Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dosť

I. prísl.

1. v dostačujúcej miere, hodne: už si hovoril d., vysoký je d.

2. d.! výraz požadujúci dokončiť činnosť, prestaň(te)!: tak už d.!

nevie, kedy má d. je nenásytný

II. čísl. neurč. vyj. relatívne veľký (dostačujúci) neurč. počet, množstvo: d. ľudí, d. vody; času máme d.

už má toho d. je tým zunovaný, znechutený; na to je ho vždy d. na to je vždy ochotný; d. na tom skrátka, jednoducho

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dosť prísl. i čísl.

dosť prísl.

dosť čísl. základná neurčitá

dosť cit. (obyč. v spojení a dosť)

dosť čast.

dosť1 prísl. ▶ v dostačujúcej miere; syn. dostatočne, dostačujúco: na svoj vek je d. vysoký; cíti sa d. silnýfraz. bolo toho naňho [akurát] dosť stačilo mu (námahy, výkonu a pod.); ešte mu nie je dosť al. nemá ešte dosť al. nevie, kedy má dosť nestačí mu, je nenásytný; nie dosť, že... nestačilo

dosť2 čísl. základná neurčitá ▶ vyjadruje neurčité pomerne veľké množstvo, neurčitý veľký počet niečoho; syn. dostačujúco, hodne, nadostač: mať d. odvahy, síl; má všetkého d.; nemá d. peňazí; je nás d.; máme d. času; je tu miesta d.; jedla je d. pre všetkých; hovor. máš d.? nasýtil si sa? ◘ fraz. dosť a dosť mnoho, veľa; na to je ho vždy dosť! je schopný urobiť akýkoľvek nepremyslený čin; už má toho dosť je tým znechutený, zunovaný, nemôže to už vydržať; viac ako dosť mnoho, veľaparem. opatrnosti nikdy nie je dosť

dosť3 čast. 1. ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja (stavu, vlastnosti) ako značnej, ale nedosahujúcej úplnosti prejavu; syn. pomerne, celkom, v podstate: pacientovi sa darí d. uspokojivo; d. dobre si to vystihol; vec je dosť komplikovaná; Brankár chytá dosť nesústredene. [Vč 1983]
2. hovor. v spojení dosť dobre s modálnymi slovami ▶ vyjadruje hodnotenie uskutočnenia deja (nadobudnutia vlastnosti) ako značne pravdepodobné; s vysokou mierou pravdepodobnosti; bez väčších problémov: toto je d. dobre možné; dalo sa to d. dobre chápať aj inak; jeho manželka mu d. dobre mohla byť aj dcérou
3. v spojení a dosť ▶ vyjadruje nepokračovanie, ukončenie činnosti obyč. s hodnotiacim odtienkom; škoda, že viacnič; viac ani netreba; to je, to bolo všetko: po úvodnom aplauze zaspievali tri skladby a d.; veľmi mi nepomáha, ešte tak v kuchyni a d.; do tašky hodí doklady, zubnú kefku a d.

dosť4 cit. obyč. v spojení a dosť ▶ výzva, aby sa o niečom ďalej nehovorilo, aby sa rozhovor ukončil; syn. a hotovo, a koniec, a basta: urobíš to a d.!; povedal som a d.!

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-dosť/96917±255: numeráliá (nesklonné) 18739 dosť/18739

-dosť/96917±255 7.08: adverbiá 1. st. 38286→38218
+50
−44
dosť/37923 zadosť/272 radosť/91→23
+50
−23

-dosť/96917±255 6.27: substantíva ž. A sg. 25052→25120
+46
−52
radosť/14663→14731
+13
−19
žiadosť/6742 mladosť/1260→1442
+7
−33
hrdosť/958 tvrdosť/428 rôznorodosť/406 ctižiadosť/119 bledosť/79 škodoradosť/70 činorodosť/59 škaredosť/44 nesúrodosť/16 chudosť/11 (4/15)

-dosť/96917±255 4.96: substantíva ž. N sg. 11911±159 radosť/6504 mladosť/1930
+134
−159
žiadosť/1570 hrdosť/746 rôznorodosť/358 tvrdosť/347 ctižiadosť/136 bledosť/114 škodoradosť/80 činorodosť/38 škaredosť/31 nesúrodosť/22 chudosť/17 (6/18)

-osť/820503±255 7.08: adverbiá 1. st. 38286→38218
+50
−44
dosť/37923 zadosť/272 radosť/91→23
+50
−23

-sť/1228995±260 6.86: adverbiá 1. st. 38581→38513
+50
−44
do/37923 ostoše/295 zado/272 rado/91→23
+50
−23

-sť/1228995±260 22.12: numeráliá (nesklonné) 77494 še/22414 do/18739 dvaná/8113 pätná/7448 jedená/4190 štrná/3155 triná/2987 šestná/2871 osemná/2848 sedemná/2188 devätná/1159 dvadsaťše/468 tridsaťše/419 (6/495)

/5658208±880 10.50: numeráliá (nesklonné) 188020 ť/36579 desať/30075 šesť/22414 dosť/18739 dvadsať/13954 deväť/8937 tridsať/8502 dvanásť/8113 pätnásť/7448 štyridsať/5044 jedenásť/4190 štrnásť/3155 trinásť/2987 (31/17883)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dosť 1. vyjadruje dostačujúcu mieru niečoho, v dostačujúcej miere • dostatočnedostačujúcopostačujúco: dosť, dostatočne sa zamýšľa nad tým, čo robí; jeho vedomosti nie sú dosť, dostatočne presvedčivé; motor je dostačujúco, postačujúco výkonnýhodneznačne: je to hodne, značne rozšírený názornadostač: dosť, nadostač sa zaujíma o synove úspechypomernerelatívne: mal dosť, pomerne, relatívne veľký úspech u obecenstvazastar. zdostač (Hviezdoslav)nár. dosti

2. vyjadruje dostačujúci počet, dostačujúce množstvo niečoho • dostačujúcopostačujúconadostač: má všetkého dosť, dostačujúco; Zobrali ste si na cestu postačujúco, nadostač jedla?nár. dosti

3. p. hotovo


hotovo vyjadruje potvrdenie platnosti výroku • dosťkoniec: nepoviem už ani slovo a hotovo; to je rozkaz a koniec, a dosťbastabasta fidlišluszastaráv. punktum: ostaneš doma a basta, a šlus; povedal som a punktum


nabažiť sa expr. uspokojiť túžbu po niečom • nasýtiť samať dosť: už sa nabažil, nasýtil voľnosti; má dosť cestovaniapresýtiť saprejesť sa (príliš sa nasýtiť): človek sa nikdy nepresýti, nepreje dobrého vzduchuhrub.: nažrať saprežrať sa: nevie sa nažrať prepychu; už sa prežral zábav


pomerne 1. v pomere k niekomu al. niečomu, v porovnaní s niekým al. niečím, v istom pomere • proporčneproporcionálne: zisk si rozdelili pomerne, proporčne, proporcionálne podľa výšky vkladualikvotne: na dar prispeli alikvotne podľa príjmu

2. vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu, do istej miery, do značnej miery • relatívnedosťznačne: tvoria pomerne, relatívne uzavreté spoločenstvo; ceny vstupeniek sú dosť, značne vysoké


skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitkystručnejadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problémujednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoduchoslovomjedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výbornéprostoproste: prosto, nerozumeli sinužteda: nuž, teda, rozmyslel som si tofraz. dosť na tom


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


veľa vyjadruje veľké množstvo, veľký počet, rozsah; vyjadruje veľkú mieru, veľký rozsah deja a pod. (op. málo) • hodnemnohodosť: zarobil veľa, hodne peňazí; má mnoho, dosť priateľovplno: všade bolo veľa, plno krikunemálozaveľa: nemálo schopných ľudí už odišlo; zaveľa krvi stratilhojnesporovýdatne: pršalo drobne, ale hojne, sporo, výdatnehovor.: mocaž-až, pís. i ažaž: má toho moc, až-ažexpr.: hromadakopahŕbacelá kopacelá hŕbahovor. expr. fúra: hromada, kopa, hŕba divákov sa na zápas nedostalaexpr. hory-doly: nasľubovať hory-dolyexpr.: niečodačovoľačočosi: ten už toho niečo, dačo preskákal; v živote už toho voľačo, čosi skúsilexpr.: poriadnepožehnane: detí má poriadne, požehnanehovor. expr.: neúrekomvyše práva: starostí má neúrekom, vyše právafraz.: na tuctyna stovkyhovor. expr.: hrôzahrúzaaž bedaaž strachdo aleluja: hrôza, hrúza dreva sa váľalo po ceste; snehu napadlo až beda, až strachhovor. expr.: bohviekoľkočertviekoľkoktoviekoľkoktohoviekoľko (obyč. pri zápornom slovese): za ten týždeň bohviekoľko, čertviekoľko, kto(ho)viekoľko nezarobilhovor. zried. dúže (Hviezdoslav)veľmi (vyjadruje mieru): nemal by tak veľa, veľmi piťpriveľaprimnohonadmierunadmernehovor. primoc (príliš veľa, veľmi veľa): priveľa, primnoho si na seba neber; nadmerne, nadmieru fajčíexpr.: preveľapremnoho (veľmi veľa): na lúke rástlo preveľa, premnoho krásnych kvetovkniž. zastar. drahne (Kukučín)subšt.: spústa • habadej


viackrát 1. vyjadruje násobenosť deja, stavu neurčitým počtom; vyjadruje opakovanosť deja, stavu v neurčitom počte prípadov • viac rázhovor.: viacejkrátviacej ráz: už viackrát, viac ráz prišiel neskoroniekoľkokrátniekoľko ráz: niekoľkokrát, niekoľko ráz ho pristihol pri klamstvenejedenkrátnejeden raz: nejedenkrát, nejeden raz zaspal do práceviacnásobneniekoľkonásobne: viacnásobne, niekoľkonásobne zväčšený obrázokopakovane: viackrát, opakovane ho musel napomínaťveľakrátveľa rázmnohokrátmnoho rázmnohonásobnehovor. dosť ráz (vyjadruje násobenosť väčším neurčitým počtom): už veľakrát, veľa ráz bol na pracovnej ceste v zahraničí; mnohokrát, mnoho ráz si myslel, že prácu nedokončí

2. p. viac 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dosť prísl. v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve; dostatočné množstvo, hodne: d. veľký, d. dobrý, d. ďaleko; mať d. peňazí, d. času

d. bude, keď (ak)... postačí; hovor. dosť a dosť mnoho, veľa; mám už toho d. o presiahnutí, dovŕšení nejakej miery; dosť!, dosť už! stačí, koniec, prestať!; nevie, kedy mu je d., kedy má d. nevie, kedyprestať, je nenásytný; ešte mu nie je d., ešte nemá d. ešte nie je spokojný, je nenásytný; d. na tom skrátka, jednoducho, jedným slovom; na daromnice (huncútstvo ap.) je ho d. je na to vždy ochotný, súci

dos p. dosť


dosť i dosti (dos)
I. prísl.
1. csl v dostatočnej miere: To je dost, žez došeu̯ (Brodské SKA); Dos sa náz naprenasleduvali (Brestovany TRN); Mi bi zme boli dosci rádzi, kebi sa už vijasňilo (Bošáca TRČ); Tam na Maďaroh bulo dozdz zarna (Rozhanovce KOŠ); To dozdz od ňeho, že tam pošol (Dl. Lúka BAR)
F. dosci, že sa zdržav a nepev, kolko vidzev (Brestovany TRN) - je to na počudovanie
2. csl v dostatočnom množstve, dostačujúco: Či je voda dos_ťeplá (Žaškov DK); Ňemuseu̯ bi už rásť, dozď ho je uš (Košťany n. Tur. MAR); Okoštuj tú poléfku, či je dosci su̯aná! (Jablonové MAL); Kilo śľifkoch ci budze dosc? (Chrasť n. Horn. SNV)
F. no a ešte na ton doz ňebolo, rebrá tiež majú zlomené (Devičie KRU) - to nebolo všetko; na daremnice je ho dost (Lukáčovce HLO) - na to stačí; ale to ňebolo na tom dosť (Necpaly MAR) - to ešte nestačilo; dosci je tedi, keď bijú (Bošáca TRČ) - žart. nedaj sa núkať; ňieto toľo majetnosťi, žebi bolo bruchu dosťi (Krivá DK) - veľa sa dá prejesť
3. csl v istej miere; pomerne: To bolo doz_blísko (Kraľ. Lehota LM); Cesta mi doz_ríchlo ubiehala (Krupina); Sen sa mosel dozd mladóm veku ženit (Myslenice MOD); Poznali zme ho doz_dobre (Lovčice TRN); Doz_dobri ten štof (Dl. Lúka BAR)
L. dozd ňišt (Bošáca TRČ) - pomerne málo
II. čísl. neurč. csl vyjadruje relatívne veľký neurčitý počet niečoho: F každom dome bolo čeľäďe dos (Žaškov DK); Doz_bolo po hore dubákou (V. Lom MK); Doz_ľudzi śe tam naschodzilo (Dl. Lúka BAR)


dosti p. dosť

dostiť p. dosť


dosť [-ť, -ti(ť)] prísl v dostatočnej miere, v dostatočnom množstve, dostatočne: dosti sme giz odbiwaly (odbyvky), nemozme giz tolik odbiwaty (ŽK 1454); dochazy nas sprawa dosty gista (PEZINOK 1519); vinohrady burka zbila, kterych jest tež dost malo (JABLOŇOVCE 17. st) neveľa; dostit gest guž hniewu memu (KT 1753) nech prestane
L. dost na tom, že obidwa ten skutek činily (HÔRKA 1716) jedným slovom, skrátka; byť komu na tom d., (ne)mať d. na čom (ne)stačiť niekomu: on odpouyd dal, zie dosty na tym ma, czio gest prauo nasslo (MARKUŠOVCE 1565) je spokojný s tým; actor nemel na prwssim zloreczeny dosty (TRENČÍN 1592) nestačilo mu; nech possle list, mne na tom dosti bude (BREZNO 1609) uspokojím sa; d. urobiť, (u)činiť, udelať komu urobiť zadosť: ja mam swym dosti cziniti (ŽK 1462); my chteme gemu wedle prawa dosty vdelaty (MOŠOVCE 1565); tymže syrotam zaplatil a dosty učzinil (B. ŠTIAVNICA 1609); tsi nyemoseme dosztz urobitz za nas hréch (MCa 1750)

dosť_1 dosť dosť_2 dosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

dosť bohatý, ani dosť assez riche ni assez
dosť inteligentný, aby všetko assez intelligent pour tout
jeho rozmery dosť ses dimensions sont assez
krádeže, čo je dosť vol qui est assez
nekonečno nie je dosť infini n'est pas assez
pochabý, ale dosť bohatý étourdi, mais assez riche
postavenie je pravdepodobne dosť situation est probablement assez
zviera je dosť bojazlivé animal est assez timide
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu