Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dú cit. napodobňuje dutie vetra: Kade fú, tade dú (Brezno) - o ľahkých šatách na zimu
dômysel [domysl] m 1. dohad, domnienka: conjectura: domňenj, domysl, hadani (KS 1763) 2. dôvtip: muž udatny a statečny, domislu plnj (HI 18. st); z d-u prísl výraz zámerne: z domyslu oslabuge ruki mužúw bogownych (KB 1756)
drobok [-ek] m, drobka ž 1. malý kúsok niečoho; odrobinka, omrvinka: mica: drobek, drobka; mica salis: drobka soli; fragmenta panis: drobkj chlebowé omrvinky (KS 1763); dal chlapcowi drobek swátosťi tég (BN 1796) 2. zvyšok, zostatok: superamenta: drobki, zbytki, ostatki (KS 1763); x. pren dussa má nech okosstuge drobki pokrmúw (VP 1764); drobček m dem k 1: offula: kúsek, drobček (KS 1763); po d-u prísl výraz k 1: scrupulatim: po kúsku, po drobku (KS 1763)
dvoje [-e, -o], čes dvé čísl skup vyj. počet dva (najmä pri pomn subst): dwoge kur (BUDATÍN 1478 SČL); Gasperowym dwogym detom (ŽILINA 1599); dwoge gatye (TRENČÍN 1633); wino a milost cziniwa blaznuw dost, sskodit umj to dwoge (BV 1652) oboje; beh ziwota nasseho w tom dwem gest neyznamegssj, gedno ze gest welmj bidny, potom welice kratky (LP 1769); dvoje ovčeniec (PODLUŽANY 1797 LP); Janko z Bánoviec, tu ťa hladalo dvojo dievceniec (PV 18. st); na d., v(o) d., po d-u prísl výrazy 1. na dve časti, na dve strany: zahumnie aby na dwoge rozdielili (ŽK 1507); luka delila se na dwoio (S. ŠTVRTOK 1633); dwere do piwowara na dwe se otwiragici (TRENČÍN 1713); dwere na dwoge se otwiragiczy (BÁNOVCE n. B. 1733); in duplum: w dwoge, na dwoge (KS 1763) 2. dvakrát, dvojnásobne: mam truhliczku, ktera se zamyka we dwoge (ŽILINA 1561); bifariam: dwognásobňe, na dwoge; dupliciter: dwogako, dwognasobne, po dwogu (KS 1763)