dotud, dotudto, dotudy prísl 1. až do toho času, dovtedy, dotiaľ; x. obyč. v dvojčl. spáj. výrazoch d. - dokudž, d. -dokudkoľvek, d. -pokavad(ž), d. - doka(va)d, d. -pokud(y): on geho ma warowati dotud, dokad se zase wrati; Jan gma tu syrothu chowati dotud, pokawadz by tuz summu polozil (ŽK 1473); dotudt, dokud gemu tize penize wratim (NECPALY 1564); aby dwa kusy (zeme) uziwal dotud, dokutkolwek te penize dolu nepolozim (KRUPINA 1644); wino se dalo na rowasse dotud, pokud se mu z bečkamy dawalo (ŠTÍTNIK 1689); (z potravín) se trowilo dotud, dokawad se mladssy (kuchár) newiwolil (ŽILINA 1689); aby fundus spolecznie uziwali dotudy, pokudy bi sme mi uziwat mohli (ČACHTICE 1720) 2. na to miesto, potiaľ: hory až do oracich zemy, kde gest znameni gedneho chodnika, až dotud se zawiragy (ZVOLEN 1567); dotudto sáhne žerd; adusqvae: až dotud, až tam (KS 1763) 3. tak ďaleko: až dotud prissla wec; eatenus: až dotud, tak daleko (KS 1763)