dunieť -í -ia nedok. ozývať sa silným, hlbokým a tupým zvukom: v diaľke d-l hrom; kanóny d-ia;
opak. dunievať -a
dunieť -ní -nia duň! -nel -niac -niaci -nenie nedok.
dunieť -ní -nia duň! -nel -niac -niaci -nenie nedok. (ø; čím) ▶ vydávať silný, hlboký, tupý zvuk; ozývať sa takýmto zvukom; syn. hučať, hukotať: hrom, búrka, more duní; na moste dunel vlak; v diaľke dunel ohňostroj; kroky duneli po dlažbe; dunenie konských kopýt; duniaci motor; Plný kňazov hlas dunel v pracovni ako zvon. [R. Jašík]; V klube každú noc dunela muzika. [Pd 1994]; neos. v hlave mi duní hučí ◘ fraz. dunieť prázdnotou a) (o slovách, o veršoch) byť bezobsažný, prázdny b) (o miestnosti) byť úplne prázdny, bez ľudí c) (o duši) nič necítiť, byť vnútorne vyprázdnený; hlava mu duní prázdnotou nič nevie, všetko zabudol ◘ parem. prázdny sud najviac duní ▷ opak. dunievať -va -vajú -val; dok. ↗ zadunieť
dunieť ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hučať • hukotať • hrčať: v diaľke duní, hučí vodopád • nár.: duňať (Gráf) • dudnieť (Kukučín) • expr. huhlať (tlmene dunieť): potok huhle • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr.: burácať • búriť: víchor burácal
hrmieť 1. znieť silným, ohlušujúcim zvukom (pri blýskaní); spôsobovať takýto zvuk: v diaľke hrmelo • burácať • dunieť: za mestom hrmeli, burácali, duneli výstrely • hučať: nad nami hučalo lietadlo • expr.: rachotiť • rachotať • romoniť: vlaky rachotia, romonia • hrmotiť • hrmotať: vozy hrmotia, hrmocú, hrmia po ceste • podunievať • pohrmievať (slabo, chvíľami): nad Tatrami podunieva, pohrmieva
2. p. kričať 1
hučať 1. ozývať sa súvislým hlbokým zvukom • hukotať • hrčať: voda hučí, hukoce, hrčí • dunieť: v diaľke duneli delá • nár. dunčať (Dobšinský) • expr. romoniť: v horách romonili hromy • expr. huhlať (tlmene hučať): potok huhle • expr.: burácať • búriť (silno hučať): víchor burácal, búril celú noc • húkať (ťahavo hučať): sirény húkali • expr. revať: rozvodnený potok reve • expr.: víchoriť • víchriť: víchrenie vĺn
p. aj hrmieť 1
2. p. kričať 1 3. porov. nahovoriť 2
triasť sa 1. pohybovať sa drobnými trhavými pohybmi • chvieť sa: ruky, kolená, pery sa mu trasú, chvejú • striasať sa (pri pocitoch zimy, chladu, odporu) • stŕpať: hlava mu v behu stŕpa • expr.: klepať sa • drgľovať sa (pri pocitoch chladu, vzrušenia): klepe sa od strachu, drgľuje sa od zimy • vibrovať • kmitať (drobnými rýchlymi a pravidelnými pohybmi): vzduch vibruje, struna vibruje • mykať sa (prudkými krátkymi pohybmi): hlava sa mu od nervozity myká • potriasať sa • pomykávať sa • potrhávať sa (prerušovane, opakovane): pery sa mu pomykávajú, potrhávajú; hlava sa mu čudne potriasala • zachvievať sa • ochvievať sa (mierne sa triasť)
2. pohybovať sa mocnými výkyvmi (o niečom, čo ináč pevne stojí) • otriasať sa: zem sa trasie, otriasa (pri zemetrasení) • zachvievať sa (jemne): obloky, dvere sa pri výbuchu zachvievajú • dunieť (vydávať pritom dunivý zvuk): dom sa trasie, duní
3. p. báť sa 1, 2 4. p. túžiť
zvučať prejavovať sa ako výrazný (obyč. bližšie nešpecifikovaný) zvuk • znieť • zaznievať: na ulici zvučí, znie, zaznieva vrava; pieseň jej ešte dlho zvučala, znela v ušiach • zunieť • zuňať (jasne znieť): struny husieľ krásne zunia • kniž. hlaholiť • zvoniť (príjemne, lahodne zvučať): v diaľke hlaholia, zvonia zvony; zvoní mi v ušiach • ozývať sa: z haly sa ozýva zvuk strojov • rezonovať (zvučať zvukom, ktorý sa preberá od iného predmetu): rúry rezonujú • cvendžať (zvonivo zvučať): v ušiach mi cvendží jej smiech • dunieť • hučať (temne, hlboko a tupo zvučať): kanóny duneli už celkom blízko
dunieť, -í, -ia nedok. vydávať hlboký, tupý a silný zvuk, hučať: hrom, búrka, zem, more, vlak duní, delá dunia; Duní Dunaj a luna za lunou sa valí. (Chal.);
opak. dunievať, -a, -ajú;
dok. zadunieť i zdunieť
duňať p. dunieť
dunieť i duňať nedok. 1. strsl, zsl vydávať hlboký a mohutný tupý zvuk: Je tam vo vnútri iba práznota, ľen tag duňí, kej sťe tam nohou dupľi (Podbiel TRS); Len tag zem duní pod ním (Lukáčovce HLO); Ešče bol frond velmi daleko, a po večeroh bolo už dobre počudz dunec kanóni (Trstie ILA); duňát (Bošáca TRČ) 2. hučať: Opčaz mi začalo dunedz v hlave, tak som ci chojel jako opití (Trstie ILA)