duchaplný príd. prejavujúci bystrosť ducha, dôvtipný, dômyselný, op. bezduchý: d. človek, d-á odpoveď;
duchaplne prísl.: d. sa prejaviť;
duchaplnosť -i ž.
duchaplnosť -ti -tí ž.
duchaplnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť al. schopnosť pohotovo, umne, vtipne reagovať; vlastnosť toho, čo sa prejavuje inteligenciou, umom, vtipom; syn. dôvtip, dôvtipnosť: d. výroku, epigramu; d. odpovede; dialóg iskrí duchaplnosťou; obdivovať niečiu d.; próza oslňujúca duchaplnosťou; Vyzerá na celkom súceho ženícha, musím sa pred ním popýšiť duchaplnosťou a vtipnosťou. [J. Lenčo]; Duchaplnosť je darom. Niektorí ľudia ju nemajú, niektorí ňou oplývajú v hojnosti. [Inet 2002] 2. ▶ dôvtipne vyjadrená, duchaplná myšlienka; syn. dôvtipnosť, dômyselnosť: bezduché, iskrivé duchaplnosti; Občas zosmolil nejakú duchaplnosť. [D. Machala]; často iron. prispievať svojimi „duchaplnosťami“ do fóra čitateľov
dôvtip schopnosť rýchlo, pohotovo uvažovať a uvážlivo konať: prejaviť dôvtip • ostrovtip: vynikať ostrovtipom • dôvtipnosť: nikdy mu nechýbala dôvtipnosť • dômyselnosť • dômysel (Kukučín) • duchaplnosť: duchaplnosť odpovede • vtipnosť: vtipnosť postrehu • vtip: ukázal vtip pri riešení problému • bystrosť: bol známy svojou bystrosťou • kniž. bystrozrak • poet.: bystroumnosť • bystroum • ostroum • bystrota • pohotovosť: rozprávačská pohotovosť • vynachádzavosť • vynaliezavosť: jeho vynachádzavosť bola známa • hovor. fígeľ: pomáhať si fígľom • hovor. fortieľ: robiť niečo s fortieľom • hovor. expr. chochmes: mať chochmes • hovor. expr. fifik: ísť na niečo s fifikom • esprit: francúzsky esprit • iskra • kniž. invencia: umelecká invencia
duchaplnosť p. dôvtip
duchaplný príd. prejavujúci bystrosť ducha, vtip, dôvtipný, dômyselný: d. človek, spisovateľ, d. rozhovor, d-á poznámka, kniha, reč;
duchaplne prísl.: d. rozprávať, odpovedať;
duchaplnosť, -ti ž.