Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
odušu, o dušu prísl.

odušu, pís. i o dušu prísl.

odušu, pís. i o dušu prísl. expr. ▶ použijúc všetku energiu pri nejakej aktivite, s plným nasadením a oduševnením, horlivo: o. tancovať, spievať; diváci tlieskali o dušu; hráčky bez výnimky hrali o.; psiská brechali o dušu; V neďalekých záhradách vypiskovali odušu drozdy. [D. Kováč]; Všetci sa odušu objímali. [G. Futová]; A tam [v hoteli] už telefón vyzváňa o dušu. [KŽ 1960] bez prestania
fraz. [robiť niečo] ako odušu/o dušu čo najintenzívnejšie, zo všetkých síl; expr. [robiť niečo, bežať, kričať] odušu/o dušu [spasenú] vykonávať činnosť zo všetkých síl, naplno, so zápalom, veľmi rýchlo

-šu/49168±122 5.55: substantíva ž. A sg. 17571→17564
+2
−0
dušu/7247 fľašu/3806 omšu/2642 šu/1379 kašu/762 skrýšu/446 čašu/276 pašu/222 Venušu/201 depešu/119 kušu/109 Natašu/44 Mašu/41 (20/270)

-u/11235346±7531 14.94: substantíva ž. A sg. 2686017→2684165
+836
−979
chvíľu/42208 ruku/39244 hlavu/37282 cestu/35061 prácu/33303 pravdu/32480 otázku/30908 úlohu/25950 cenu/25629 situáciu/21352 sobotu/20731 nedeľu/18302 podporu/18150 šancu/17160 ženu/17116 lásku/16938 stranu/15974 knihu/14826 silu/14739 hodnotu/14632 správu/13988 vodu/13730 hodinu/13711 zmenu/13648 tému/12291 rodinu/12199 väčšinu/11919 funkciu/11873 stredu/11803 ochranu/11591 hru/11576 zmluvu/10951 školu/10915 slobodu/9914 polovicu/9361 spoluprácu/9016 krajinu/8952 kvalitu/8813 vieru/8756 výrobu/8695 skupinu/8691 potrebu/8689 službu/8645 matku/8557 ponuku/8519 formu/8247 podobu/8209 tvorbu/8163 vládu/8046 politiku/7783→7804
+0
−3
sumu/7707 prípravu/7678 istotu/7658 adresu/7649 návštevu/7500 kávu/7283 kontrolu/7270 dušu/7247 dohodu/7213 predstavu/7082 hranicu/6958 loptu/6875 dcéru/6851 odvahu/6790 pozíciu/6781 večeru/6769 chybu/6714 sezónu/6628 mieru/6494 atmosféru/6486 dôveru/6463 bránu/6407 myšlienku/6394 informáciu/6359 nohu/6318 kultúru/6245 osobu/6187 akciu/6176 hudbu/6128 manželku/6105 dobu/6060 vojnu/6053 výšku/5822 energiu/5810 existenciu/5650 túžbu/5641 výstavbu/5502 ulicu/5488 literatúru/5413 náladu/5297 dovolenku/5261 postavu/5224 stoličku/5217 stratu/5209 škodu/5068 firmu/5068 farbu/5050 vôľu/4988 stenu/4987 pôdu/4979 obranu/4958 radu/4947 stránku/4942 štruktúru/4925 históriu/4799 izbu/4723 mamu/4706 tradíciu/4646 minútu/4589 záchranu/4541 problematiku/4491 stavbu/4481 krásu/4368 odmenu/4358 výstavu/4355 políciu/4338 podstatu/4324 budovu/4302 sestru/4220 (9521/1485693)

opreteky usilujúc sa dosiahnuť prvenstvo, pretekajúc sa: začali bežať opreteky cez ihriskozried. napreteky (Gabaj)nár. úbehom (Podjavorinská)expr.: ozlomkrkyozlomkrkodušu, pís. i o dušufraz.: o dušu spasenúo milých päť (veľmi rýchlo, z celej sily a horlivo): opreteky, ozlomkrky začali zbierať rozhádzané papiere; bežali odušu, o dušu spasenú kúpiť lístky; uháňali o milých päť pred rozhnevaným býkomexpr.: ostopäťostošesť: ostopäť, ostošesť sa pustil do rýľovanianár. navylomkrky, pís. i na vylomkrkynespis. oprekot


rýchlo pohybujúc sa, uskutočňujúc sa v krátkom časovom úseku, uskutočňujúc al. robiac niečo s malou spotrebou času (op. pomaly) • rýchlechytro: rýchlo, chytro prísť; rýchlo, chytro sa najedolnarýchlonachytro: narýchlo, nachytro uvarila obednapochytronapochytrenaponáhlonaponáhle: napochytro, naponáhlo všetko vyložil z taškyurýchlenezrýchlene: musel urýchlene odcestovať; začal zrýchlene dýchaťchvatnechvatomzried. chvátavo: chvatne, chvatom prebehol cez ulicubystrorezkosvižnesvižko (rýchlo a obratne, pružne): bystro, svižne, svižko vybehol na dvorexpr. šibko: šibko sa pustil do jedeniamihomšvihom (veľmi rýchlo): mihom, švihom sa rozhodol, že odídenáhlivohorúčkovito (rýchlo a s citovým vypätím): náhlivo, horúčkovito si zbalil vecináhlenáhlozried.: nanáhlenanáhlo: nezostávalo mu nič iné, len sa náhle rozhodnúťrapídne (rýchlo a prudko): zima sa rapídne priblížilahovor.: expresneexprespren. telegraficky: expres(ne) zariadil všetko potrebnéobratomkniž. promptne: obratom, promptne vybavil všetky dokladyhneďihneďskoronaskutku: musíte sa hneď, ihneď, skoro vrátiťzarazrazomv okamihuokamžiteexpr.: raz-dvašupom: zaraz, razom, v okamihu pochopil, čo sa robí; okamžite, raz-dva, šupom sa poobliekal, aby mu nebola zimabehomskokomzried. skokmo: behom, skokom sa pustili do robotyletkomletmov letku: keď počula, čo sa stalo, letkom, letmo prišla domovexpr.: hupkomhupkyzvrtkomzried. habkom: hupkom, hupky sa to roznieslo po celom meste; zvrtkom zbehol dolu schodminár.: friškošmihomgvaltom (Hviezdoslav, Botto)nár. stojme (Dobšinský)prirýchloprichytro (príliš rýchlo): prirýchlo, prichytro sa unavilibleskovebleskovobleskompoet. bleskmo (rýchlo ako blesk): bleskove, bleskom sa pridali ďalšíbleskurýchlebleskurýchlopoet. strelmo: bleskurýchle si rozmyslel, čo povieexpr.: ozlomkrkozlomkrkyostopäťostošesťfraz. o milých päť: ozlomkrky, ostošesť si začal vymýšľať výhovorkyexpr.: odušu, pís. i o dušufraz. o dušu spasenú: bežal odušu, o dušu spasenú, len aby bol čo najďalejfraz.: s časom opretekys vetrom opreteky: cestu stavali s časom opretekyfraz.: akoby bičom plesolakoby dlaňou plieskalz minúty na minútulen tak fuk-fukmíľovými krokminár.: úvalomúbehomnespráv.: spechom • spešne • prekotne


umrieť prestať žiť (o človeku) • zomrieť: umrel, zomrel vo vysokom vekuzastaráv. odumrieť (o najbližších osobách, obyč. o otcovi a matke): odumrela ich matka; odumrel ma oteckniž.: skonaťdokonať: skonať, dokonať po dlhom trápenífraz. zjemn.: usnúťzosnúť (naveky)zaspať naveky/na večnosťdodýchaťzavrieť/zatvoriť oči navekyodísť navždy/navekyusnúť večným spánkomodísť/odobrať sa na večnosť/na pokoj/na večný odpočinokodísť/odobrať sa zo svetaodísť pod lipupobrať sa do večnostirozlúčiť sa so svetomnaposledy vydýchnuťvydýchnuť dušu (uvedený rad synoným a synonymných frazeologických spojení sa využíva na eufemistické pomenovanie konca života) • kniž.: dotrpieťdožiťdobojovaťpoložiť/dať/obetovať život (za niečo) • poet.: zmrieť: zmrieť túžboufraz. kniž.: priniesť/položiť/obetovať život na oltár vlastiprekročiť prah života/večnostiodísť do večných lovísk/lovíšťopustiť svet navždyfraz. arch.: odísť na pravdu Božiuporučiť život Bohuoddať/odovzdať dušu BohuPánboh ho povolal/vzal (k sebe)odbila jeho posledná/ostatná hodinaopustil nás navždyuž nie je medzi namiuž ho nič nebolíuž nie je medzi živýmiuž nie je pri živote (uvedený rad synonymných frazeologických spojení obsahuje prvky archaickosti, ktoré sa využívajú pri kondolenčných aktoch, nekrológoch, v príležitostných rečníckych prejavoch a pod.) • hovor.: pôjsťpominúť sa (žiaľom/od žiaľu)zájsť (od žiaľu)dobiediťdotrápiť safraz. expr.: vypustiť dušu/duchazmiesť krkyzmiesť krpcamistriasť/zatrepať krpcamiísť pod zemzahryznúť do trávyísť počúvať, ako tráva rastieísť voňať fialky odspodku/zdolaísť/odísť k Abrahámovi/pánbožkovi morky/húsky pásťdostať sa do lona Abrahámovhozatvorila sa za ním zemuž je s ním amenuž mu je amenuž je tamprišla (si) poňho zubatá (uvedeným radom synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje nadľahčený postoj k odchodu zo života; využívajú sa pritom aj prvky žartovnosti) • trocha hrub. al. hrub.: skapaťskrepírovaťzdochnúťzgegnúťzgebnúťzgrgnúťvyvaliť safraz.: otrčiť kopytáotrčiť pätyvypľuť dušuvystrieť savystrieť sa na doskevyhrať si truhlubyť hore bradounatiahnuť hnáty (uvedeným radom synoným a synonymných frazeologických spojení sa vyjadruje negatívny postoj k osobe, o ktorej sa hovorí) • vykrvácať (zomrieť na stratu krvi) • prísť o hlavu/o krk/o hrdlozísť (škaredo/zle) zo sveta (umrieť násilnou smrťou) • zahynúťzhynúťprísť o životstratiť životzabiť saskončiť (umrieť náhle, obyč. tragicky): z(a)hynul, skončil pod kolesami autapadnúť (umrieť v boji) • skončiť so životomskončiť životusmrtiť saspáchať samovraždu (dobrovoľne umrieť) • odb. exitovaťlek. slang. exnúťpomrieťpoumieraťpozomierať (postupne, o viacerých jednotlivcoch) • doživoriť (umrieť v biede)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

namojdušu, pís. i na moj dušu cit. i čast. expr. vyjadruje citové vzrušenie rozličného druhu; zaverenie, dôrazné potvrdenie výpovede: to je namojdušu pravda

duša
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) duša vietor, hľa, dobrý vietor, moja duša ma volá. Tri krásne kačice sa
G (bez) duše pohľadom preniknúť až do hĺbky duše . Darka najskôr pomaličky, potom
D (k) duši raz za týždeň nedopraje svojej duši dych Boha, občerstvenie milosťou
A (vidím) dušu videl presvitať jej spriaznenú dušu .“ Naozaj chcete počuť, ako sa
L (o) duši nízke, rýdzo materialistické v duši milovníka krásnych vecí a trofejí
I (s) dušou Laco Hanniker, rybár telom aj dušou . Fanatik, ktorý ryby nielen chytá,
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) duše 79, kedy sa len najodvážnejšie duše odvažovali vyjadriť sa po
G (bez) duší hlavnými lovcami robotníckych duší , z ktorých sa snažia zostaviť
D (k) dušiam večné odpočinutie všetkým úbohým dušiam ,“ bezmyšlienkovito odvetil biskup
A (vidím) duše sme si uložili v nebi dve vzácne duše . Pán nám dovolil mať dvoch
L (o) dušiach Slávnosť zanechala hlboký dojem v dušiach všetkých prítomných. V homílii
I (s) dušami navrávalo, že budú spriaznenými dušami . Obaja už počas krátkeho života
ale i dušu sochára mais l'âme du sculpteur
dušu získali, môže im acquise, leur âme peut
pre dušu a srdce pour l'âme et le coeur
šťastnú dušu, a nie une âme heureuse et non
z neho vymámiť i dušu lui chatouiller l'âme

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu