drzý príd. hovor. bezočivý, hrubý, opovážlivý: nebuď d.!
drzo prísl.;
drzosť -i ž.
drzosť -ti -tí ž.
drzosť -ti ž. hovor. ▶ opovážlivá, urážlivá al. nemiestna smelosť, bezočivá vyzývavosť; syn. bezočivosť, hrubosť, opovážlivosť: sebavedomá, nehorázna d.; odkiaľ sa v ňom berie toľká d.; to je veľká d.; zdravá novinárska d.; Aká drzosť! - povedala opovržlivo a hodne nahlas. [J. Hrušovský]; Moja láska k nej bola prekrásna drzosť. [J. Johanides]
drzosť p. impertinencia
impertinencia kniž. urážlivá al. nemiestna smelosť • impertinentnosť • bezočivosť • opovážlivosť: dopustiť sa impertinencie, impertinentnosti • hrubosť • trúfalosť • dotieravosť • hovor. drzosť
opovážlivosť neprimeraná al. nemiestna odvaha • trúfalosť • trúfanlivosť: jeho trúfalosť zaráža • bezočivosť • hovor. drzosť (drzá opovážlivosť): bola to od nej veľká bezočivosť, drzosť • smelosť: doplatil na svoju opovážlivosť, smelosť • kniž. impertinencia
drzý príd. kniž. dovoľujúci si viac, ako je slušné, neslušný, hrubý, bezočivý: To sú akísi drzí odkundesi. (Záb.); d-á pani (Tim.); d-é muchy (Vaj.);
drzosť, -ti ž. neslušnosť, hrubosť, bezočivosť
drzosť ž bezočivosť, vyzývavosť: musí vzáť svúj trestúnek tvá drzosť (BR 1785)