duša duše duší ž. 1. ▶ celok toho, čo tvorí city, pocity, myšlienky, duševné schopnosti človeka; vnútorný, duchovný, myšlienkový svet človeka; syn. vnútro, duch, myseľ: ľudská, citlivá detská d.; mať dobrácku dušu; je mu ťažko, smutno na duši; cítiť v duši radosť, smútok, bolesť; mať v duši pokoj, nepokoj, žiaľ; mať na duši hriech; zanechať niekomu na duši rany; jeho slová boli ako balzam na boľavú dušu; vyznať sa v ženskej duši rozumieť ženám, chápať ich; súzvuk, spriaznenosť duší vzájomné porozumenie, vzájomná duševná zhoda; expr. niečo ubíja dušu spôsobuje depresiu; poet. rozbolená, zjatrená d.; poryv duše prudký prejav citu, pocitov; d. plesá, smeje sa, spieva o pocite radosti, dobrej nálady; d. plače o pocite smútku, zlej nálady; Kdesi v duši sa mu zahniezdilo zlé tušenie. [A. Habovštiak] □ zastar. z celej duše Vám oddaný formula na záver listu
2. ▶ duchovná, netelesná podstata človeka, ktorá je podľa náboženskej viery nesmrteľná a po smrti človeka ďalej žije; op. telo: nesmrteľná ľudská d.; urobiť niečo pre spásu svojej duše; pomodliť sa za duše zomretých; pastier duší kňaz; povzniesť dušu k Bohu pomodliť sa; oddať sa nábožnému rozjímaniu; Vodníci chytajú pod hrnčeky duše utopených. [Ľ. Feldek]
3. filoz. ▶ zjednocujúci a oživujúci princíp živých hmotných bytostí; nehmotná stránka ľudského života, nemateriálna substancia človeka
4. ▶ človek ako hlavný činiteľ v istej oblasti (starajúci sa, aby všetko fungovalo); základ, najdôležitejší prvok niečoho: matka je dušou rodiny; bol dušou kolektívu; reč je dušou národa; On je dušou zábavy a dušou smútku, pozná všetky reguly. [V. Bednár]; Ukázalo sa, že hornista je dušou hudobného telesa. [R. Sloboda]; Dušou dôvtipu je stručnosť. [KŽ 1964]
5. ▶ človek ako nositeľ určitých duševných vlastností, ľudská bytosť vôbec: dobrá, šľachetná, jemná, poctivá, obetavá d.; príbuzná, spriaznená d. človek s rovnakým zmýšľaním (ako ja); čistá d. úprimný al. čestný človek; prostá d. prostoduchý človek; anjelská d. (veľmi) dobrý človek; diabolská d. a) (veľmi) zlý človek b) človek s nevšednými vlastnosťami (napr. veľmi nadaný); čože si ja, hriešna d., počnem? vyjadruje bezmocnosť, zúfalstvo a pod.; expr. zadebnené duše [L. Mináčová] zaostalí, obmedzení ľudia; Mám nasýtiť a obliecť šestoro duší. [Z. Zguriška] detí; iron. Našla sa dobrá duša, ktorá názory dr. Lahotu pošepla hore. [Š. Letz] neprajník, udavač, donášač □ duša (moja) drahá, duša moja, duša zlatá familiárne al. dôverné oslovenie
6. zastar. ▶ človek vo vzťahu k bydlisku, obyvateľ: dedina s 1 200 dušami; Tam [v Planici] žijú ľudia, vyše štyristo duší. [R. Jašík]
7. ▶ vnútorná obalená časť, výplň niečoho: bicyklová, automobilová d.; futbalová d., d. lopty; d. kábla výstuž; hliníkové lano s oceľovou dušou výstužou; Na kolese mu fučala duša, darmo ju pred chvíľou nafúkal, zase bola mäkká. [D. Dušek]
8. hud. ▶ drevený kolík medzi vekom a dnom sláčikového nástroja prenášajúci chvenie z vrchnej dosky na spodnú
9. region. ▶ mäkká výplň rastlinnej byle a pod., dreň: vŕbová, bazová d.; d. brka
◘ fraz. chodiť ako bez duše bez záujmu o okolie, apaticky; utekať/bežať/letieť ako bez duše veľmi rýchlo, splašene; [vyzerá] akoby mal dušu vypľuť akoby už mal zomrieť; [aj] dušu by dal za niekoho, za niečo všetko by obetoval; [aj] dušu by dal zo seba je veľmi dobrý, dobrosrdečný; aj dušu by mu dal al. dal by mu i [tú] dušu je k nemu veľmi žičlivý; [ani] za živú dušu v nijakom prípade, vôbec, rozhodne nie; [ani] živá duša [nepríde, tam nie je, o tom nevie] vôbec nikto; [ani] živej duše niet/nebolo/nevidieť al. nikde ani živej duše nikoho; byť ako [telo] bez duše duševne ochabnutý, skľúčený; byť celou dušou oddaný niekomu, niečomu úplne, celou bytosťou; byť jedno telo a jedna duša úplne sa zhodovať, žiť v zhode; čítať niekomu z duše vedieť, čo zamýšľa; čo aj dušu vypľuje al. aj keby mal dušu vypľuť [urobí niečo] za každú cenu; čo/koľko duša ráči do sýtosti, do vôle; dať/vkladať/vložiť/vliať do niečoho [celú] svoju dušu robiť niečo so zápalom, s oduševnením; [uraziť, pobúriť niekoho, byť urazený, pobúrený] do hĺbky duše veľmi; dostať do duše byť pokarhaný; duša chodí doňho [iba] spávať al. už len duša chodí doňho spávať a) je slabý, chorý, veľmi zle vyzerá b) nemá ďaleko do smrti; duša sa ho [už] ledva/sotva drží nemá ďaleko do smrti; duša mu piští za niekým, za niečím al. duša mu prahne po niekom, po niečom veľmi túži za niekým, za niečím; dušu by na dlaň vyložil a) je úprimný, priamy b) je veľmi ochotný, dobrosrdečný, žičlivý; hovorí mi z duše hovorí, čo si aj ja myslím, s čím aj ja súhlasím; hovoriť/povedať/prehovoriť niekomu do duše dohovárať, karhať, pokarhať niekoho; hrabať/prehrabávať sa vo svojej duši privolávať si spomienky; hrom/parom/sto striel ti do duše! al. hrom ti dušu páral! zahrešenia, zakliatia vyjadrujúce hnev, zlosť voči niekomu; chmára/chmúra mu sadla/zaľahla na dušu má starosti, trápenie; chmáry/chmúry mu zmizli z duše uľavilo sa mu, uspokojil sa; chýba tomu duša o niečom robenom, urobenom bez nadšenia; ja tvoju dušu! al. dušu ti naháňam! zahrešenie vyjadrujúce rozhorčenie nad niekým; klásť niekomu niečo na dušu zdôrazňovať, dôrazne prikazovať; má [všetko], čo si [len]/čo mu duša zažiada má všetko želané v hojnosti; mať dušu na jazyku umierať; mať dušu na mieste/na pokoji byť spokojný, uspokojiť sa; mať dušu zapálenú za niečo byť nadšený, oduševnený; mať malú dušu pociťovať strach, obavu, úzkosť; mať mier v duši byť zmierený, vyrovnaný, spokojný; mať niečo na duši (úporne) myslieť na niečo, trápiť sa s niečím; čo máš/čo ti leží na duši? čo ťa trápi?; má toho veľa na duši potrebuje sa zdôveriť; mať ranu v duši/na duši prežívať duševnú bolesť, žiaľ; mať širokú dušu byť dobrosrdečný, žičlivý; môže [aj] dušu vypľuť a) veľmi sa usiluje, namáha b) zbytočne sa usiluje, namáha; na moj/môj [hriešnu] dušu! (zaverenie) istotne, celkom isto; niečo ho tlačí na duši a) má starosti, trápenie b) niečo chce povedať; niečo sa niekomu vrylo do duše dôkladne si to zapamätal; expr. o dušu/odušu [spasenú] [robiť niečo, bežať, kričať] zo všetkých síl, veľmi rýchlo, horlivo; odľahlo mu na duši uľavilo sa mu, uspokojil sa; odovzdať/oddať/poručiť [svoju] dušu Pánu/Pánovi/Bohu/Stvoriteľovi umrieť; odvaliť niekomu kameň z duše uľaviť, uľahčiť niekomu; otvoriť [si] dušu [dokorán] a) zdôveriť sa b) úprimne vyrozprávať niečo; pohladiť/pohladkať niekoho po duši ulahodiť niekomu; povedať niekomu niečo príjemné; predať/zapredať svoju dušu za výhody nečestne konať; predať/upísať svoju dušu čertovi/diablovi/satanovi konať zlé skutky; raniť dušu niekomu spôsobiť duševnú bolesť, zármutok; uraziť niekoho; [robiť niečo] z [celej] duše al. z hĺbky duše al. celou dušou oduševnene, zanietene; skoro mu dušu vytriaslo al. div/dobre/dobreže z neho dušu nevytriaslo al. išlo mu dušu vytriasť veľmi ho nadhadzovalo; skrývať/chovať niečo na dne duše tajiť, zatajovať; sľúbiť na dušu zaveriť sa dušením; striehnuť niekomu na dušu netrpezlivo čakať, kým umrie; telom aj/i dušou al. dušou aj/i telom al. telom-dušou a) úplne, bezvýhradne b) oduševnene, s nadšením; to vychádza [priamo] z duše je to veľmi úprimné; expr. trasie sa za grošom ako čert za hriešnou dušou je na peniaze, je veľmi lakomý; triasť sa o svoju [hriešnu] dušu mať strach, báť sa; uľahčiť duši zbaviť sa psychického napätia; uľahčiť si na duši zdôveriť sa; vyžalovať sa; uľavilo sa mu na duši zbavil sa starostí, trápenia; utopiť dušu v pálenke upiť sa; v kútiku/v hĺbke duše [dúfať, veriť, myslieť na niečo] tajne, skryto; vidieť/nazrieť/nahliadnuť niekomu do duše/[až] na dno duše odkrývať niečie tajné myšlienky, vedieť o niečích úmysloch; vlievať/vliať niekomu do duše nádej povzbudzovať, povzbudiť niekoho; vštepiť si niečo do duše zapamätať si; vylievať/vyliať [si] dušu niekomu/pred niekým zdôverovať sa, zdôveriť sa, žalovať sa, vyžalovať sa; vypustiť dušu umrieť; vytriasť/vytĺcť dušu z niekoho usmrtiť, zabiť niekoho; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [kajať sa, ľúbiť, ľutovať, ďakovať, želať si] úprimne, vrúcne; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [nenávidieť, závidieť, pohŕdať] veľmi, ako sa len dá; z [celej/tej] duše al. z hĺbky duše [bridí sa, protiví sa] veľmi, úplne; zasiať niekomu do duše zrnko pochybnosti/nedôvery prinútiť niekoho pochybovať, niekomu nedôverovať; expr. zdravie mu dušu naháňa a) žart. je celkom zdravý b) iron. predstiera, že je chorý
▷ dušička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 3, 5, 6: citlivá detská d.; jemná, sentimentálna d.; Jej čistá dušička nemala ani potuchy o intrigách sveta. [M. Komorová]; modliť sa za dušičky zomretých □ dušička, dušička moja, dušička (moja) drahá, dušička zlatá familiárne al. dôverné oslovenie ◘ fraz. ani dušička nikto; ani dušičky nikoho; bola v ňom malá dušička bol prestrašený, bál sa; mať malú/tenkú dušičku mať strach, obavy, báť sa; [robiť niečo] s malou dušičkou so strachom, s obavami; vypustiť dušičku umrieť ▷ dušisko -ka dušísk s., v N a A sg. i ž. zvel. zried.: Monika má veľkú dušu, to je veľká, strašne veľká duša, dušisko. [A. Bednár]