dráha -y dráh ž.
1. miesto upravené na rýchlostné preteky: cyklistická d., bežecká, dostihová d.; vybudovať d-u
2. zastar. železnica; húsenková d., správ. vlnovka (význ. 2)
3. čiara, smer pohybu, smerovanie: d. strely, rakety, obežná d. Zeme
4. priebeh života, povolanie: životná, vedecká d.;
dráhový príd. k 1, 3
dráha -hy dráh ž.
dráha -hy dráh ž. 1. ▶ miesto upravené na preteky al. jazdu; syn. trať: pretekárska d.; atletická, bežecká, prekážková, rozbehová d.; lyžiarska, sánkarská, bobová d.; cyklistická, kolkárska, dostihová, jazdecká d.; klopená, plochá d.; škvarová, tartanová d.; vnútorná, vonkajšia d.; štartovať v prvej dráhe; žrebovanie dráh; bežec opustil dráhu 2. ▶ priestor vymedzený a upravený na pohyb dopravného prostriedku, zariadenia, časti stroja a pod.: koľajová d.; koľajnice žeriavovej dráhy; lanová d. lanovka; plavebná d. časť vodnej cesty vyhradená na plavbu lodí; vzletová, pristávacia, rolovacia d. upravená plocha letiska na štartovanie, pristávanie al. rolovanie lietadiel; sklon dráhy; vstúpiť do jazdnej dráhy (automobilu); tech. brzdná d. vzdialenosť potrebná na úplné zastavenie vozidla od začiatku brzdenia; stroj. d. nástroja spojnica všetkých polôh, ktoré opíše pohybujúci sa nástroj pri opracúvaní výrobku; textil. d. bidla, ihiel pletiarskeho stroja; anat. nervové dráhy 3. ▶ vytýčený smer pohybu: obežná d.; letová d., d. letu; kruhová, špirálová, zakrivená d.; d. vlny, lavíny; vybočiť z dráhy; odkláňať sa od vypočítanej dráhy; šport. d. kladiva, oštepu, gule; d. hodu, vrhu; voj. d. strely 4. fyz., astron. ▶ vzdialenosť, ktorú prešiel hmotný bod, meraná pozdĺž trajektórie 5. ▶ smer, priebeh vývoja života; syn. cesta: umelecká, vedecká, životná d.; pripravovať sa na kňazskú, učiteľskú dráhu; dať sa na hereckú dráhu; Na začiatku svojej literárnej dráhy som začínal s divadelnými hrami. [NP 1986] 6. zastar. ▶ železnica: pracovať na dráhe
dráha 1. vytýčený smer pohybu: dráha strely • trasa: trasa plynovodu
2. p. trať 1, 3
trať 1. priestor, obyč. pruh zeme upravený na dopravné spojenie koľajovými vozidlami: dvojkoľajová trať, cesta pozdĺž trate • železnica: širokorozchodná železnica • dráha • hovor. štreka • koľaj (dvojica koľajníc)
2. dopravný prostriedok slúžiaci doprave v istom smere • linka: trolejbusová trať č. 211, zámorská letecká linka • spoj: autobusový spoj
3. miesto upravené na preteky • dráha: bežecká trať, dráha • hovor. štreka
dráha, -y, dráh ž.
1. šport osobitným spôsobom upravená cesta pre niektoré druhy športu: bežecká, závodná, dostihová, lyžiarska d.;
2. žel. súhrn zariadení potrebných na železničnú dopravu, železnica: Československé štátne dráhy (ČSD), Košická d.;
3. odb. čiara, ktorú opisuje teleso pri svojom pohybe, smer pohybu niečoho: fyz. d. strely; astron. d-y nebeských telies; anat. nervové d-y;
4. životné povolanie, účinkovanie, zamestnanie: umelecká, vedecká, učiteľská d.;
dráhový príd.
dráha ž. (draha) 1. zsl, miest. strsl súvislá stopa po niekom al. niečom: Sňahe je dráha po saniach (Návojovce TOP); Já us son nestačel, ale pusťil som po drahe psa (Újazd TRČ); Vláčili surovice po draze (Papradno PB); Bolo snahu, tak som_o (zajaca) vidražev, jak krvácev, po téj drahe som išóv za ním (Bučany HLO); Zanechau̯ za sebú dráhu (Hlboké SEN) 2. kováč. vrchná časť nákovy so žliabkom: dráha (Priekopa MAR)