dozvedieť sa -vie sa -vedia sa dozveď sa! -vedel sa -vediac sa -vedenie (sa) dok.
dozvedať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok. 1. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získavať správy, informácie: d. sa niečo, o niečom z novín, z rádia; d. sa neuveriteľné veci; z knihy, z materiálu, z prameňov sa dozvedáme zaujímavé skutočnosti; z jeho listu sa dozvedáme, že sused zomrel; Ženy sa dozvedajú, čo už dávno vedia. [F. Hečko]; Nakoniec sa dozvedám, že mám pracovať v krajskom meste. [V. Beniak] 2. (na koho, na čo; ø; s vedľajšou vetou) ▶ otázkami prejavovať záujem o niekoho, o niečo; syn. pýtať sa, vypytovať sa, dopytovať sa, prezvedať sa: d. sa na cestu, na výsledok; kdekoho sa naňho dozvedala; dozvedal sa, či je žena doma; Nešťastný otec sa začal dozvedať, písať na rozličné strany, ale podistým bolo neskoro. [M. Urban] ▷ dok. k 1 ↗ dozvedieť sa
dozvedieť sa -vie sa -vedia sa -veď sa! -vedel sa -vediac sa dok. (čo; čo o kom, o čom; čo od koho) ▶ získať správu, informáciu, dopočuť sa, dočítať sa: d. sa radostnú novinu; d. sa niečo z novín, z televízie; výsledky sa dozvieme zajtra; nesmie sa o tom nič d.; od koho si sa to dozvedel?; náhodou sme sa dozvedeli, že ovdovel; nikdy sa nedozvieme, ako sa to stalo; Dnešný človek sa chce za krátky čas dozvedieť veľa nového. [LT 1998] ▷ nedok. ↗ dozvedať sa
dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedel • dopočuť sa • počuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalo • dočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihe • zastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodou • podozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým
počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval
2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia
dozvedať sa, -á, -ajú nedok.
1. (na koho, na čo, bezpredm. i so spoj. či) vypytovať sa, dopytovať sa: d. sa na cestu, smer; „Tak tkať budeš?“ dozvedá sa Zoboľka. (Tim.); d. sa, či je niekto doma;
2. (čo, o kom, o čom) získavať, dostávať zprávy, informácie: Konečne sa dozvedám, že nemá na cestu. (Jes.) O Kalinčiakových rodičoch dozvedáme sa zo synovej autobiografie. (Mráz);
dok. k 2 dozvedieť sa
dozvedieť sa, -vie, -vedia dok. (čo o čom, o kom, od koho) dopočuť sa, získať, dostať zprávu, informácie, zvedieť: Chce sa dozvedieť podrobnosti. (Kuk.) My sme sa chytro dozvedeli, čo sa stalo. (Jégé) Vtedy sa Ráztočania dozvedeli, že šrapnel sa trhá vo vzduchu. (Urb.); d. sa o najnovších medzinárodných udalostiach; d. sa novinu od priateľa;
nedok. dozvedať sa
dozvedieť sa dok. 1. strsl, zsl dostať správu, dopočuť sa: Žiaden živí duch sa o tom ňedozvie (Háj MAR); Ňemuohľi sä to dozveďieť (Veličná DK); Ľuďia sa dozveďeľi ňi ľem to, že ho mántalo (V. Lom MK); O šitkom se dozviam od né (Revúca); Já sem sa to dozviedzeu̯ od ribárú (Záh. Ves MAL); Od druhíh zme sa dozvedzeli, že umrev (Brestovany TRN) 2. zried. naučiť sa: Robiu̯ sem, jak sem sa to ot starších dozviedzeu̯ (Jablonové MAL) 3. zried. neos. vyjsť najavo: Aľe sa to dozveďelo (Prievidza)
dovedieť sa p. dozvedieť (sa)
dovedieť sa p. dozvedieť sa
dozvedieť (sa), dovedieť (sa) dk dopočuť sa, dostať správu, zvedieť: dowiediel sie, ze on saha w to; rad bich se ia dowiediel, kde su ti statky (ŽK 1453; 1477); toho sa chczettye V. Milosttye dovedyetty, precžuo a pre gaku pryczynu to uczynyly mogho pana draby (ŠÁŠOV 1582 DSJ); kdiz wezen sse nawratil a nic nedowedel (D. STREHOVÁ 1600); ia zaytra dowiem sa (PUKANEC 1611); drabowj, kterj do Sstjawnice z lystom k panu rychtarowy se dowjedetj strani lejtnanta geho důchodku chodil (KRUPINA 1689); powedala mu, az to by wrchnost dowedela (BYTČA 1736); dobre prwég se dozwedeti (KS 1763)