Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

duchovný

I. príd.

1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný; d-á kultúra, op. hmotná, materiálna; d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.

2. náboženský, op. svetský: d-á poézia; d. stav kňazský

● cirk. d. otec, pastier kňaz;

duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;

duchovnosť -i ž.

II. duchovný m. kňaz

duchovnosť -ti ž.

duchovnosť -ti ž. ▶ duchovná oblasť, myšlienkový a hodnotový, duchovný svet (človeka), duchovný ráz, charakter niečoho; syn. duchovno; op. telesnosť: kresťanská d.; sila, pramene našej duchovnosti; d. literatúry, hudby; viesť človeka k duchovnosti; ľudia prahnú po duchovnosti; Niekde, kde prestáva telesné a začína sa duchovnosť. [J. Horák]; Dnešnému človeku chýba najviac práve duchovnosť. [Pd 1995]

duchovný¹ príd.

1. týkajúci sa ľudského vnútorného života, duševný (op. telesný): d. život, d. rast, d. vývin, d-á aktivita, d. útlak;

2. náboženský: d-á pieseň, poézia; náb. d-é rozjímanie, cvičenie

● cirk. d. otec, pastier kňaz;

duchovne prísl.;

duchovnosť, -ti ž. duchovný ráz (op. telesnosť)