družstevník -a mn. -ci m. člen družstva; člen býv. jednotného roľníckeho družstva;
družstevníčka -y -čok ž.;
družstevníctvo -a s. družstevné hnutie, družstevná činnosť;
družstevnícky príd.: d-e pozemky ktorých užívatelia sú družstevníci
družstevník -ka pl. N -íci G -kov m.
družstevník -ka pl. N -íci G -kov m. ▶ člen družstva: búrka spôsobila škodu družstevníkom na úrode; schôdzka bytových družstevníkov členov bytového družstva ▷ družstevníčka -ky -čok ž.
družstevník, -a, mn. č. -ci m. člen družstva (najmä JRD);
družstevníčka, -a, -čok ž.;
družstevníctvo, -a str. družstevné hnutie; družstevné hospodárenie
družstevník m. csl nov. člen družstva (najmä poľnohospodárskeho): Drustevníkvov kedisi nebolo (V. Rovné BYT); Drustevňici u_šicki honi uźaľi (M. Zalužice MCH)