doručovateľ -a mn. -ia m. kto doručuje pošt. a i. zásielky: d. balíkov;
doručovateľka -y -liek ž.;
doručovateľský príd.
doručovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
doručovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m. ▶ kto doručuje poštové al. iné zásielky: poštový d. poštár; miestny, cezpoľný d.; d. balíkov, náhlych zásielok; d. poštového strediska; d. poroznášal noviny; pracovať ako d. ▷ doručovateľka -ky -liek ž.
doručovateľ kto doručuje poštové a iné zásielky • poštár: vyzerať doručovateľa, poštára • zastaráv. listár
doručovateľ, -a, mn. č. -lia m. osoba, ktorej je zverené doručovanie listín al. vecí: úradný, súdny d.; pošt. poštový d.; d. telegramov, balíkov, expresných zásielok;
doručovateľka, -y, -liek ž.