dotknutý -tá -té 2. st. -tejší príd.
dotknutý -tá -té príd. 1. 2. st. -tejší ▶ ktorý je zasiahnutý urážkou, ktorý nadobudol pocit urážky; svedčiaci o tom; syn. urazený: cítiť sa nemilo, nepríjemne d.; bol hlboko d.; bola to reakcia dotknutého človeka; zopakoval slová ešte dotknutejším tónom 2. práv. ▶ ktorého sa niečo týka, ktorý je zasiahnutý nejakým rozhodnutím: je potrebný súhlas dotknutej osoby; dotknutá strana; určiť lehotu na vyjadrenie sa dotknutých obcí; Užívateľom lesa v dotknutej oblasti sa zakazuje vykonávať úmyselné ťažby dreva. [Inet 2003] ◘ fraz. dotknutý na cti urazený
dotknutý p. urazený
urazený ktorý má pocit urážky, ktorý je zasiahnutý urážkou; svedčiaci o tom • dotknutý: bol hlboko urazený, dotknutý • expr.: odutý • zdutý: sedela bez slova urazená, odutá, zdutá; má v tvári urazený, odutý, zdutý výraz • dourážaný (veľmi, viacnásobne urazený): odišiel všetkými dourážaný
dotknutý príd. zasiahnutý niečím, postihnutý, zmenený nejakým vplyvom, účinkom ap.: (Je) ako čarovným prútkom dotknutá. (Tim.) Odídu čistí, vracajú sa dotknutí, otrávení dychom veľkého sveta. (Kuk.); byť milo (nemilo) d.
● d. na cti urazený
dotknutý príd. 1. zmenený nejakým účinkom, dotykom: Nebula ani kuz dotknúta tá poliavka (Kameňany REV); Nastavil zelezo na potkana, tri nni nebolo ani dotknuté, až na štvrtí den sa chicil (Brestovany TRN) 2. urazený: Ked ma voláte, abi ste neboli dotknutí, prindem k vám na to veselié (Šípkové PIE)
dotknutý príd 1. kt. sa dostal do bezprostredného styku s niekým/niečím: pren luctatorius: s potičku dotknúty (KS 1763) kt. sa zúčastnil na zápase F. ignominiosus: na cti dotknutý, bezectný (WU 1750) majúci zlú povesť 2. uvedený, menovaný, zapísaný vyššie: takova prisaha od každeho svedka ma byti z dotknutym a zavazanym slibem neb prisahu potvrdzena (MB 1759)