dravý príd.
1. (o zvieratách) kt. získava potravu napádaním iných zvierat: d. vták dravec; d-á ryba
2. (o živloch) prudký, ničivý, zhubný: d. prúd, d. víchor
3. (o človeku) (bezohľadne) derúci sa dopredu, tvrdo sledujúci svoj cieľ: d-é podnikateľské kruhy; d. hráč priebojný;
dravo prísl.;
dravosť -i ž.
dravý -vá -vé 2. st. -vejší/-vší príd.
dravý -vá -vé príd. 1. ▶ (o zvieratách) napádajúci, loviaci iné živočíchy a živiaci sa nimi: dravá zver; dravá šelma; d. vták; dravé ryby; d. spôsob života; zool. boleň d. Aspius aspius ryba žijúca aj na Slovensku; kosatka dravá Orcinus orca zubatá veľryba príbuzná delfínom 2. 2. st. -vejší/-vší ▶ (o živloch) prejavujúci sa veľkou silou, (nečakanou) rýchlosťou, prudkosťou; syn. prudký, nespútaný: d. prúd, potok; dravá rieka; dravé vlny; d. víchor; oheň je d. živel ničivý; pren. dravý rytmus [I. Izakovič] 3. 2. st. -vejší/-vší ▶ (o konaní človeka, o inštitúciách a pod.) rázne, energicky, často i bezohľadne sa derúci dopredu, idúci rozhodne, tvrdo za svojím cieľom; syn. priebojný: d. človek, karierista; dravá skupina podnikateľov; dravá jazda (autom); dravá konkurencia, expanzia; sú mladí, draví; hráči boli dôraznejší a dravejší; S menom Frankfurt sa dnes spája pojem ambiciózneho, ba až dravého medzinárodného hospodárskeho centra. [Pc 1997] 4. ▶ (o pocitoch človeka) intenzívne prežívaný al. prejavujúci sa: dravá veselosť [M. Urban]; Do miestnosti spolu s ňou vbehol zrazu dravý život. [H. Zelinová]; Nenazdal som sa, že budem bezmocným otrokom tej dravej túžby pomstiť sa mu. [J. Lenčo]
bezohľadný ktorý v svojom konaní al. pri presadzovaní svojich záujmov neberie ohľad na nikoho a na nič • krutý • tvrdý • surový • pren. expr. vlčí: bezohľadný, krutý, tvrdý, surový, vlčí zákon džungle; bezohľadné, kruté, tvrdé presadzovanie vlastnej vôle • nevyberaný • nešetrný: nevyberaný, nešetrný spôsob (op. šetrný, ohľaduplný) • dravý (o človeku, ktorý sa bezohľadne derie dopredu): dravý karierista • egoistický • sebecký (hľadiaci iba na seba): egoistické, sebecké správanie • vandalský (svedčiaci o vandalizme): vandalský prístup k prírode
p. aj bezcitný
ctižiadostivý túžiaci uplatniť sa, vyniknúť; túžiaci po cti, uznaní (o človeku); svedčiaci o ctižiadosti • ambiciózny: byť zdravo ctižiadostivý, ambiciózny; ctižiadostivé, ambiciózne plány • cieľavedomý (idúci za istým cieľom): patrila k cieľavedomým ľuďom • priebojný (idúci dopredu, presadzujúci sa; op. nepriebojný): priebojný študent, duch • dravý (bezohľadne ctižiadostivý; o človeku) • ctibažný (bažiaci po sláve, cti): byť chorobne ctibažný
dravý 1. p. prudký 1, ničivý 2. p. bezohľadný, ctižiadostivý
nezadržateľný 1. ktorého rýchlosť, sila, intenzita sa nedá zastaviť, zmenšiť • nespútaný • neovládateľný • nezastaviteľný: zmocnila sa ho nezadržateľná, neovládateľná veselosť; pocítil neovládateľný hnev • prudký • divý (op. pokojný): rieka sa valila prudkým, divým tempom • dravý • živelný (o živloch): dravý prúd rieky; nezadržateľná, živelná sila vetra
2. p. nevyhnutný 2
ničivý spôsobujúci záhubu, skazu al. ujmu, ničiaci (op. blahodarný) • skazonosný • pustošivý: krajinou sa prehnal ničivý, skazonosný uragán; skazonosný, pustošivý požiar; ničivý, pustošivý účinok vetra • škodlivý • zhubný • zastar. záhubný: škodlivé, zhubné pôsobenie vetra (op. blahodarné) • rozvratný • rozkladný (spôsobujúci rozvrat, rozklad) • deštrukčný • deštruktívny • deštruktivistický (op. konštruktívny, konštruktivistický): rozvratné, rozkladné, deštrukčné sily • prudký • dravý (o ničiacich živloch): prudký, dravý oheň; prudký, dravý prúd rieky • zničujúci • zdrvujúci (spôsobujúci obyč. psychickú ujmu): jeho myšlienky mali zničujúci, zdrvujúci vplyv • drvivý (spôsobujúci rozpad, rozklad): byť vystavený drvivému tlaku hostí (v športovom zápase) • expr. vražedný (veľmi, úplne ničiaci): vražedný boj; vražedná sila živlov • zastar. ničiteľský: ničiteľská moc (Dobšinský) • zried.: svetoborný • borivý
prudký 1. vyznačujúci sa veľkou silou a (nečakanou) rýchlosťou • silný (op. slabý): prihnal sa prudký, silný vietor • kniž. razantný: razantný úder • lek. akútny: akútny zápal • strmý • rýchly (obyč. o pohybe; op. pomalý): strmý, rýchly krok; strmý, rýchly let; rýchly spád udalostí • rapídny: rapídny vzostup • rázny • vehementný • kniž. briskný: rázny, briskný útok, pohyb • náhly (nečakane prudký; op. pozvoľný): nastala náhla zmena počasia • dravý • nespútaný: dravý, nespútaný tok rieky • turbulentný: turbulentný tok, pohyb • ostrý (prudkosťou a silou nepríjemne pôsobiaci na zmysly): zasiahlo ho ostré svetlo, ostré zvonenie • živelný (prudký ako živel): živelná sila • bleskový (s prudkosťou blesku): zasiahol ho bleskový úder • zúrivý • divý • divoký • expr.: diabolský • besný: zúrivé, divé, divoké, diabolské, besné tempo • expr.: šialený • bláznivý: šialený, bláznivý cval • horúčkovitý • publ. hektický • kniž. zimničný (o tempe, rýchlosti)
p. aj ničivý
2. prudko, náhle reagujúci na podnety (o človeku); intenzívne al. živelne pociťovaný, prejavovaný (obyč. o citových prejavoch človeka) • vášnivý: prudký, vášnivý cit • náruživý (prudký obyč. v ľúbostných prejavoch, zážitkoch): byť náruživý v láske • vznetlivý • impulzívny • popudlivý • prchký (ktorý sa vie náhle rozhnevať): vznetlivá, impulzívna, popudlivá, prchká povaha • eruptívny • explozívny • výbušný • cholerický: eruptívne, explozívne, výbušné prejavy; cholerické správanie • energický • rázny • kniž. razantný: energická žena; rázne, razantné zabuchnutie dverí • strmý • hovor. expr.: hurtovný • hurtácky: strmý, hurtovný človek; strmé, hurtovné, hurtácke zaklopanie • kraj. náramný • kniž. sverepý (o človeku) • živelný • búrlivý: živelný duch; článok vyvolal búrlivú reakciu verejnosti • náhly (nastávajúci, prichádzajúci nečakane rýchlo a s veľkou intenzitou): náhle preľaknutie, vzplanutie • silný • mocný (op. slabý): silné, mocné vášne • divý • divoký: divá, divoká radosť • expr.: bláznivý • šialený: bláznivá, šialená túžba • pren. expr. cigánsky: cigánska krv, nátura • expr. žeravý • nespráv. horkokrvný
3. náhle stúpajúci al. klesajúci • strmý • príkry: cesta mala prudké, strmé, príkre stúpanie; prudký, strmý kopec • ostrý (majúci ostrý uhol): prudká, ostrá zákruta
1. živiaci sa mäsom (o zvieratách): d-é vtáky, ryby, d-á zver;
pren. násilnícky, bezohľadný, ukrutný, surový (o človekovi);
2. prudký, ničivý, zhubný: d-á rieka, d. prúd, požiar, víchor, živel; pren. d-á satira ostrá; šport. d. hráč (napr. pri futbale) rýchly, veľmi priebojný;
dravosť, -ti ž.
dravý príd. zried. divý, mäsožravý: To takí draví vtág letel (Kameňany REV); dravá zver (Lukáčovce HLO)
dravý príd (o divej zveri, vtákoch) živiaci sa mäsom; divý: wlk hltawy y wepr drawy (SP 1696) diviak; telo twe drawjm ptakum za laupež bilo (PT 1796)