Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

drancovať nedok.

1. lúpiť, plieniť, pustošiť: votrelci d-li krajinu; d. dediny

2. expr. neúnosne vyčerpávať, tým poškodzovať: d. hory, pôdu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
drancovať ‑uje ‑ujú nedok.

drancovať -cuje -cujú -cuj! -coval -cujúc -cujúci -covaný -covanie nedok.

drancovať -cuje -cujú -cuj! -val -cujúc -cujúci -vaný -vanie nedok. (čo; ø) 1. ▶ násilím brať majetok, tým spôsobovať skazu, ničiť; syn. plieniť, pustošiť, lúpiť, rabovať: d. obchody, opustené domy; vojaci drancovali dediny; drancujúce davy, bandy; bezuzdné, povojnové drancovanie; d. dobyté územia; Ešte sa nenasýtili rabovačiek, drancovania chrámov a palácov. [I. Izakovič]; On drancoval vranie hniezda a striehol na všetko, čo sa dalo zjesť. [E. Dzvoník] vykrádal
2. expr.nešetrne, bezohľadne al. neúnosne využívať, tým vyčerpávať a poškodzovať: d. prírodu, prírodné bohatstvo; d. pôdu; ekonomické drancovanie krajiny; zabrániť nelegálnemu drancovaniu lesov
dok.vydrancovať

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


lúpiť brať majetok s použitím násilia • zbíjať: zbojníci lúpili, zbíjali v leselúpežiťhovor. zbojníčiť: lúpežiť, zbojníčiť na cestáchprepadávať: v noci prepadávať chodcovdrancovaťplieniťpustošiťexpr. rabovať (obyč. v krajine): vojaci drancovali, rabovali v dedine, po domochkradnúťokrádať (lúpiť potajomky): zlodeji kradnú vo vlakoch; lupiči okrádajú pocestnýchexpr. zdierať (vo veľkej miere): bezohľadne zdieral svoje obete


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

drancovať, -uje, -ujú nedok. (čo, koho i bezpredm.) lúpiť, zdierať, okrádať, pustošiť, plieniť: (Dediny) boli drancované advokátmi. (Vaj.) (Perzský vládca) dovolil drancovať Sipar. (Fig.) Aziat divý páli, drancuje. (Sládk.);

dok. vydrancovať

drancovať nedok.
1. zdierať, okrádať: Tod via hnusne drancovač (Kameňany REV); drancuvať (Hor. Lehota DK); drancuvat (Bošáca TRČ)
2. expr. drať, ničiť (obuv, odev ap.): Šmíka sa na laďe a drancuje topánki, uš treťie ďere túto zimu (Návojovce TOP)

drancovať ndk zbíjať, okrádať, olupovať: dixisset, quod praedaretur, vulgo ze dranczuge (TURIEC 1579); chudych lidy drancowany (BELÁ 1773); nesprawedliwe mnohych drancowal (CS 18. st);
x. pren abis celemu Pismu weril, gako gest widane, nie kusowal, drancowal, gedno libal, druhe kusal (TP 1691) vyberal z neho niektoré časti

drancowať drancowať
ešte znepokojuje, že drancujem tourmente encore que je pille ce

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu