Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

driečny príd. pekne urastený, švárny: d. mládenec, d-a mladucha;

driečne prísl.;

driečnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
driečny; driečne prísl.; driečnosť ‑i ž.

driečny -na -ne 2. st. -nejší príd.

driečny -na -ne 2. st. -nejší príd. ▶ majúci tenký driek, peknú štíhlu, súmernú postavu; syn. urastený, švárny: d. mládenec, muž; driečna dievčina, žena; driečna postava; On je oveľa driečnejší ako títo všetci. [K. Lazarová]; pren. Zaťal do driečnej briezky. [K. Tomaščík] pekne rastenej

driečny p. pekný 1, urastený


pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumnýšvárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievčakniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človekstrojnýurastenýdriečnyhovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencovzastar. herský (Kukučín, Tajovský)rúčisúci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestuelegantnýhovor. expr. fešnýhovor. neskl.: feššiktip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-topšarmantnýpríťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženouvkusnýestetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytokpôvabnýkniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvárroztomilýľúbeznýexpr. zastar. rozmilýexpr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávkarozkošnýmilýhovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočkyexpr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večerlahodnýpoet. ľúbyexpr.: rajskýnebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúciexpr. čarovnýkniž.: okúzľujúcikúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódiaparádnyhovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasokdet. al. expr. čačanýneskl.: čačačeče: čačaná bábika; to je čača, čečeladnýgraciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šatyhovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistinakrásny (veľmi pekný): krásny krajvýstavný: výstavný kuspoet. maľovaný: šuhaj maľovanýnádhernýprekrásnykniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvetpodmaňujúcipodmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjavúžasnýkniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obrazžiarivýoslnivýoslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľadpren. expr. rozprávkový: rozprávkové šatyúhľadný: úhľadné písmoupravený: upravené ulice, záhradkynár. nádobný (Dobšinský)expr.: peknučkýpeknuškýpeknulinkýpeknunkýchutnučkýchutnulinkýexpr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny2, priaznivý 2 3. p. veľký 1


urastený ktorý dobre vyrástol; ktorý má peknú, dobre vyvinutú postavu • driečnystrojný: mládenci urastení, driečni, strojní ako jedlestatný (urastený a silný): statný chlapkniž. hodný: vyrástlo z nej hodné dievčarúčisúci (vyhovujúci z hľadiska rastu, postavy) • vytiahnutý (do výšky) • vysoký: vytiahnutý, vysoký chlapecrozloženýrozložitý (v pleciach) • plecnatý; zried. sošný (postavou krásny a dokonalý ako socha)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

driečny príd. pekne urastený, majúci peknú postavu, švárny, štíhly: d-a deva, d. mládenec;

driečne prísl.;

driečnosť, -ti ž.

driečny príd.
1. csl pekne urastený; vzhľadný: Máš ti ale driašnú sestru! (Kameňany REV); Mala dvoch sinóv, driéční chlapci to boli a dobrí (Brestovany TRN); Postavu mieu̯a velice dríčnú (Jablonové MAL); Barz dričnu ženu sebe vźal (Kanaš PRE); driečna ďieuka (Mošovce MAR, Návojovce TOP); drični hlop (Borša KCH); driečni kuoň (Prievidza)
2. jtrenč veľký, hodný: Dal mi driéční kúsek slanini (Bošáca TRČ); Je to driéční kus cesti (Bošáca TRČ); Babi povedali, že já mám (fazuľu) jakúsi driečnú (Dl. Pole BYT)

driek [-ie-, -é-, -í-] m
1. telo v páse, pás: drík kdo jej i vidí, každý ju (paniu) zalúbi (ASL 1701); aby po porodu tenky dryek zachowali (ZK 1777)
2. kmeň stromu: dríki cedrusowé čas kriwí (BR 1785)
3. koryto, prúd potoka, rieky: dluzen budie wodu prewysty do geg sprawodlyweho dryku (L. JÁN 1485 SČL); chodil na plty po dreku wody Beley (L. PETER 1643); waču wahu ma woda do stareho drgeku (LEŠTINY 1747)
4. práv (o peniazoch) základná suma, kapitál: Mazuch Tomas dal na sirotu padesat zlatich z drieku z dowolenim panu starssich sirotkine matki (JELŠAVA 1660 E); na kterežto penize nielen interes krajanski, ale y driek dolu zložit se zawazugem (MÁLINEC 1759 E); driečny príd
1. k 2: (na založenom dome) newolny gest driečzny pokrow (PLIEŠOVCE 1694 E) zhotovený z trámov
2. k 3: on chodiewal po driečney wode Beley (L. PETER 1643)
3. k 4:
L. pana Balczarowy na geho capitale na quietantiu drecznu wydanu panu rychtarowy in frumento zlatich fl 126 d 77 (JELŠAVA 1687) vzťahujúcu sa na základný kapitál; d-a suma, d-e peniaze základný kapitál: kterižto dlh učinj okolo f 50 mimo teg drečneg sumj, kteri gest na dome (BÁTOVCE 1631); od kterich penezy ma dawati tim druhim syrotam na kazdi rok po fl 3 bess wsselikeho prawa y ostatne dressnie penize ma potom poloziti, kedykolwek bude potreba tim syrotam (JELŠAVA 1644)
4. hlavný, základný: driečne (vetry) gsau: wjchodnj, polednj, západnj a pulnočnj (KoB 1666)
5. pekný, urastený, vysoký: cžastka, ktera se na stranu dczery dostala, neni tak driečzna (B. BYSTRICA 1672) veľká; som drgéčná, rozumná (DS 1795)
6. dobrý, kvalitný poriadny: potem se ta dryeczna byttka tam strhla (ILAVA 1651); na ssest tisicz Turka gest pry Ostrihome zebraneho, ktery dryecznu rabouku chce uczinity (L. VIESKA 1653); prigala sem bola gednu driečnu krawu (HRABOVKA 1726)
7. expr iron podarený, prefíkaný, prešibaný: mater wy wiete, driecžny ste mne ludia, driečzny si ty jurista (MARTIN 1731)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko DRIEČNY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 17×, celkový počet lokalít: 9, v lokalitách:
RUDLOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
ŠTÔLA, okr. POPRAD – 2×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
PONIKY, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
RADVAŇ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
SENICA, okr. SENICA – 1×;
SLOVENSKÁ ĽUPČA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu