drúk -a m. tenší kmeň al. hrubší konár: bukový d., zobrať d. do ruky;
pren. expr. živ. mn. -ci v nadávkach
● expr. stáť ako d. bez prejavu;
drúčik -a m. zdrob.
drúk -ka pl. N -ky m. (konár)
drúk -ka pl. N drúci G -kov m. (o človeku)
drúk -ka pl. N -ky m. 1. ▶ dlhší tenší kmeň al. hrubší konár obyč. zbavený vetvičiek a lístia: bukový, dubový d.; podoprieť voz drúkom; biť, mlátiť, ovaliť niekoho drúkom; dostať drúkom (po hlave); Poldo stál ďaleko od vykopanej jamy a rakvy položenej na dvoch drúkoch. [J. Johanides] 2. pl. N -ci G -kov expr. ▶ hlúpy al. nešikovný človek (často v nadávkach): ty d. (jeden)!; Aj tá má drúka, ani len bývanie si nevie zadovážiť pre ženu a dieťa. [K. Lazarová] 3. geol. ▶ kvapeľ rastúci zdola nahor, stalagmit, ľadový kyjak ◘ fraz. hlúpy/sprostý ako drúk veľmi; je ako drúkom ovalený al. akoby ho drúkom ovalil(i) zbavený jasného vedomia; stáť ako drúk [v plote] bez pohnutia, bez prejavu; tváriť sa ako drúk hlúpo ▷ drúčik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1, 2: bukový, jaseňový, agátový d.; odrezať v hore tenší d.; zhlobiť posed z drúčikov; Oháňal sa okolo seba iba krátkym drúčikom, ktorý vytrhol z plota. [I. Habaj] ◘ fraz. vyjsť na psí drúčik prísť o majetok, skrachovať
drúk p. konár
konár výrastok kmeňa, ktorý je súčasťou koruny stromu • vetva • haluz: spodné konáre, vetvy, haluze stromu; odrezať suché vetvy, haluze • drúk (odlomený konár zbavený vetvičiek a lístia): bukový drúk • rázga (suchý konár) • expr. chabina (odlomený konár): ohnať sa chabinou • kniž. ratolesť (menší konár): ratolesť z brezy • expr. vetvica (Podjavorinská) • nár. sneť (Timrava)
nešikovník hovor. nešikovný človek • expr.: ťarbák • ťarbavec • hovor. expr.: babrák • babroš • hovor. pejor. fušer (nešikovný odborník): to nie je stolár, ale fušer • pejor.: nemehlo • kyptoš • grambľoš • ťapák • expr.: poleno • drevo • drúk • tĺk • motovidlo (nadávka nešikovnému človeku) • expr. nekaľavník (Jesenský) • expr. kydaj (Tajovský) • expr. kydoň (Hviezdoslav) • expr. zried.: ošemeto (Stodola) • šiplavec • hovor. pejor. ťuťmák (nešikovný, pomalý, nie dosť bystrý človek) • vulg. sráč
žrď dlhý a tenký, obyč. valcovitý predmet slúžiaci ako držadlo, opora a pod. • tyč: drevená, kovová žrď, tyč; skok o žrdi • hovor. štangľa: železná štangľa • drúk • kôl (obyč. neopracovaný kus kmeňa al. konára stromu)
drúk, -a m. hrubšie a dlhšie okrúhle drevo, žrď: smrekový, dubový d., biť, mlátiť d-om niekoho;
pren. nadávka hlúpemu človekovi
● hovor. expr. stáť ako d. bez pohnutia; hlúpy ako d. veľmi;
drúkový príd.: d-á podlaha z drúkov;
drúčik, -a/-ačka m. zdrob.
drúčašok p. drúk
drúh p. drúk
drúk i drúh m. 1. csl hrubšia drevená žrď: Adž váz, reku, drúkom ovaľin (Ozdín LUČ); Dobili vlka drúkmi a villámi (Bánovce n. Bebr.); Zme ich (konope) trepaľi ot teho prahu o taki drug abo o totu cerľicu (Kokšov-Bakša KOŠ) F. trimež me jag druk (Tibava SOB) - nešikovne; hlúpi ako drúk (Mošovce MAR) - veľmi hlúpy; stojíž aňi takí drúk (Hrušovo RS), ňestoj tu ako drúk, povedz, načo si prišou̯! (Pukanec LVI) - nepohnuto, bez slova 2. drevená žrď slúžiaca ako pomôcka al. časť zariadenia: Kod bou̯ voz naloženej, uviazali reťaz a navrh na seno založili drúk a pritiahli ho (Čelovce MK); Choďila son do hori za šťiri roke drúkon (drevo) dvíhať (Bzenica NB); Drúg navlečieme na šáfe cez uši a vodu zaňesieme do maštale (Návojovce TOP); Vreteno (lisu) tahalo sa drúhem (Pezinok MOD); Medzi horňí a dolňí drúg na drabinách sa posúvaľi švinge a ťie držaľi drúke spolu (Pukanec LVI); drúh (Čataj MOD) L. rebrínoví drúk (Prochot NB) - na rebrinách; grastuh na drukoch (Smižany SNV) - nosidlá na seno 3. expr. nešikovný, nemotorný človek: Takého drúka som už dávno ňeviďeu̯! (Košťany n. Tur. MAR); Ti drúk sprostí! (Španie Pole REV); Ja takeho druka (za muža) dostala (Záhradné PRE); drúčašok m. zdrob. expr. k 1: Dručašek hrubi jak hrabisko (Studenec LVO)
druh p. drúk
drúk [-k, -h] m 1. hrubšie a dlhšie okrúhle drevo, žrď: z domu vybehel, wzawssy sekeru a druch; hoffer z domu wynyssel z druhom a zehnal nas z czeressne (TRENČÍN 1585); (Štefan Syrančin) drukem na neho zaniesol (DOBRAŠOV 1643); ktere (hárky) na tygel polozene pod sspindel a drukem pritisnene cinj, že pismo pri(ji)magj (OP 1685); tryma druky nan letely (H. TISOVNÍK 1733); natjáhni mu (koňovi) pres walec neb druk nohu (PL 1787) F. takowjch ludi, yako si ty, nehodno len na psom druku wihodit (D. JASENO 1754) ako psa 2. nástroj na trestanie priestupníkov, klada: druk, do ktereho se wazne dawagj (BÁNOVCE n. B. 1663) 3. práv drevený predmet ako symbol ochrany sporných strán: rychtarz gma gim dati muze, kteryzto nese w ruku gedno drzewo anebo druk (ŽK 1473); dawa se druk a odklada se (rokovanie súdu) do osmeho dne (RUŽOMBEROK 1598) L. dolnj prjss prosy, aby mu danj byl druk žaloby a aby na ginj čas se odložilo (rokovanie) (RUŽOMBEROK 1598) súd poskytol ochranu a odklad riešenia žaloby; -ový príd k 1: drúkowa stolica (KS 1763) nosidlá; drúčik, drúček dem k 1: dwa drussky nemale (PREDMIER 1660); dručiky do zemy zabygagu (PONIKY 1787)