dovolenie -ia s. povolenie, súhlas: požiadať o d.; s d-m zdvorilostná formula
□ mať d.
dovolenie -nia s.
dovolenie -ia s. ▶ súhlas, ktorým sa niečo dovoľuje, súhlas na niečo: pýtať si d. od rodičov; požiadať o d.; dostať, mať d.; bez dovolenia odísť; môžeš to urobiť iba s mojím dovolením; často iron. milostivé d. □ s dovolením dovoľte; s vaším dovolením zdvorilé požiadanie ▷ ↗ i dovoliť1
dovolenie p. súhlas 1
súhlas 1. zhoda v názore na niečo, prijatie cudzieho názoru za vlastný: pokladať mlčanie za súhlas • dovolenie: požiadať o dovolenie • povolenie (úradný súhlas, ktorým sa niečo povoľuje): stavebné povolenie • schválenie: čakať na schválenie • odobrenie • kniž. placet • kniž. zastar. zvolenie
2. p. zhoda 1
dovolenie, -ia str. povolenie, súhlas: pýtať si d., dostať d., urobiť niečo bez d-ia; Vošiel, nečakajúc na dovolenie. (Jégé)
● s d-ím dovoľte (zdvorilostná formula)
dovolenie s. csl povolenie, súhlas: Pítala si dovoleňia, či muože ís_pozrieť (Kvačany LM); Do vám to dau̯ dovoleňí tú šopu postavit? (Kúty SKA); Dostal mi dovoľeňe, paz mi sebe vichodzil (Hlinné VRN)
dovolenie, dozvolenie [-ie, -í] s povolenie, privolenie, súhlas: wod koho to porutzenie matie anebo dowoleny (TRNAVA 1549); kdosskoly by nam lyst z geho doswolenym nawratyl (L. ONDRAŠOVÁ 1571); swedek mal dowolenye od richtara (TRENČÍN 1640); dozwolenim Jeho Milosti pana richtara (PREŠOV 1667); wincura, ktereho ossadil bez meho dowolenga, (M. KAMEŇ 1713); kdokolwek bez dowoleny psaneho panskeho nečzo proda (NITRA 1713); licentia: sloboda, dozwolenj; concessio: dopússťenj, powolenj, dozwolenj (KS 1763)
dozvolenie p. dovolenie