drancovať nedok.
1. lúpiť, plieniť, pustošiť: votrelci d-li krajinu; d. dediny
2. expr. neúnosne vyčerpávať, tým poškodzovať: d. hory, pôdu
drancovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.
drancovať -cuje -cujú -cuj! -val -cujúc -cujúci -vaný -vanie nedok. (čo; ø) 1. ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, ničiť; syn. plieniť, pustošiť, lúpiť, rabovať: d. obchody, opustené domy; vojaci drancovali dediny; drancujúce davy, bandy; bezuzdné, povojnové drancovanie; d. dobyté územia; Ešte sa nenasýtili rabovačiek, drancovania chrámov a palácov. [I. Izakovič]; On drancoval vranie hniezda a striehol na všetko, čo sa dalo zjesť. [E. Dzvoník] vykrádal 2. expr. ▶ nešetrne, bezohľadne al. neúnosne využívať, tým vyčerpávať a poškodzovať: d. prírodu, prírodné bohatstvo; d. pôdu; ekonomické drancovanie krajiny; zabrániť nelegálnemu drancovaniu lesov ▷ dok. ↗ vydrancovať
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v lese • lúpežiť • hovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestách • prepadávať: v noci prepadávať chodcov • drancovať • plieniť • pustošiť • expr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domoch • kradnúť • okrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestných • expr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
drancovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho i bezpredm.) lúpiť, zdierať, okrádať, pustošiť, plieniť: (Dediny) boli drancované advokátmi. (Vaj.) (Perzský vládca) dovolil drancovať Sipar. (Fig.) Aziat divý páli, drancuje. (Sládk.);
dok. vydrancovať
drancovať nedok. 1. zdierať, okrádať: Tod via hnusne drancovač (Kameňany REV); drancuvať (Hor. Lehota DK); drancuvat (Bošáca TRČ) 2. expr. drať, ničiť (obuv, odev ap.): Šmíka sa na laďe a drancuje topánki, uš treťie ďere túto zimu (Návojovce TOP)
drancovať ndk zbíjať, okrádať, olupovať: dixisset, quod praedaretur, vulgo ze dranczuge (TURIEC 1579); chudych lidy drancowany (BELÁ 1773); nesprawedliwe mnohych drancowal (CS 18. st); x. pren abis celemu Pismu weril, gako gest widane, nie kusowal, drancowal, gedno libal, druhe kusal (TP 1691) vyberal z neho niektoré časti