doviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. vedením dopraviť, priviesť: d. chlapca do školy; čo ťa sem d-lo? kontaktová formula
2. pričiniť sa o niečo, spôsobiť, zapríčiniť, priviesť: d. dakoho do zúfalstva, d. štát k, do rozkvetu
● kde nás to d-ie? ako sa to skončí?
nedok. dovádzať -a
dovádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.
dovádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok. 1. (koho, čo) ▶ držaním, sprevádzaním usmerniť pohyb niekoho, niečoho; syn. privádzať: d. deti domov; d. väzňov; d. kravy z paše 2. (koho, čo do čoho/k čomu/na čo) ▶ spôsobovať, že sa niekto, niečo ocitne v istom stave, že sa s niekým, s niečím niečo deje; syn. privádzať: d. niekoho do plaču, k slzám; d. rodinu do nešťastia; d. niekoho do zúrivosti, do šialenstva; d. niečo do krajnosti, do konečnej podoby, do konca; Neraz sa mu z úst rojili čudesné konštrukcie, nápady, dovádzané do svojských súvislostí. [M. Bútora] ▷ dok. ↗ doviesť
doviesť -vedie -vedú -veď! -viedol -viedla -vedúc -vedený -vedenie dok. 1. (koho, čo) ▶ držaním, sprevádzaním, ukazovaním (smeru) usmerniť pohyb niekoho; syn. priviesť: d. domov hosťa; d. chorého k lekárovi; d. si so sebou kamaráta, svedkov; d. koňa z maštale; doviedli ho v putách; chodník nás doviedol k chate; Padlo rozhodné Mariánovo slovo doviesť svoju ženu do nášho domu. [H. Zelinová] □ čo ťa sem doviedlo, čo vás sem doviedlo? privítacia formula 2. (koho, čo do čoho/k čomu/na čo) ▶ spôsobiť, pričiniť sa, že sa niekto, niečo ocitne v istom stave, že sa s niekým, s niečím niečo udeje; syn. priviesť: d. niekoho do ťažkostí, do zúfalstva, do šialenstva, k šialenstvu; d. rodinu do nešťastia; d. vodu do varu; d. niečo do absurdnosti, k dokonalosti; d. vec, svoj nápad, reformy do konca dokončiť; d. niečo na pokraj krachu, ku krachu; d. stranu k víťazstvu vo voľbách; d. krajinu do politickej izolácie; doviesť fabriku do krízového stavu [Pc 1999] ◘ fraz. doviesť niečo do víťazného konca zvíťaziť, vyhrať; doviesť niekoho do hrobu utrápiť na smrť; doviesť niekoho k slzám rozplakať; doviesť niekoho na mizinu ožobráčiť, zbedačiť ▷ nedok. ↗ dovádzať
dovádzať p. doviesť
doviesť, -vedie, -vedú, rozk. -veď dok.
1. (koho, čo) priviesť, odprevadiť na určité miesto: d. niekoho so sebou, d. kravu na jarmok
● hovor. Čo ťa sem doviedlo? Aká náhoda ťa sem doviedla? Čo je príčinou tvojho príchodu?; hovor. d. si ženu do domu oženiť sa;
2. (koho, čo k čomu, do čoho, na čo) spôsobiť, zapríčiniť niečo, pričiniť sa, aby sa niečo stalo: d. niekoho do plaču, d. ľud k víťazstvu; d. niekoho na žobrotu, navnivoč; bane doviesť do poriadku (Jégé)
● ten to ďaleko dovedie (nedovedie) dokáže (nedokáže) veľa, bude (nebude) mať úspech; Kam nás to dovedie? Aký to bude mať výsledok, ako sa to skončí?;
nedok. dovádzať, -a, -ajú
dovádzať nedok. (dováďat) 1. privádzať: Po jennom íh dováďali (V. Bielice TOP) 2. vystrájať, vyvádzať: Uš sem mosela ti ďecka okríknút, tak už začali dováďat (Skalica)
dovádzať [-ďať] ndk vyvádzať, vystrájať: co pak toho také ewangelicy nedowáďagú? (IA 1708); z opilostj mnoho cžlowek dowady (SNS 1786)
doviesť dk 1. priviesť, odprevadiť na isté miesto: kterehožto k hrobu dowedeny, vložily sme na den tegto pryšley stredy (LACLAVÁ 1599 E); yakowim spusobem dostal se do domu richtara aneb kdo ho ta dowiedol (DOBRAŠOV 1643); nech se skrz drabow dowedie (TRENČÍN 1713); on ťa dá do hajowa dowécťi (BR 1785) 2. pôsobením, pričinením priviesť do istého stavu, do istej činnosti, primäť na niečo: často cisare prosili, aby Jager dobyval, na to ho doviedli (HP 1590); arestant ničs netagil, toliko z opilstwom sa wihowaral, ze mu to opilstwo dowgedlo a k takowim wistupkom pohnulo (S. ĽUPČA 1731) spôsobilo: mi chteicze duchodek gessmowi (!) rossiriti, k dobremu spusobu dowesti (KRUPINA 1739) usporiadať 3. byť schopný niečo urobiť: žena Adama, Samsona, Dávida i Šalamona, mnohé jiné krále svedla, tohoť dnes mnohá dovedla (RL 1642); daremne se usylugi prenasledownicy prawdj boskeg prawdu bosku wjkorenitj, nikdy toho ony nedovedu (CS 18. st) 4. čo (na koho) dokázať niečo na niekoho, usvedčiť niekoho z niečoho: kdyz by pak nebyl zadny skutek dowedeny zgewny, tu nemagi zalowati wedle ohlasseni; ktoz koho obzaluge o zlodieystwi aneb o ginssy ffalessne kusy a toho nemuz dowesti naň (ŽK 1473); dosuedcztie, ze ge prodana (zem), ale to nemuosstie dowiesty nikdj (B. BYSTRICA 1596); gestliže by nagmenssy swedecztwo na mne se dowyedlo, zawazugem se (BARDEJOV 1696); fortyely hleda Georgius Czyglan w cene (vinice), ale to nigdy nedowedge sprawedliwim swedomim, že by sa ga w tom nalezl, nebo ga som sa o teg cene nigdy z Czjglanom nezhowaral (PUKANEC 18. st); dovádzať [-dza-, -ďa-], dovodiť ndk k 1: advecto: priwáďam, dowáďam (KS 1763); dowodjss (duše) do pekla a zase wywodjss (KO 1782); k 3: nebosstjk wyczital Kulowemu, zie vkradl trnek. Na to gemu Kula powidal: poczkeg, budess mnie to dowadiat (SENICA 1730); x. pren títo (mudrci) swe kunssty dowádzely predvádzali; neznajbohum swetlo přirozeneho rozumu dowaďalo, že slussna wecz gest wssechno z pomoci Boha začati (SlK 1766-80) rozumom prichádzali na to; k 4: nic tehdi naproty nam nedowadzagu husitowe z duwodem slow kapitole ssesteg s. Jana (DuM 1718)