dozadu prísl. na miesto vzadu, nazad, op. dopredu: prejsť, nakloniť sa d.
dozadu prísl.
dozadu prísl. ▶ smerom do zadnej časti, smerom za seba; na miesto vzadu; syn. nazad; op. dopredu: ísť, ustúpiť, obrátiť sa d.; urobiť krok d.; auto sa pohlo d.; neustále sa obzeral d.; vyvrátiť hlavu d.; vlasy sčesané d.; klobúk si posunul trochu d.; sadnite si niekam d.; Nohy sa v tanci vrtko mihajú dopredu-dozadu. [M. Ďuríčková]
dozadu smerom do zadnej časti, smerom za seba (op. dopredu) • nazad (op. napred) • vzad (op. vpred): stále sa obzeral dozadu, nazad; postavte sa čelom vzad, dozadu • zried. nazadok (Rázus) • späť • naspäť • spiatky: stále sa obzeral späť, dozadu; svojimi názormi sa vrátil o sto rokov naspäť, spiatky (do stavu pred sto rokmi)
späť na pôvodné miesto, do pôvodného stavu; do minulosti • naspäť • nazad • spiatky: knihu položil späť, naspäť na poličku; cesta nazad, spiatky trvala dlhšie; vrátili sa o desať rokov späť, naspäť • dozadu (na miesto vzadu): obzrieť sa späť, dozadu
dozadu prísl. nazad, naspäť: ísť d., nahnúť sa, obrátiť sa d.; obzrieť sa d.; česať sa d.
dozadku i dozadu prísl. csl nazad, naspäť: Ňemal sa kedi ďívaď dozatku (Bobrov NÁM); Pocisni tod voz dozatku! (Kameňany REV); Cofňi s ťím vozon dozatku, ňes sa ja obráťim! (Čičmany ŽIL); patredz dozatku (Remeniny GIR); dozadu (V. Bielice TOP)