druh1 -u m.
1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: nový d. topánok; viaceré d-y stromov, pšenice; literárne d-y žánre; d-y živočíchov, d-y rastlín; lingv. slovné d-y; biol. zákl. jednotka použ. pri systematike živočíchov a rastlín
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku, typ: je to d. lepidla; d. odborného textu
● kniž. predmet, človek ap. svojho d-u špecifický;
druhový príd.: d-á vlastnosť typická pre druh; lingv. d-á číslovka (napr. trojaký, mnohoraký);
druhovo, druhove prísl.
druh2 -a mn. -ovia m.
1. kniž. spoločník, priateľ, kamarát: jeho najbližší d.
2. muž, kt. žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša
● životný d. manžel;
družka -y -žiek ž.
druh -hu pl. N -hy m. (kategória)
druh -ha pl. N -hovia m. (človek)
druh1 -hu pl. N -hy m. 1. ▶ súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: základné druhy potravín; vzácne druhy stromov, dreva; nový d. pšenice; typický d.; pôdny d.; poznáme viacero druhov skla; vybrať si z viacerých druhov výrobkov; druhy umenia; literárne druhy epika, lyrika a dráma; lingv. slovné druhy základné kategórie slov vyznačujúce sa istými lexikálnymi a gramatickými vlastnosťami (podstatné mená, slovesá, zámená, častice a pod.) 2. biol. ▶ základná jednotka používaná pri systematike živých organizmov: živočíšne, rastlinné druhy; chránený, ohrozený d. (fauny a flóry); európsky, horský, oceánsky d. (živočíchov); žijúci d.; mnohé druhy živočíchov už vyhynuli 3. ▶ charakteristické črty veci al. javu ako súčasti istého celku; syn. typ, forma: nový d. cukríkov, pečiva; tovar rozličného druhu; istý, určitý d. práce; d. trestu, násilia; d. závislosti, vzťahov; zábava všetkého druhu; bol z toho druhu ľudí, ktorí sa neštítia ničoho; Všetky udalosti tohto druhu prispievajú k nestabilite spoločenského života. [KN 1996] ◘ fraz. [človek, vec] najhoršieho druhu veľmi zlý; [človek, predmet] svojho druhu osobitný, zvláštny, špecifický
druh2 -ha pl. N -hovia m. 1. kniž. ▶ človek spojený s niekým prácou al. inou činnosťou; duchovne blízky človek, spoločník, priateľ, kamarát: frontový d.; generační druhovia (spisovateľa); jeho starší druhovia v práci; d. v boji; stretnúť svojho druha z vojenčiny, zo školy, z detstva; Ľ. Štúr a jeho druhovia; Vernými druhmi mužov záchrannej služby sú lavínoví psi. [NP 1989] 2. ▶ muž žijúci so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša: žiť ako d. a družka ◘ fraz. životný druh manžel; prechýlené ↗ družka
druh1 1. súhrn predmetov al. javov s rovnakými podstatnými znakmi: viaceré druhy pšenice • sorta: tri sorty vína • odroda (súhrn pestovaných rastlinných jednotlivcov): ušľachtilé odrody zemiakov • rasa (súhrn jednotlivcov s tou istou stálou odchýlkou od druhu): rasa psov • plemeno (skupina zvierat vyznačujúcich sa v rámci druhu osobitnými spoločnými vlastnosťami): čistokrvné plemeno • hovor. fajta: je z dobrej fajty • trieda (skupina jednotlivcov al. vecí so spoločnými znakmi): trieda automobilov • kategória (skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými vlastnosťami): kategória športovcov
2. charakteristické črty veci ako súčasti istého celku: taký druh ľudí mám rád; nový druh pracieho prášku • typ: je typom vedeckého pracovníka • kniž. prototyp (prvotný typ) • kniž. zastar. typus • hovor. fajta
druh2 1. muž, ktorý žije so ženou v spoločnej domácnosti bez sobáša • konkubín
2. p. priateľ 1
priateľ 1. duchovne blízky človek, ku ktorému možno mať dôveru; používa sa aj v dôvernom oslovení • kamarát • druh: dobrý, dávny priateľ, kamarát, druh; priateľ, kamarát z detstva; to vám, priatelia, kamaráti, neprejde • svoji (mn. č.): žiť medzi svojimi • zastar.: tovariš • súdruh • drusa • hovor. expr.: pajtáš • pusipajtáš • fam. kmotor • hovor.: brat • bratec • braček (v oslovení): bratec môj (Vajanský) • subšt. kamoš: popíjať so svojimi kamošmi; kamoši, poďte sem • subšt.: kompán • kumpán (pri kartách, v pití, pri nekalých činoch): podozriví kompáni, kumpáni
2. p. stúpenec
trieda 1. skupina ľudí, vecí al. javov so spoločnými znakmi zoskupená podľa istých kritérií • vrstva: spoločenské triedy, vrstvy; rozličné vekové triedy, vrstvy • kategória: platové kategórie zamestnancov; zaradiť niečo do istej kategórie • druh: rozličné druhy stromov • stupeň: odborník prvého stupňa • slang. klasa (Jesenská)
2. vyučovacia miestnosť v základnej a strednej škole: slávnostne vyzdobená trieda • učebňa: v nových učebniach sa začalo vyučovanie • štud. slang. klasa
3. p. ročník 4. p. ulica
typ 1. jednotlivec al. vec (príp. ich súhrn) ako predstaviteľ celej skupiny: typ demokratického politika; taký typ ľudí nemám rád • druh: plemenný, úžitkový druh dobytka; rozličné druhy písma • vzor: bola vzorom matky • hovor.: sorta • fajta: sorta, fajta psov • kniž. prototyp: prototyp vedeckého pracovníka • kniž. zastar. typus
2. výrobok ako predstaviteľ celej série: nový typ rodinného domčeka • prototyp: prototyp stroja • model: model pretekárskeho auta • vzor: vyrobiť nový vzor topánok
3. p. ráz
druh1, -u m. spôsob, forma, typ: zbojníci najhoršieho druhu: zbehovia (Jégé); Na tom (na Rozsutci) jesto krkolomov každého druhu. (Jégé); vejáre rozličného druhu (Kuk.);
log. skupina jednotlivín zhodujúcich sa v istých podstatných znakoch: d-y živočíchov v zoológii, rastlín v botanike, d-y pšenice, d-y literárnych diel
● kniž. svojho d-u (napr. je to človek svojho d-u) majúci osobitné, špeciálne vlastnosti, zákonitosti, osobitný, špeciálny, zvláštny;
druhový príd.: log. d. pojem, d-é meno; gram. d-é číslovky;
druhovo/-e prísl.;
druhovosť, -ti ž. zried. príslušnosť k nejakému druhu
druh2, -a, mn. č. -ovia m.
1. spoločník (napr. pri práci al. pri inej činnosti): d. v práci, d. v boji
● kniž. druh druha, druh druhovi ap. navzájom, vzájomne;
2. kniž. priateľ, kamarát: „Viete čo, chlapci,“ povie druhom, „poďme tam pod Rajskú záhradu.“ (Ráz.)
druh m. nov. sorta: Máme dva druhi žita (Lukáčovce HLO); Sorti vo viňici su fšeľijake, jake druhi egzistuju, take mame (Sečovce TRB); druh vína (Hor. Lehota DK) F. od druh-druha zme po zrúbaňici pochoďile, a ňiž zme ňenašle (Čelovce MK) - fšade, krížom-krážom
drúh p. drúk
drúk i drúh m. 1. csl hrubšia drevená žrď: Adž váz, reku, drúkom ovaľin (Ozdín LUČ); Dobili vlka drúkmi a villámi (Bánovce n. Bebr.); Zme ich (konope) trepaľi ot teho prahu o taki drug abo o totu cerľicu (Kokšov-Bakša KOŠ) F. trimež me jag druk (Tibava SOB) - nešikovne; hlúpi ako drúk (Mošovce MAR) - veľmi hlúpy; stojíž aňi takí drúk (Hrušovo RS), ňestoj tu ako drúk, povedz, načo si prišou̯! (Pukanec LVI) - nepohnuto, bez slova 2. drevená žrď slúžiaca ako pomôcka al. časť zariadenia: Kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz a navrh na seno založili drúk a pritiahli ho (Čelovce MK); Choďila son do hori za šťiri roke drúkon (drevo) dvíhať (Bzenica NB); Drúg navlečieme na šáfe cez uši a vodu zaňesieme do maštale (Návojovce TOP); Vreteno (lisu) tahalo sa drúhem (Pezinok MOD); Medzi horňí a dolňí drúg na drabinách sa posúvaľi švinge a ťie držaľi drúke spolu (Pukanec LVI); drúh (Čataj MOD) L. rebrínoví drúk (Prochot NB) - na rebrinách; grastuh na drukoch (Smižany SNV) - nosidlá na seno 3. expr. nešikovný, nemotorný človek: Takého drúka som už dávno ňeviďeu̯! (Košťany n. Tur. MAR); Ti drúk sprostí! (Španie Pole REV); Ja takeho druka (za muža) dostala (Záhradné PRE); drúčašok m. zdrob. expr. k 1: Dručašek hrubi jak hrabisko (Studenec LVO)
druh m typ, sorta: druch testamentu (MARTIN 1559); pohlédni na druhy toho plodu (BlR 18. st)
druh p. drúk