duchovný
I. príd.
1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou: d. rast, vývin duševný, op. telesný; d-á kultúra, op. hmotná, materiálna; d-é vlastníctvo výsledky vedy, patenty, vynálezy, objavy ap.
2. náboženský, op. svetský: d-á poézia; d. stav kňazský
● cirk. d. otec, pastier kňaz;
duchovne prísl.: d. sa aktivizovať;
duchovnosť -i ž.
II. duchovný m. kňaz
duchovný -ného pl. N -ní G -ných m.
duchovný -ná -né 2. st. -nejší príd.
duchovný1 -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ súvisiaci s vedomím, s myslením, s ľudskou psychikou; vzťahujúci sa na ľudského ducha: d. život; d. rast, vývin op. telesný; d. svet; duchovná sféra; duchovná aktivita, kultúra, pomoc, útecha; duchovné hodnoty, potreby; duchovné bohatstvo, dedičstvo; duchovná a vzdelanostná úroveň (mládeže); duchovná obnova národa, spoločnosti; prameň duchovnej sily; duchovná sviežosť; duchovná sloboda možnosť slobodne vyjadrovať svoje názory; d. útlak, duchovná poroba násilné potláčanie slobodného vyjadrovania názorov; duchovná bieda, prázdnota, hluchota; duchovné temno; duchovná kríza spoločnosti; duchovná orientácia štúrovcov; V snahe zbaviť svet fyzického hladu zbavujú sa ľudia duchovnej potravy. [KŽ 1966]; Umenie bolo pre neho žriedlom duchovnej obživy. [Vč 1971]; Podľa mnohých odborníkov bol stredovek najduchovnejším obdobím dejín. [DF 2002] □ duchovný otec a) ideový pôvodca al. usmerňovateľ b) iniciátor, autor (napr. myšlienky, projektu a pod.); duchovný vodca najvyšší predstaviteľ niektorých cirkví al. hnutí i pren. ideový pôvodca (myšlienky a pod.) 2. ▶ súvisiaci s náboženskou oblasťou, s kultúrou; op. svetský: duchovná poézia, lyrika, hudba; duchovné piesne; d. život; duchovná príprava; duchovné čítanie; duchovné spoločenstvo; zúčastniť sa na duchovných cvičeniach; duchovné príbuzenstvo príbuzenstvo založené na základe cirkevnoprávnych úkonov, napr. vzťah krstných al. birmovných rodičov a krstných al. birmovných detí; Kláštor bol duchovným strediskom celej oblasti. [LT 1991]; Sviatky pokoja a mieru [Vianoce] majú aj duchovný rozmer. [Pd 1995] 3. ▶ súvisiaci s kňazom, s duchovným: d. stav; duchovná služba v armáde; d. správca farnosti; d. otec, pastier kňaz; d. vodca kto usmerňuje iných v duchovnom živote, špirituál (v kňazskom seminári); d. hodnostár cirkevný; duchovná osoba a) kňaz b) mních
duchovný2 -ného pl. N -ní m. ▶ kto z povolania vykonáva náboženské funkcie a úkony; syn. kňaz: katolícky, pravoslávny d.; vojenský d.; duchovní našej farnosti; najvyšší moslimský d.; pôsobenie duchovných medzi mládežou; Šiel som k duchovnému na faru. [M. Figuli]; Vlasy prikrýva široký čierny klobúk, aký nosia duchovní. [J. Johanides]
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
duchovný1 1. súvisiaci s vedomím, myslením, psychikou človeka (op. telesný); týkajúci sa produktov a prejavov vedomia človeka (op. hmotný, materiálny) • duševný: duchovný, duševný rast; duchovná, duševná aktivita • morálny • mravný (op. materiálny): morálna, mravná pomoc, sila • nehmotný • nemateriálny: nehmotné, nemateriálne investície • nevýrobný (op. výrobný) • neproduktívny (op. produktívny): nevýrobná, neproduktívna sféra, oblasť
p. aj duševný
2. zameraný na duchovnú oblasť, duchovnosť • spirituálny • spiritualistický • mystický: duchovné, spirituálne, spiritualistické stretnutia; spirituálna, mystická hudba • náboženský (op. svetský): stredoveká náboženská poézia; duchovné, náboženské piesne • idealistický (op. materialistický): idealistické založenie autora, idealistický princíp
3. týkajúci sa cirkevnej duchovnej oblasti • kňazský: duchovný, kňazský stav • pastoračný • pastorálny: pastoračná, pastorálna činnosť; pastoračné pôsobenie
duchovný2 p. kňaz
duševný týkajúci sa psychiky, mysle, vnútra človeka • psychický: duševné, psychické otrasy, stavy • psychologický (súvisiaci so psychológiou ako myslením, duševným založením človeka): psychologické vlastnosti • mentálny • rozumový • intelektuálny • intelektuálsky • myšlienkový: mentálne poruchy; rozumová, intelektuálna, intelektuálska práca; mentálne, rozumové, myšlienkové schopnosti • vnútorný: vnútorný svet, život, nepokoj človeka • duchovný (op. telesný): duševný, duchovný rast, vývin
kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)
myšlienkový súvisiaci s myšlienkou, týkajúci sa myslenia • ideový • filozofický: myšlienkové, ideové, filozofické prúdy, smery • duchovný: myšlienkový, duchovný svet • pojmový • abstraktný
p. aj abstraktný
náboženský ktorý súvisí s náboženstvom al. s cirkevnou náukou: náboženské presvedčenie, náboženská extáza, náboženská neznášanlivosť • duchovný (op. svetský): náboženská, duchovná poézia • kniž. religiózny: religiózna výchova, religiózny motív básne • kniž.: konfesionálny • zried. konfesijný: konfesionálna príslušnosť; konfesionálne, konfesijné spory • cirkevný (súvisiaci s cirkvou): cirkevný rozkol, obrad • bohoslovný • bohoslužobný • teologický: bohoslovná, bohoslužobná, teologická literatúra • kniž. sakrálny: sakrálny charakter výtvarného umenia
nehmotný ktorý nepozostáva z hmoty; vytvorený duševnou činnosťou (myslením a pod.); týkajúci sa vedomia (op. hmotný, materiálny, fyzický) • nemateriálny • ideálny: nehmotný, nemateriálny svet ľudských predstáv; priniesť nemateriálne, ideálne dôkazy • imateriálny • netelesný (op. telesný) • zried. beztelesný • éterický: beztelesná, éterická bytosť • nadzmyslový (ktorý nemožno vnímať zmyslami): nadzmyslové javy • nehmatateľný (ktorý nemožno chytiť; op. hmatateľný, rukolapný): mám nehmatateľnú istotu, že sa nemýlim • neskutočný • nereálny • kniž. fiktívny (jestvujúci iba vo vedomí; op. skutočný, reálny): Lomidrevo je neskutočná, nereálna, fiktívna postava • duchovný (patriaci do oblasti ľudského vedomia): nehmotná, duchovná kultúra národa
neproduktívny 1. ktorý nie je zapojený do procesu spoločenskej produkcie, výroby • nepracujúci (ktorý nie je zapojený do pracovného procesu): deti tvoria neproduktívnu, nepracujúcu zložku obyvateľstva • nevýrobný • duchovný (ktorý nie je zapojený do výroby materiálnych produktov): pracovať v nevýrobnej, duchovnej sfére
2. p. neplodný 2
duchovný1 príd.
1. týkajúci sa ľudského vnútorného života, duševný (op. telesný): d. život, d. rast, d. vývin, d-á aktivita, d. útlak;
2. náboženský: d-á pieseň, poézia; náb. d-é rozjímanie, cvičenie
duchovne prísl.;
duchovnosť, -ti ž. duchovný ráz (op. telesnosť)
duchovný2, -ého m. kňaz: evanjelický, katolícky d.
duchovný príd. 1. súvisiaci s kmotrovstvom: Pekne íh otpítam ako duchovnú pani kmotru (Betliar ROŽ); Medzi ňima (kmotrami) bol uš potom duchovni zvezok (Rozhanovce KOŠ); duchovná kmotra (Sučany MAR) L. duchovná roďina (Mošovce MAR) - kmotrovstvo 2. súvisiaci s kňazom L. duchovná osoba (Kameňany REV); duchovní oťec (Kociha RS) - kňaz
duchovný príd 1. týkajúci sa psychickej zložky človeka, duševný: staly telesny a duchowny pokog (AgS 1708); aby swé owečky z duchownjm pokrmem občerstwowaly (SLK 1766-80); s teg zazračneg tmi poznaly Zide swogu duchownu tmu (SPr 1783) duševnú zaostalosť 2. cirkevný, op svetský: zemane bud duchowny nebo swietssczi (SUČANY 1471 SČL); duchowny aneb swedtsky syn (BAg 1585); od koho dary duchowne mate; žaden ani w stawu duchownem, ani w swetskem sam od sebe nicz nemuže učiniti (TC 1631); mel s mu dceru skrze poradny duchowny snatek spogen byti (TURANY 1667) uzavretý pred cirk. úradom; ktery (misionári) sem boly prissly na pomoc duchownu (ŽILINA 1702); ked by se ale choroba vicej rozmahala, aby chory na nejaky spusob skrze nedbanlivost duchovnyho potešeni zbaveny nebyl (CA 1794 CM); pred duchownim prawem musy to vczyniti (ŽK 1473) L. d. brat, priateľ príslušník tej istej cirkvi: pilnegssy má kdo milowati bratra swého duchowneho (RB 1713); utjkánj k duchownjm prátelom gest zaopatrenj potrebneg wěcy (PrV 1767); d. otec, pastier, sudca kňaz: spowedam sie y tobe, otcze duchowny (SM 1479 E); fararom, gakžto duchownim pastirom (TRENČÍN 1713); potrebne gest, aby se hrychi duchownemu sudcowy, t. g. spowedlnjkowy wiznaly (DuR 1719); subst d. m kňaz: aby to zbozy duchownym istysitowano byti mohlo (s. l. 1505 SČL); d-á ž mníška: monialis: duhovna (ML 1779); -e prísl k 2: duchovne sobotu máš svetiti (ASL 1532) nie pracovne; telo a krw Krista s dussy nassu se spoguge, že duchowne žige (SP 1696); (človek) musi se duchowne znowu narodity skrze krst swaty (AgS 1708)