drvivý príd. publ. zdrvujúci, ničivý, zničujúci: d. tlak; d-á prevaha, kritika, väčšina úplná, absolútna;
drvivo prísl.
drvivo prísl. 1. ▶ zdrvujúcim spôsobom; syn. zdrvujúco, ničivo, zničujúco: d. kritizovať; satira d. zasahuje byrokratov; Čo tak drvivo zapôsobilo na Jána Sochora, že namaľoval čudesne zdeformované kontúry ľudskej tváre? [KŽ 1960] 2. ▶ prevažujúcim, výrazným spôsobom: d. zvíťaziť, vyhrať; Veď sa pozrite do kníhkupectiev - nad domácou tvorbou drvivo prevažuje literatúra od zahraničných autorov. [Pd 2002]
drvivý príd. ničivý, zničujúci: d. tlak, úder, d-á porážka, d-á sila, d-á kritika; pren. d-á väčšina absolútna;
drvivo prísl.;
drvivosť, -ti ž.