Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

drhnúť -e -ú -hol nedok.

1. čistiť silným trením: d. dlážku (kefou)

2. trieť, šúchať (na získanie teploty): d. si ruky, d. sa snehom

3. škrtiť, dusiť, hrdúsiť; zadúšať: líška d-e sliepky; kašeľ ho d-e

4. expr. ťažko robiť, lopotiť, hrdlačiť: d. na poli od rána do noci

d. ako kôň

// drhnúť sa škrtiť sa, dusiť sa, zadúšať sa: d. sa zemiakom, kašľom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drhnúť ‑e ‑ú ‑hol nedok.; drhnúť sa

drhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnúci -hnutie nedok.


drhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hnúc sa -hnúci sa -hnutie sa nedok.

drhnúť -hne -hnú -hni! -hol -hla -hnúc -hnúci -hnutie nedok. 1. (koho, čo; ø) ▶ silným trením, šúchaním zbavovať nečistoty, čistiť; dôkladne umývať: d. dlážku, parkety (kefou); d. kuchyňu; d. riad práškom, vechťom; d. si ruky mydlom; d. zemiaky; Mocný Stachura sa umýva pieskom v potoku, drhne ruky, tvár, krk, široké prsia. [L. Ťažký]; Radi sme ho [koňa] pohladili, tuho sme ho drhli a kefovali. [E. Dzvoník]
2. (koho, čo (čím)) ▶ s primeraným tlakom pohybovať niečím (obyč. rukou al. rukami) po niečom (často na získanie tepla, odstránenie svrbenia a pod.); syn. trieť, šúchať: d. si ruky, oči; d. niekomu skrehnuté prsty; d. si chrbát uterákom; Zakrútila Emilka do deky a drhla ho. Emilko mal sinavé pery, drkotal zubami. [V. Mináč]
3. (čo) ▶ zbavovať rastlinu semena; syn. rafať: d. ľan, konope
4. (koho, čo (čím)) ▶ silným zovretím hrdla brániť v dýchaní al. usmrcovať; bolestivo zovierať hrdlo; syn. dusiť, škrtiť, hrdúsiť: d. niekoho holými rukami; lasica drhne kurence; tvrdý golier ma drhne; kašeľ ho drhne; neos. drhne ma v krku dusí; drhne ho kašle
5. expr. ▶ ťažko a namáhavo pracovať; syn. drieť (sa), hrdlačiť, lopotiť (sa): d. od rána do večera; celý život drhne na poli; Ja vari neviem, čo je robota! Ja, čo som len drhla a ani život skrz to nepoznala. [P. Hrúz]
fraz. drhnúť ako kôň/vôl veľmi ťažko pracovať
dok. k 1vydrhnúť, k 4zadrhnúť


drhnúť sa -hne sa -hnú sa -hni sa! -hol sa -hnúc sa -hnúci sa -hnutie nedok. 1. ▶ s primeraným tlakom pohybovať niečím po svojom tele; dôkladne sa umývať; syn. šúchať sa, trieť sa: d. sa mydlom, kefou, uterákom; d. sa snehom, pieskom; drhol sa v studenej vode; Zhodila zo seba všetko a dlho sa drhla vo vani. [V. Mináč]
2. (čím; ø) ▶ nemôcť dýchať, strácať dych; syn. dusiť sa, škrtiť sa, zadúšať sa: d. sa kosťou, polievkou; d. sa smiechom; Ozval sa detský kašeľ. Dieťa sa drhlo. [A. Hykisch]; Psy kašlú, drhnú sa ovčími chlpmi. [L. Ťažký]
dok. k 1vydrhnúť sa, k 2zadrhnúť sa

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čistiť 1. zbavovať nečistoty, špiny • drhnúť (čistiť kefou, silným trením): čistí, drhne zanedbaný bytsubšt.: pucovať • pulírovať: pucovať si topánky, pulírovať autosubšt. šúrovať (dôkladne umývať): šúrovať chodbuexpr.: lízaťoblizovať (povrchne čistiť) • hovor. sidolovaťleštiťsubšt.: glancovať • glančiť (čistením robiť hladkým a lesklým): sidoluje, leští kľučkyočisťovaťzried. očíšťať

2. zbavovať neželateľných prvkov, prímesí • čeriťčíriť: čistiť, čeriť víno, ovocnú šťavuprečisťovaťprečíšťať: prečisťovať osivochem. rafinovať (čistiť rafináciou): rafinovanie cukruchem. rektifikovať (čistiť destiláciou): rektifikovať olejočisťovaťzried. očíšťať

p. aj osievať

3. zbavovať vrchnej vrstvy, kôry, šupy, nečistoty; odstraňovať z povrchu kôru, šupu a pod. • šúpaťlúpaťbieliť: nerád čistí, šúpe, bieli zemiaky; čistí, lúpe, bieli kožku z jablkahôliť: hôli si hrušku; hôli šupku z hruškyolupovať: ovocie si najskôr olupuješkriabaťškrabaťoškrabovaťzoškrabovať (ostrým predmetom, škrabaním): škr(i)abe zeleninu do polievky; škriabe, (z)oškrabuje zaschnutú špinu z nábytkusubšt. pucovať • očisťovaťzried. očíšťať


drhnúť 1. silným trením zbavovať nečistoty • hovor. rajbaťexpr.: drhliťbrhliť: drhla, rajbala dlážku kefou; brhlil si tvár mydlomexpr. škohliť: škohliť špongiou nábytokumývaťčistiť: umývať parkety

2. p. dusiť 1, škrtiť 1 3. p. robiť 1, drieť sa 1 4. p. škrabať 2


drieť sa 1. expr. ťažko a namáhavo pracovať • expr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiťchlopotiť saklopotiťklopotiť sa: naši otcovia dreli, hrdlačili na poli od svitu do mrkuexpr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať saplahočiť sarobotiťnádenníčiťexpr. al. hist. robotovaťhovor. expr. koňovať: otročí, hluší, morduje sa každý deň pri strojihovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá za trochexpr.: katovať sastrháňať saexpr. zried. vajatať (sa): strháňa sa v banisubšt. makať

2. p. šúchať sa 3. p. učiť sa 1


dusiť sa 1. nemôcť dýchať • zadúšať sadrhnúť sadáviť sazadŕhať saškrtiť sa: dusil sa, drhol sa polievkou; dáviť sa, škrtiť sa kašľomhovor.: zachádzať sazachodiť sakniž. zastar. zalykať sa: zachádzala sa, zalykala sa od plačukuckať (zároveň kašľať): dieťa kucká

2. p. tlačiť sa 2


dusiť 1. neumožňovať dýchať al. usmrcovať zovretím hrdla • škrtiťdláviťdáviťdrhnúťhrdúsiť: dusil, škrtil, dlávil ho kašeľ; lasica drhne, hrdúsi kurenceudúšaťzadúšaťzadŕhaťzadrhávaťpriškrcovať (sčasti): burina udúša, zadúša ľanexpr.: tantušiťtentušiť: chlapci sa v bitke tantušilinár. expr. krtúšiť

2. pôsobiť tlakom a silou na niečo • dláviťtlačiťpučiť: dusila, dlávila zemiaky vidličkougniaviťmliaždiťrozpúčaťroztláčaťdrviťváľať: gniaviť suché hrudy zeme; dážď váľal obilieexpr.: miagaťmadžgaťmangľovaťdepsiťdepčiťdegviť: madžgala, degvila nasilu veci do kufrapotláčaťutláčaťpremáhať (pôsobiť proti človeku): potláčať, premáhať slobodný prejav človeka

3. postihovať trápením, bolesťou • moriťsúžiťsužovať: dusia, moria, súžia ju starostitrápiťtlačiťťažiť: tlačí, ťaží ho zodpovednosťexpr.: gniaviťdláviťhrdúsiťkváriť: choroba starkého už dlho dlávi, kvári

4. vôľou pôsobiť proti citom, telesným stavom a pod. • premáhaťpotláčaťtlmiť: dusila, premáhala v sebe zvedavosťzadržiavaťzdržiavaťutajovaťexpr. tutlať (usilovať sa skryť): utajovať, tutlať smiech

5. zabraňovať horeniu • hasiť: dusiť, hasiť požiarzhášaťzahášaťuhášať: zahášať zvyšky pahreby


kašlať, kašľať 1. hlasno vyrážať vzduch pri podráždení al. chorobe dýchacích ciest • mať kašeľ: má chrípku a kašle, má kašeľexpr.: kahŕňaťkohŕňaťškohŕňaťškohlať (silno kašlať): kahŕňal, škohŕňal celú nocexpr. brhlať (stále): od fajčenia stále brhlehovor. drhnúť (obyč. nasucho): neos. drhne ho celú hodinuexpr.: odŕhaťoddŕhať (prudko, sucho) • odkašlávaťodkašliavať (vydávať krátke zvuky ako pri kašli; obyč. v rozpakoch, pri uvoľňovaní hrtana a pod.) • pokašlávaťpokašliavať (chvíľami): pokašliavala celú jar

2. porov. vykašlať sa


pracovať 1. konať istú duševnú al. telesnú prácu; vykonávať prácu ako zamestnanie • robiť: celý deň ťažko pracuje, robí; pracovať, robiť v záhrade, za písacím strojombyť zamestnanýmať zamestnanie: Kde si zamestnaný, kde pracuješ?; syn nemá zamestnanie, nepracujehovor. expr. zarezávať (naplno pracovať): zarezávali sme od ránaexpr.: robotiťnádenníčiť (tuho, ťažko pracovať) • expr. al. hist. robotovaťhovor. expr.: koňovať (ťažko pracovať) • hovor. expr. ťahať (pracovať za niekoho): ťahá to za trochexpr.: drieťdrhnúťhrdlačiťhrdlovaťlopotiťlopotiť sachlopotiť saklopotiť saplahočiť sa (namáhavo, ťažko pracovať) • expr.: otročiťmozoliťhlušiťmoriť samordovať sa (ťažko, namáhavo pracovať): otročí celý deň vo fabrike; hlušiť ako otrok; morí sa, mozolí na polisubšt.: fachčiť • makať (intenzívne pracovať) • expr. zjemn. robkať: Budete ešte chvíľu robkať?

2. byť v chode, v činnosti • fungovať: prístroj nepracuje, nefungujeísť (náležite): motor ide dobrebežať (najmä o strojoch): stroj beží naprázdno


prať1 čistiť (tkaniny) s použitím vody a pracích prostriedkov • opierať: perie, opiera košele v práčke; perie na celú rodinu, opiera celú rodinuvypierať (praním odstraňovať): vypierať fľaky po ovocízried. bieliť: všetku bielizeň bielila v potokuprepierať (zľahka prať): prepiera pančuchy každý večerhovor. zastaráv. rajbaťdrhnúť (kefou a pod.): montérky rajbe na rumpli, drhne kefou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drhnúť1, -ne, -nú, -hol nedok.

1. (čo, koho i bezpredm.) čistiť silným trením, šúchaním (kefou, handrou, pieskom ap.): d. dlážku, d. riad;

2. (koho, čo) trieť, šúchať: d. niekoho snehom, d. si ruky, uši (od zimy);

3. (čo) zbavovať ľan, konope ap. semena;

dok. vydrhnúť

|| drhnúť sa silno sa trieť, šúchať sa: d. sa kefou;

dok. vydrhnúť sa


drhnúť2, -ne, -nú, -hol nedok.

1. (koho, čo i bezpredm.) sťahovať niekomu (niečomu) hrdlo, škrtiť, dusiť, zadúšať: pes drhne zajaca, tchor drhne sliepky, golier ho drhne; hovor. kašeľ ho drhne; neos. drhne ho kašle;

2. expr. ťažko robiť, lopotiť: d. od rána do noci; Nezabudneme, ako bolo raz na pánov drhnúť. (Kost.);

dok. k 1 zadrhnúť

|| drhnúť sa škrtiť sa, dusiť sa, zadúšať sa: d. sa dymom (Tim.); pren. d. sa smiechom (Tim.);

dok. zadrhnúť sa

drhnúť nedok.
1. turč, zsl čistiť šúchaním, silným trením: Buďeme drhnúď dlášku, ľebo je zafúľaná ako zem (Mošovce MAR); Zali zme vecheť slami a tag zme drhli plechi pred vánocámi (Lapáš NIT); Každí tídeň sa mosí du̯áška drhnút (Hlboké SEN)
2. strsl, zsl trieť sa, šúchať sa: Keď je vlchko, dvere aj obloke drhnú, musia sa prihobľuvať (Pukanec LVI); Krava drhla krk o strom (Bošáca TRČ)
3. strsl, zsl škrtiť: Jasträp kuri drhne (Ploské REV); Chitev hu za krki a drhó (Lapáš NIT); Uš teho zajíca ten tvúj pes drhél (Skalica)
F. kašel ma drhňe celé noci (Návojovce TOP) - trápi ma
4. turč expr. silno kašľať: Čože drhňež aňi starí Žid?! (Košťany n. Tur. MAR); drhnúť (Hnúšťa RS)
F. v noci sa zabávau̯, ráno drhňe kocúra (Mošovce MAR) - chrápe
5. záh expr. trepať (prázdne reči), tárať: Nedrhňi takú reč! (Brodské SKA)
F. drhne jak Kača za Vŕchovú (Stráže n. Myj. SEN) - veľmi tára
6. strsl, zsl expr. ťažko pracovať: Celí živod len drhnem (Likavka RUŽ); Ot svitu do mrku drhňeme a nižd zme si ňenahonobiľi (Mošovce MAR); Mosev každi den drhnúd od rána do večera (Šípkové PIE)
F. drhne ani kvan calia leto (Chyžné REV), drhne jak kúň (Brodské SKA) - veľmi ťažko pracuje
7. zsl expr. cicať: Prasce drhnú sviňu (Bošáca TRČ); Odlúčín to tela, neh uš tolko kravu nedrhne (Brestovany TRN)


drhnúť sa nedok.
1. zsl trieť sa: Proto sa ten remeň chiťíl, lebo sa drhél o túto štanglu (Skalica)
2. strsl, zsl dusiť sa: Buchni ho po chrpte, bo sa drhne! (Hostišovce RS); Krava sa drhla z burgíňu (Bánovce n. Bebr.); Drhla sa jéj hus pri krmení, až_u mosela zarezat (Brestovany TRN)
L. drhnúť sa rečou (Mošovce MAR) - zadrhávať sa v reči
3. záh expr. trápiť sa, ťažko pracovať: Čuduju sa ťi, že sa na tom kúsku pola drhneš sám (Skalica)

drhnúť ndk
1. trieť, šúchať: chcel ďivné čaraňí zetreť, ale čím vícéj ho drhnúl, tím jasnéj svíťilo (BR 1785)
2. dusiť, gniaviť: sufoco: drhnem, zadusujem, gnjavim (ML 1779)

drhnúť_1 drhnúť drhnúť_2 drhnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu