dušiť sa -ší sa -šia sa duš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie (sa), dušovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie (sa) nedok.
dušiť sa -ší sa -šia sa duš sa! -šil sa -šiac sa -šiaci sa -šenie, dušovať sa -šuje sa -šujú sa -šuj sa! -šoval sa -šujúc sa -šujúci sa -šovanie sa nedok. 1. ▶ zaverovať sa slovami na moj dušu, na moj veru; syn. dušovať sa: Na moj veru - tak sa duší. [K. Bendová]; Namojdušu, neviem. - Len sa nedušuj. [I. Izakovič] 2. expr. ▶ (presvedčivo) hovoriť ako isté, dokázateľné, tvrdiť, ubezpečovať: dušil sa, dušoval sa, že to nie je pravda; zaspal, hoci sa dušil, že vydrží; Neverili mu, čím viac sa dušoval. [V. Bednár]; Poslanci sa na mítingoch dušujú, že robia všetko pre blaho občanov. [Pt 1997] ▷ dok. ↗ zadušiť sa
dušiť sa p. tvrdiť1, prisahať sa
prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)
tvrdiť1 hovoriť ako isté, dokázateľné: tvrdil, že pozná vinníka • dokazovať • presviedčať • presvedčovať (podopierať dôkazmi, rozumovými dôvodmi): dokazoval, presviedčal nás, že má pravdu • kniž. afirmovať • uisťovať • ubezpečovať • utvrdzovať (potvrdzovať faktmi): uisťovali, ubezpečovali nás, že sa operácia podarí; utvrdzovali nás v našom presvedčení • svedčiť • dosviedčať: niektorí svedčili, že videli mimozemšťana • expr. dušiť sa: dušili sa, že je to klamstvo
dušiť sa, -í, -ia i dušovať sa, -uje, -ujú nedok. zaverovať sa slovami „na moj dušu“, ubezpečovať, uisťovať, tvrdiť niečo: Kristína sa dušila, že jej nič nechýba. (Zgur.) Dušoval sa, že partizán bol ranený. (Tat.);
dok. zadušiť sa
dušať, dušieť i dušiť nedok. strsl, trn, hloh zapáchať, páchnuť, smrdieť: Mľiečnike, maslák, žochtáre dobre povibáraj, ľebo už velmo dušia! (Pukanec LVI); Mäso duší (Blatnica MAR); Z úzd mu barz duší (Nandraž REV); Duší za siklinamí (Revúca); Mrtví už duší (Lukáčovce HLO); Já son s téj ofce nemohól maso jest, mne to dušálo (Dol. Orešany TRN); dušieť (Martin); dušiť (Mošovce MAR)
dušať sa p. dušiť sa
dušiť p. dušať
dušiť sa i dušať sa nedok. csl ubezpečovať niekoho výrazom namojdušu, veriť sa, dušovať sa: Muožeš sa ti dušať, koľko kceš, aj tak ťi ňeverím (Dol. Lehota DK); Duší se, že van to neurobil (Revúca); Tak sa dušila, že tam ňepójďe, a precca išla (Lapáš NIT); Furt śe dušal, aľe ňichto mu ňidž ňeveril (Dl. Lúka BAR)
dušiť ndk za čím (niečím) páchnuť: halito: páchnem, dussjm (KS 1763); wjno, které za néčim dussj (VK 1764); kedí gu gesť chceli nasledugícího dňa, znalezli plnú čerwikow i dussícu (DS 1795)
dušiť sa, dušovať sa ndk prisahať sa, veriť sa na dušu: zakazuge sa diablowany, dussowany (TRENČÍN 1713); ti, kteri se dussugu, prisahagu, Boha za swetka beru (MS 1758); Bohu y bližnjmu se ruhati, prisahati, dussyti (FK 1760)