dravec -vca mn. N a A -e m. dravé zviera: jastrab, rys, šťuka sú d-e; d-e dravé vtáky, zool. Falconiformes;
pren. expr. živ. mn. -i dravý, bezohľadný človek;
dravčí príd.: d. zobák;
pren. expr. d-ie zákony kruté
dravec G a A -vca pl. N a A -vce m. (zviera)
dravec -vca pl. N -vci m. (človek)
dravec -vca pl. N a A -vce m. 1. ▶ dravé zviera, predátor: nebezpečné, krvilačné dravce; lesný, morský d.; pernatý, nočný d.; ohrozený, škodný d.; let dravca; sova, šťuka sú dravce; d. útočí, vrhá sa na korisť 2. iba pl. dravce zool. ▶ rad stredne veľkých až veľkých mocných vtákov, s krátkym ohnutým zobákom a silnými ostrými pazúrmi (napr. jastrab, orol, sokol, sup) (Falconiformes) 3. pl. N -vci expr. ▶ dravý, bezohľadný človek: neľútostní, ziskuchtiví dravci; Bol to dravec a koristník. [V. Mináč]; Táto žena vedela byť dravec, keď išlo o jej záujem. [P. Andruška] ▷ dravček2 -ka pl. N a A -kovia/-ky A -kov/-ky m. zdrob.: sokol myšiar je malý d.
dravec p. zviera 1
zviera 1. väčší živočích, najmä cicavec: dravé, lesné zviera; chov domácich zvierat • zver (väčšie dravé zviera): ranený zver • dravec (dravé zviera, obyč. vták al. ryba): jastrab je dravec • šelma • beštia (dravé zviera, obyč. cicavec): skoliť šelmu; krvilačná beštia
2. p. surovec
dravec, -vca, mn. č. -vce m. dravé zviera: mačka, vlk, orol sú d-e;
pren. (mn. č. -vci) o bezohľadnom, ukrutnom, surovom človeku;
dravčí, -ia, -ie príd.: d-ie zuby; pren. d-ia morálka bezohľadná, krutá;
dravček, -a, mn. č. -y m. zdrob.
dravec m 1. dravý vták, dravé zviera: hole skrze dravcuv (sú) na jisty plat šacovane (PAPRADNO 1673 LP) 2. kto loví pomocou dravého vtáka al. opatruje a pripravuje dravých vtákov na lov: de populis nostro, qui drawc uulgo dicuntur (s. l. 13. st) P. tpn terra Draus (Veľké Dravce 1246 VSS); ad metas Drauch ( 1309); Drawecz (na Spiši 1520)