dragún -a m. v min. príslušník jazdeckej pechoty, neskôr jazdectva;
dragúnsky príd.
dragún -na pl. N -ni m.
dragún1 -na pl. N -ni m. ⟨fr. ‹ gr.⟩ hist. ▶ príslušník jazdeckej pechoty, neskôr jazdectva, jazdec: regiment dragúnov; uniforma, plášť dragúna; ako vojak bol pri dragúnoch; slúžiť pri dragúnoch; Obkľúčili ho jazdci, akísi dragúni na vychudnutých koňoch. [Š. Bednár] ▷ dragúnik1 -ka pl. N -ici G -ikov m. zdrob. expr.
dragún2 -na pl. N -ny m. ⟨fr. ‹ gr.⟩ krajč. ▶ ozdobný podlhovastý dielec odevu, obyč. kabáta, umiestnený v páse jeho chrbta (názov podľa podobného pásika na vojenských plášťoch dragúnov): široký, úzky d.; predĺžený, skrátený d.; voľný, našitý d.; Stále nosil tmavomodrý oblek s dragúnom na kabáte. [R. Lichnerová] ▷ dragúnik2 -ka pl. N -ky m. zdrob.: d. námorníckeho kabátika
dragún1 -a mn. N -i m. ‹f < l < g› príslušník jazdeckej pechoty: slúžiť u d-ov;
dragúnsky príd.: d. pluk
dragún2 -a mn. N -y m. ‹f < l < g› krajč. látkový opasok umiestnený vzadu na kabáte (podľa podobného pásika na vojenskom plášti dragúnov)
dragún 1. p. jazdec 1 2. p. pás 1
jazdec 1. kto jazdí na koni: oddiel jazdcov • husár (jazdec pri vojsku) • hist. dragún (v minulosti príslušník jazdeckej pechoty) • hist. hulán (jazdec s dlhou kopijou) • zastar. ulán (Záborský) • zastar. kavalerista
2. jedna z figúrok v šachovej hre • kôň
pás 1. úzky dlhý útvar nejakého materiálu • pruh: úzky pás, pruh papiera, plechu; kožené pásy, pruhy na kufri • expr. pásik: pásik kože • hovor. štráf: všiť do sukne štráf látky • popruh • subšt. gurtňa (pevný pás používaný na upevnenie, nosenie niečoho): niesť skriňu na popruhoch, na gurtniach • štóla (širší pás okolo pliec ako súčasť ženského oblečenia) • krajč. dragún (pás vzadu na kabáte udržujúci fazónu)
2. úzka dlhá časť plochy • pruh: priechod vyznačený pásmi, pruhmi; pásy, pruhy polí • hovor. štráf • expr.: pásik • prúžok • štráfik • hovor. táľ (úzky pás poľa)
3. p. remeň 1 4. p. driek 2
dragún1 zried. i dragón, -a m. trochu zastar. vojak pri jazde, jazdec: Z dediny sa vyroja cisárske oddiely pechoty a za nimi dragúni. (Rys.) V bráne mesta vydali sa za vojakov z Pálffyho dragónov. (Jégé);
pren. drsný človek: Druhá (žena) je fantastický, neženský dragún. (Vaj.);
dragúnsky príd.: d-a rovnošata
dragún2, -a m. krajč. pás vzadu na kabáte, udržujúci fazónu;
dragúnik, -a m. zdrob.
dragún m. (dragúň, draguon) 1. strsl, zsl zastar. člen jazdeckého oddielu: Infantérija zme maširuvali na vlasníh noháh, husári, huláni a dragúni sa nésli na konoch (Brestovany TRN); dragúň (Hor. Lehota DK); dragún (Lukáčovce HLO) 2. nadávka vysokému tučnému chlapovi: dragúň (Hor. Lehota DK); draguon (Bobrovec LM)
dragún [-ún, -ón/ň, -ôn] m fr vojak pri jazdectve, jazdec: na draguonou, ktery u messtanou lezaly (KRUPINA 1684); zwerbowal se mezy dragonou (TURIEC 1708-12); dimachae: gezdec, dragoň (CL 1777); Nemci a dragúni preč jsou zutekali (ASL ( 1781)); -sky príd: dragunskemu commendantowy (HRÁDOK 1660); dragonski capitan (ZVOLEN 1679); capitanu draguonskemu (KRUPINA 1684); dimachae: dragonsstij y konjctský wogáci (KS 1763)