Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

dunieť -í -ia nedok. ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke d-l hrom; kanóny d-ia;

opak. dunievať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dunieť ‑í ‑ia ‑el nedok.

dunieť -ní -nia duň! -nel -niac -niaci -nenie nedok.

dunieť -ní -nia duň! -nel -niac -niaci -nenie nedok. (ø; čím) ▶ vydávať silný, hlboký, tupý zvuk; ozývať sa takýmto zvukom; syn. hučať, hukotať: hrom, búrka, more duní; na moste dunel vlak; v diaľke dunel ohňostroj; kroky duneli po dlažbe; dunenie konských kopýt; duniaci motor; Plný kňazov hlas dunel v pracovni ako zvon. [R. Jašík]; V klube každú noc dunela muzika. [Pd 1994]; neos. v hlave mi duní hučí ◘ fraz. dunieť prázdnotou a) (o slovách, o veršoch) byť bezobsažný, prázdny b) (o miestnosti) byť úplne prázdny, bez ľudí c) (o duši) nič necítiť, byť vnútorne vyprázdnený; hlava mu duní prázdnotou nič nevie, všetko zabudol ◘ parem. prázdny sud najviac duníopak. dunievať -va -vajú -val; dok.zadunieť

dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučaťhukotaťhrčať: v diaľke duní, hučí vodopádnár.: duňať (Gráf)dudnieť (Kukučín)expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhleexpr. romoniť: v horách romonili hromyexpr.: burácaťbúriť: víchor burácal


hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmeloburácaťdunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrelyhučať: nad nami hučalo lietadloexpr.: rachotiťrachotaťromoniť: vlaky rachotia, romoniahrmotiťhrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po cestepodunievaťpohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva

2. p. kričať 1


hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotaťhrčať: voda hučí, hukoce, hrčídunieť: v diaľke duneli delánár. dunčať (Dobšinský)expr. romoniť: v horách romonili hromyexpr. huhlať (tlmene hučať): potok huhleexpr.: burácaťbúriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú nochúkať (ťahavo hučať): sirény húkaliexpr. revať: rozvodnený potok reveexpr.: víchoriťvíchriť: víchrenie vĺn

p. aj hrmieť 1

2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2


triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejústriasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpaexpr.: klepať sadrgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimyvibrovaťkmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibrujemykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity mykápotriasať sapomykávať sapotrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasalazachvievať saochvievať sa (mierne sa triasť)

2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení)zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajúdunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní

3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť


zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieťzaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiachzunieťzuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zuniakniž. hlaholiťzvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiachozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojovrezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujúcvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiechdunieťhučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dunieť, -í, -ia nedok. vydávať hlboký, tupý a silný zvuk, hučať: hrom, búrka, zem, more, vlak duní, delá dunia; Duní Dunaj a luna za lunou sa valí. (Chal.);

opak. dunievať, -a, -ajú;

dok. zadunieť i zdunieť

duňať p. dunieť


dunieť i duňať nedok.
1. strsl, zsl vydávať hlboký a mohutný tupý zvuk: Je tam vo vnútri iba práznota, ľen tag duňí, kej sťe tam nohou dupľi (Podbiel TRS); Len tag zem duní pod ním (Lukáčovce HLO); Ešče bol frond velmi daleko, a po večeroh bolo už dobre počudz dunec kanóni (Trstie ILA); duňát (Bošáca TRČ)
2. hučať: Opčaz mi začalo dunedz v hlave, tak som ci chojel jako opití (Trstie ILA)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu