družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-é posedenie;
družne prísl.;
družnosť -i ž.
družný -ná -né 2. st. -nejší príd.
družný -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ (o človeku) ktorý ľahko nadväzuje priateľstvá, ktorý má rád spoločnosť iných ľudí, rád sa s nimi stýka; syn. priateľský, kamarátsky: d. človek; družné deti; družní mladí ľudia; Európania sú družnejší; Obaja boli figliarski, družní a zhovorčiví, obaja podobne zmýšľali. [A. Chudoba] 2. ▶ vyznačujúci sa priateľskosťou, prívetivosťou, nenútenosťou: družná beseda, zábava; družné posedenie; družná povaha; nažívať v družnej zhode; vládne tu družná atmosféra; Našiel som oboch v družnom rozhovore. [J. Lenčo]; Vtedy bol družnejší život, ľudia boli skromnejší. [InZ 2002]
družný p. priateľský, spoločenský 3
priateľský bežný medzi priateľmi; vyznačujúci sa priateľskosťou, družnosťou, prívetivosťou (o človeku a jeho prejavoch) • kamarátsky • kolegiálny: poznali ho ako priateľského, kamarátskeho, kolegiálneho človeka; kolegiálna súdržnosť • družný (ktorý rád nadväzuje priateľstvá, ktorý je rád medzi ľuďmi): družné správanie, družné deti • bratský (ako medzi bratmi) • susedský (ako medzi susedmi): bratské vzťahy • spriatelený (ktorý nadviazal priateľstvo s iným): spriatelené rodiny, národy • prívetivý (op. neprívetivý) • milý • srdečný • úprimný: prívetivé, milé prijatie; srdečný, úprimný rozhovor • subšt. kamošský
spoločenský 1. ktorý sa týka ľudskej spoločnosti a javov s ľudskou spoločnosťou spojených, ňou vytvorených • sociálny: spoločenský, sociálny pokrok; spoločenské, sociálne zápasy • humanitný (skúmajúci ľudskú spoločnosť, zameraný na spoločnosť; op. prírodný): humanitné vedy • verejný • všeobecný • kniž. pospolitý (v spoločnosti rozšírený, známy): predstavitelia verejného života; dbať na verejné, všeobecné blaho (op. osobné, súkromné); uprednostňovať všeobecné záujmy; rozprúdiť pospolitý život • kolektívny (op. individuálny): kolektívny charakter výroby, kolektívne hry
2. ktorý je určený, vhodný do spoločnosti, spoločnosťou vyžadovaný • slávnostný • sviatočný (op. bežný, všedný, každodenný): spoločenská, slávnostná udalosť; slávnostné, sviatočné šaty • slušný • uhladený: slušné, uhladené správanie • salónny • oficiálny (trochu strojený, nie celkom uvoľnený, nie dosť prirodzený): salónne gestá; salónne, oficiálne vystupovanie
3. ktorý sa dobre cíti v spoločnosti, medzi ľuďmi (op. samotársky, nespoločenský): priateľ je veľmi spoločenský typ • komunikatívny (ktorý ľahko nadväzuje kontakt, rozhovor a pod.; op. nekomunikatívny): je dosť komunikatívna • priateľský • družný • kamarátsky • bezprostredný (op. uzavretý, nedružný, nekamarátsky): skupina priateľských, družných, kamarátskych, bezprostredných mladých ľudí
družný príd. priateľský, kamarátsky: d. človek, d-á beseda;
družnosť, -ti ž.