dračica, dráčik, dračka1 p. drak
drak [-k, -ch] m fantastické exotické zviera v podobe okrídleného jaštera, šarkan: lva i draka pošlapáš (RL 1571); drak, krydlaty had, usmrcuge dychanim (OP 1685); dwa draczy mnoho lidu umorili (FK 1760); letel v povetri jeden drach (B. ŠTIAVNICA 18. st);
x. pren náb pekelný, ryšavý d. diabol: aby nas wiswobodil od pekelneho draka (BAg 1585); (hladieť budete) na draka rissaweho larwu (SP 1696)
L. draco jubatus: drak hrywnaty (KS 1763) zool živočích z radu jašterov, moloch tŕnitý Moloch horridus; dračica, dračka1, drakyňa ž: dracena: dračka (KS 1763);
x. pren expr ženičky, ktere czizé muské osoby k chljpnosti podpalugu, to su pekelne dračice (SlK 1766-80); o, vi svaté klášterské drakiňe (BR 1785) o mníškach; -ov(ý), -čí príd: gako by wjno stworenj dáblowo neb žluč dračj bylo (FP 1744); ocas drakowy; z drakowyma zubama (KS 1763)
L. farm d-ia, d-á krv cinabarit, rumelka: wezmy 2 lothy dračieg krwy (RT 17. st); draconites: Drachenstein: kamen drakowy (LC 1707); cinnabaris: drakowá krew, cynobr (KS 1763); dracontium: drakowá bylina aneb Aronowá brada (KS 1763) bot áron škvrnitý Arum maculatum; dráčik dem pren expr zlozvyk; chyba vo výchove: (hriechy) to su wssecko malý dračkowé, nečekeg až wyrostu, ale uchjt hned dobrú a ostrú metlu (SlK 1766-80)