia sa (ne)durdi sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie (sa) nedok.
durdiť sa -dí sa -dia sa -di sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -denie nedok. expr. (ø; na koho) ▶ cítiť al. prejavovať hnev, zlosť, urazenosť a pod.; syn. jedovať sa, srdiť sa, paprčiť sa: veď sa už toľko nedurdi!; Nasledujúca kopa sa už na vlečku nezmestí. Železník sa durdí, hundre. [J. Tužinský]; Ty si strašný! - durdila sa domáca pani. [I. Habaj]; Našťastie mama nezbadala, že sa na mňa otec durdí a ja sa na otca hnevám. [H. Zelinová] ▷ opak. durdievať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ nadurdiť sa
nadurdiť sa -dí sa -dia sa (ne)nadurdi sa! -dil sa -diac sa -dený -denie (sa) dok. expr. (ø; na koho) ▶ pocítiť hnev, nevôľu, urazenosť a prejaviť to navonok, obyč. výrazom tváre, šomraním a pod., nahnevať sa, uraziť sa; syn. nafučať sa, napaprčiť sa: vie sa poriadne n.; nadurdí sa, keď jej pripomenú vek; nadurdil sa na kamarátov, že prišli neskoro; Nadurdila sa a pustila sa do mňa ako osa. [K. Lászlová] ▷ nedok. ↗ durdiť sa
durdiť sa p. hnevať sa
hnevať sa cítiť hnev, rozčúlenie a pod. pocity • zlostiť sa • mať zlosť • rozčuľovať sa: hnevá sa, zlostí sa, že zápas prehrali; rozčuľuje sa nad maličkosťami • expr.: jedovať sa • jedošiť sa • srdiť sa • durdiť sa • duriť sa • pajediť sa • paprčiť sa • čertiť sa • sršiť sa: jeduje sa, srdí sa pri každom dcérinom odvrávaní • expr.: pučiť sa • ježiť sa • kohútiť sa • kokošiť sa • šušoriť sa • zubiť sa • katiť sa • peniť • zastaráv. horšiť sa • nár. jediť sa (Urban) • pren. expr. čeperiť sa (F. Kráľ) • zried. sošiť sa (Jarunková) • hovor. expr. štvať sa: kamarátka sa na mňa štve • mrzieť sa (pociťovať mrzutosť) • fraz.: ísť puknúť od zlosti/jedu/hnevu • žlč mu puká od jedu/zlosti/hnevu (veľmi sa hnevať) • fraz.: ide ho roztrhnúť/rozhodiť/rozsadiť od hnevu • zried. žlčovatieť (Ferko) • expr.: fúkať sa • fučať sa • duť sa • nadúvať sa (obyč. dlhší čas): fúka sa na mňa, vôbec sa so mnou nerozpráva • expr.: zúriť • soptiť (pociťovať al. prejavovať veľký hnev): otec zúri, soptí nad synovými výčinmi • hovor. expr. prskať (prejavovať zlosť) • expr. pohnevkávať sa (hnevať sa v menšej miere) • fraz. pozerať sa krivým okom (pociťovať nevôľu, slabý hnev) • expr. hnevkať sa (trocha sa hnevať)
durdiť sa, -í, -ia, rozk. -i nedok. expr. (bezpredm. i na koho) hnevať sa, zlostiť sa: Ilona sa fúka a durdí. (Šolt.) Bola by schopná durdiť sa na muzikanta. (Heč.);
opak. durdievať sa, -a, -ajú;
dok. nadurdiť sa
durdiť sa nedok. (ďurďiť sa) expr. hnevať sa, zlostiť sa: Naveki se skrz daž durdží (Kameňany REV); Ďurďí sa, volačo mu je (Bánovce n. Bebr.); Toto dzecko śe zna durdzic (Hrabkov PRE) F. durďí sa ako moriak (Bobrovec LM) - veľmi sa zlostí