drevo -a driev s. org. látka utváraná prír. procesmi v kmeni, konároch a koreňoch stromov a krov; jednotlivý kus takej látky: mäkké, tvrdé d., bukové d., narúbať d-a; podložiť d-m;
pren. expr. nadávka nešikovnému človeku
● byť z tvrdého d-a (kresaný) veľa vydržať; expr. dať si na sebe, na chrbte d. rúbať, kálať pokorne znášať všetko; nosiť, voziť d. do hory, do lesa robiť zbytočnú robotu; rásť ako d. v hore vyrastať bez dozoru; spať ako d. tvrdo; aké d., taký klin;
drevný, drevový príd.: d-ná surovina, drvina, d-ný odpad, lieh; d-ové tkanivo;
drievko -a -vok s.
1. zdrob. k drevo
2. sladké d. rastlina so sladkým pakoreňom, bot. sladkovka Glycyrrhiza;
drievce -a -vec s. zdrob. expr.
drevný -ná -né príd.
drevný -ná -né príd. 1. ▶ vzťahujúci sa na drevo; súvisiaci s drevom: drevná hmota; zužitkovanie drevnej suroviny; drevná plesnina; drevné letorasty; drevné tkanivo; drevné vlákna časti bunkovej stavby dreva; ovoc. drevné púčiky, výhonky 2. ▶ získaný z dreva: rozvláknený d. materiál; drevná buničina; d. odpad; drevné uhlie čierna hmota vznikajúca rozkladom dreva pri vysokej teplote bez prístupu vzduchu; chem. d. cukor cukor získaný hydrolýzou dreva, xylóza; d. alkohol, lieh bezfarebná jedovatá kvapalina používaná ako rozpúšťadlo a surovina na výrobu formaldehydu, metanol; d. ocot tekutý produkt získaný suchou destiláciou dreva; d. plyn plyn vznikajúci pri rozkladnej destilácii dreva
drevo, -a, -driev str.
1. vnútorná pevná hmota pod kôrou a lykom drevín (najmä stromov); rôznym spôsobom upravené kusy drevín: mäkké, tvrdé, bukové, dubové, osikové, javorové, stavebné, banské, palivové, polenové d., píliť, rúbať, hotoviť d.;
pren. nadávka neobratnému, nešikovnému, neohrabanému, hlúpemu človekovi: ty d.
● hovor.: spať ako d. tvrdo; sedieť (stáť) ako d. (ako kus d-a) nehybne, nečinne; byť ako d. (ako kus d-a), byť ako z d-a nešikovný, ľahostajný; sprostý (hlúpy) ako d. (ako kus d-a) veľmi; rásť ako d. v hore (o deťoch) bez dozoru, byť vo výchove odkázaný sám na seba; byť (kresaný) z tvrdého d-a o človeku tvrdej povahy, o človeku pevného charakteru; aké d., taký klin (prísl.) spôsob, postup podľa daných podmienok; dať si na sebe (na chrbte) d. rúbať dovoliť so sebou ľubovoľne nakladať, všetko pokorne, trpezlivo znášať; voziť d. do hory robiť zbytočnú robotu;
2. v ľudových názvoch rastlín: myšie d. ľuľok horkosladký;
drevný príd. vyrobený, získaný z dreva: d-é uhlie, d. ocot, lieh, olej;
drevový príd.: d. materiál; bot. d-é tkanivo;
drievko, -a, -vok, zried. i drevko, -a, -viek str. zdrob.
1. malý kúsok dreva, malé drevo, drievce;
2. bot. sladké drievko (Glycyrrhiza) rastlina s drevnatým pakoreňom; ľud. božie d. lykovec obyčajný;
drievce, -a, -vec, nár. i drevce, -a, -viec str. zdrob.
drevný príd. v spoj. drevňí koreň (Laskomerské BB) - hlavný koreň
drevný [dr(e)v-] príd 1. (o ľuďoch) robiaci s drevom; (o veciach) vyrobený z dreva, drevený: dowedugete se, Wasse Welkomoznost, kam se owos za meho vredu dal ylessny, drwny, desateczny (MOŠOVCE 1569) odovzdaný namiesto dreva; on bude drevny mister, drevoštepnik, delnik neb služebnik (MB 1699); (manžel) drewnym tesarem byl (PeP 1769) L. fistuca: baran drewny (HD 1706-07) nástroj na búranie múrov, baranidlo 2. určený na spracúvanie dreva: sekera drwna (TRENČÍN 1647); sekery drwne try, gedna walaška a kresačka (P. BYSTRICA 1743) 3. žijúci v dreve: L. d. červ(ík) zool črvotoč Anobium: teredo: dřewní čerwík, čerwotočina (VTL 1679); drewny czerwy drewo wihrizagi (KoA 17. st); drewny čerw (ASL 1740)
drvný p. drevný