drak -a mn. N a A -y m. šarkan (význ. 1): deväťhlavý d.;
pren. expr. živ. mn. -ci prudký človek (v správaní, v robote ap.)
● robiť, byť do roboty ako d. byť veľmi usilovný;
dračica -e -číc ž.;
pren. expr. temperamentná žena;
dračí príd.;
dračisko -a s., v jedn. i m. zvel.
drak G a A -ka pl. N a A -ky N hovor. i -aci A hovor. i -kov m.
drak -ka pl. N a A -ky m. ⟨lat. ‹ gr.⟩ 1. hovor. i pl. N ▶ draci A -kov rozpráv. bytosť majúca podobu okrídleného jaštera al. hada, obyč. s viacerými hlavami; syn. šarkan: rozprávkový d.; trojhlavý, sedemhlavý d.; ohnivý d.; zápasiť s drakom; z papule draka sálal oheň; Drak poňuchal na všetky strany a zareval. [ľudová rozprávka]; Okrídlení draci dosiahli do výšin. [InZ 2000]; Mnohé kmene na severe a juhu Číny vzdávali drakom veľkú úctu. [NP 1988] 2. hovor. i pl. N ▶ draci A -kov detská hračka z drevenej kostry a natiahnutého papiera púšťaná na špagáte vo vetre; syn. šarkan: papierový d.; zostrojiť draka; chlapci si púšťajú pestrofarebné draky, pestrofarebných drakov 3. pl. N draci G -kov expr. ▶ prudký, rázny, prísny človek (v správaní, v práci a pod.): jeho žena, to je d.; Hľa, akého draka šéfa má, že mu nedovolí v pracovnom čase vybaviť takúto vec. [Vč 1964] 4. let. ▶ zariadenie ťažšie ako vzduch upútané k zemi lanom, v minulosti používané na vynesenie meteorologických prístrojov do ovzdušia: komorový, plošníkový d.; d. lietadla nosná konštrukcia lietadla zahŕňajúca trup, chvostové plochy, riadenie a pristávacie zariadenia (bez hnacieho mechanizmu a jeho príslušenstva) 5. šach. ▶ kombinovaná figúra s pohyblivosťou jazdca a pešiaka bez možnosti premeny 6. Drak astron. ▶ rozsiahle cirkumpolárne súhvezdie severnej oblohy ◘ fraz. byť do roboty/do všetkého ako/ani drak veľmi horlivý, usilovný, výkonný; byť na niekoho ako drak a) prísny, tvrdý b) zlý; priletieť ako drak rýchlo, prudko; robiť/pracovať ako drak/draci horlivo, neúnavne, usilovne ▷ dráčik -ka pl. N -kovia/-ky A -kov/-ky m. zdrob. k 1 – 3: rozprávka o dobrom dráčikovi; pren. expr. celý deň lieta ako d. o živom, neposednom dieťati; dračisko -ka pl. N -ká G -čísk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel. expr. k 1 – 3: obludné, stohlavé d.; d. jeden starý, ošklivý; To boli hotové dračiská, tie otcove kone. [D. Tatarka]
drak1 -a mn. N -ci m. ‹l < g› hovor. expr. prudký človek; rýchly a výkonný človek
drak2 -a mn. N, A -y m. ‹l < g› rozprávkový netvor znázorňovaný v podobe jaštera, najčastejšie okrídleného, často aj niekoľkohlavého, šarkan: sedemhlavý d.;
dračí príd.
drak3 -a m. ‹l < g› let.
1. bezmotorové lietadlo ťažšie ako vzduch upútané k zemi a vznášajúce sa pôsobením vetra
2. d. (lietadla) základná konštrukčná časť lietadla
drak p. šarkan
šarkan rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera • drak: deväťhlavý šarkan, drak • kniž. leviatan (morská obluda v židovskom bájosloví)
drak, -a m.
1. (mn. č. -y/-ci) rozprávková obluda majúca podobu okrídleného jaštera, šarkan: deväťhlavý, dvanásťhlavý d.;
pren. o zlom ukrutnom človeku
● hovor. robiť ako d. usilovne, neúnavne;
2. druh detskej hračky z papiera a tenkých latiek, ktorá sa púšťa do vzduchu na dlhom povrázku: púšťať d-y;
3. let. konštrukcia lietadla bez hnacieho zariadenia;
4. meteor. lietajúce zariadenie s meteorologickými prístrojmi;
5. druh plaza; zool. d. lietajúci (Draco volans);
6. astron. Drak súhvezdie;
dračí, -ia, -ie príd. k 1
● bás. d-ie zuby, zubále zárodok pomsty; siať d-ie zuby chystať pomstu, odplatu;
dráčik, -a/-čka mn. č. -y/-čky m. zdrob.;
dračisko, -a, -čísk str. i m. zvel. expr.
drak m. (drák) 1. csl rozprávková obluda, šarkan: Viďeu̯ son dráka na obrásku (Kociha RS); Ten drak uš šecki statki zežrau̯ (Jablonové MAL); drák (Hor. Lehota DK) F. červení jag drak (Lukáčovce HLO) - veľmi rozpálený; zme robiľi f kope jag draki (Fintice PRE) - veľmi usilovne; ti drak starí! (Bobrovec LM) - zlostník; tá žena je drag do roboti (Bošáca TRČ) - veľmi usilovná 2. detská hračka z papiera lietajúca vo vzduchu, šarkan: Na takon dlhočižnom špagáťe mau̯ pusťeného draka (Návojovce TOP)
drák m. upravený kus dreva, ktorým sa lúpi kôra zo stromu: drák (Lipt. Trnovec LM)
dračica, dráčik, dračka1 p. drak
drak [-k, -ch] m fantastické exotické zviera v podobe okrídleného jaštera, šarkan: lva i draka pošlapáš (RL 1571); drak, krydlaty had, usmrcuge dychanim (OP 1685); dwa draczy mnoho lidu umorili (FK 1760); letel v povetri jeden drach (B. ŠTIAVNICA 18. st); x. pren náb pekelný, ryšavý d. diabol: aby nas wiswobodil od pekelneho draka (BAg 1585); (hladieť budete) na draka rissaweho larwu (SP 1696) L. draco jubatus: drak hrywnaty (KS 1763) zool živočích z radu jašterov, moloch tŕnitý Moloch horridus; dračica, dračka1, drakyňa ž: dracena: dračka (KS 1763); x. pren expr ženičky, ktere czizé muské osoby k chljpnosti podpalugu, to su pekelne dračice (SlK 1766-80); o, vi svaté klášterské drakiňe (BR 1785) o mníškach; -ov(ý), -čí príd: gako by wjno stworenj dáblowo neb žluč dračj bylo (FP 1744); ocas drakowy; z drakowyma zubama (KS 1763) L. farm d-ia, d-á krv cinabarit, rumelka: wezmy 2 lothy dračieg krwy (RT 17. st); draconites: Drachenstein: kamen drakowy (LC 1707); cinnabaris: drakowá krew, cynobr (KS 1763); dracontium: drakowá bylina aneb Aronowá brada (KS 1763) bot áron škvrnitý Arum maculatum; dráčik dem pren expr zlozvyk; chyba vo výchove: (hriechy) to su wssecko malý dračkowé, nečekeg až wyrostu, ale uchjt hned dobrú a ostrú metlu (SlK 1766-80)
drakyňa p. drak