doznieť -ie -ejú dok.
1. prestať znieť: hudba, pieseň d-la
2. zaznieť po istú hranicu, doľahnúť: jeho kroky d-li až k nám;
nedok. doznievať -a
doznieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nený -nenie dok.
doznieť -nie -nejú -nej! -nel -nejúc -nený -nenie dok. 1. ▶ (o zvuku) prestať sa šíriť, znieť: hudba, pieseň doznela; doznel potlesk, smiech; kroky, hlasy na chodbe dozneli; po doznení delových sálv sa začal ohňostroj; Hurá prirýchlo doznelo a nastalo rozpačité ticho. [R. Moric] 2. ▶ (o zvuku) šíriť sa, zaznieť po istú hranicu; syn. doľahnúť: hlas zvonov doznel až k nám 3. ▶ stratiť na intenzite, prestať, skončiť sa, zaniknúť: ešte nedoznela jedna aféra, už sa začala druhá; bolesť doznela; doznenie príznakov choroby; Ich slová vyznievali ako prázdna lichôtka, ktorá rýchlo doznela v jeho duši. [P. Andruška] ▷ nedok. ↗ doznievať
doznievať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vanie nedok. 1. ▶ (o zvuku) postupne slabnúť, zanikať; prestávať znieť: v diaľke doznieva spev; hlasy, kroky na chodbe doznievajú; doznieva potlesk; rachot vlaku pomaly doznieva; doznievajúci tón, zvon; doznievanie sirény 2. ▶ (o zvuku) šíriť sa, zaznievať po istú hranicu; syn. doliehať: z ihriska k nám doznieva krik detí 3. ▶ postupne strácať na intenzite, kvalite, strácať určitú vlastnosť, schopnosť, určitý ráz; syn. zanikať, končiť sa: doznievala v ňom radosť z návratu; dojmy v nás pomaly doznievali; toto ochorenie spravidla doznieva po niekoľkých dňoch; doznievajúce spory; doznievajúce storočie; doznievajúca revolúcia; doznievanie sopečnej činnosti; doznievanie klasicizmu, baroka; doznievajúca secesia; Smiech v nej doznieval, slabol. [A. Bednár]; Sen doznieval, obrazy sa rozplývali, ale spomienka trvala. [Ľ. Jurík] ▷ dok. ↗ doznieť
odznieť 1. prestať znieť • doznieť: kroky, hlasy odzneli, dozneli • poet. odzunieť (Hviezdoslav)
2. zvukovo sa prejaviť, byť povedaný • zaznieť: na schôdzke odznelo, zaznelo veľa výčitiek • ozvať sa: z pléna sa ozvali rozličné výroky, návrhy
zaniknúť prestať jestvovať (o javoch, duševných stavoch a pod.; op. vzniknúť) • pominúť • pominúť sa: mnohé civilizácie zanikli, pominuli (sa) • stratiť sa: nedôvera sa postupne stratila • kniž. odumrieť • umrieť: nádej už odumrela, umrela • minúť sa: hnev sa v ňom rýchlo minul • prejsť • prestať • zmiznúť • hovor. expr. vypariť sa: úkaz trval iba chvíľu, hneď prestal, zmizol; búrka už prešla • odpadnúť: povinnosť platiť mi už odpadla • expr.: zakapať • skapať: staré zvyky zakapali, skapali • kniž. zastar. zniknúť (Hviezdoslav, Tatarka) • poet. uvädnúť • expr. odšumieť: mladosť uvädla, odšumela • doznieť (o zvukoch): pieseň v diaľke doznela • zapadnúť (nevyniknúť medzi niečím iným): novinka zapadla • vyjsť nazmar • zmariť sa: talent vyšiel nazmar; nádeje sa zmarili
doznieť, -ie, -ejú dok.
1. prestať znieť, prestať zvučať: Na ulici dozneli zvonce. (Fr. Kráľ);
pren. prestať: bolesť doznela;
2. zaznieť, doľahnúť až niekam: zvuk zvonov doznel až sem;
nedok. doznievať, -a, -ajú
doznieť dok. skončiť sa: Enom ho nechaj, každému jeho sláva dozňí (Skalica)