doručiť dok. dopraviť, odovzdať na určené miesto, adresátovi: d. balík, oznámenie;
nedok. doručovať
doručiť -čí -čia doruč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
doručiť -čí -čia doruč! -čil -čiac -čený -čenie dok. (čo) ▶ dopraviť, odovzdať na určené miesto, do rúk: d. kamarátovi knihu; d. depešu, správu, posolstvo; osobne d. prihlášku, žiadosť na úrad; firma doručila zákazníkovi objednaný výrobok; prevziať doručený tovar; pošt. d. balík, list, oznámenie, telegram odovzdať adresátovi; práv. d. predvolanie na súd, žalobu, rozsudok; d. povolávací rozkaz ▷ nedok. ↗ doručovať
doručovať -čuje -čujú -čuj! -čoval -čujúc -čujúci -čovaný -čovanie nedok. (čo) ▶ dopravovať, odovzdávať na určené miesto, do rúk: d. noviny; v minulosti správy doručovali poslovia alebo kráľovskí kuriéri; Interpol používa systém medzinárodných obežníkov doručovaných národným ústredniam. [Pd 1995]; pošt. pošta doručuje balíky, listové zásielky, peniaze, telegramy odovzdáva adresátovi; práv. doručovanie súdnych rozhodnutí ▷ dok. ↗ doručiť
nedoručený -ná -né príd. pošt. ▶ (o poštovej zásielke) ktorý sa (z rôznych dôvodov) nepodarilo doručiť, poslať adresátovi: n. list, tovar; n. e-mail; nedoručená zásielka ▷ ↗ i doručiť sa
dopraviť 1. premiestniť niečo dopravným prostriedkom niekam • prepraviť: tovar dopravili, prepravili letecky • doviezť • priviezť: doviezť, priviezť chorých do nemocnice • dodať: suroviny dodali v stanovenej lehote • doručiť: balík doručili včas • distribuovať (na viacero miest): distribuovať materiál do skladov • doplaviť (plavením): doplaviť drevo na určené miesto
2. premiestniť niečo na iné miesto • doniesť • priniesť: dopravil, doniesol mi kufre • dotisnúť • dotlačiť (tlačením): dotisol skriňu do bytu • dotiahnuť (ťahaním): dotiahnuť sane pred dom • dováľať • dovaliť • dogúľať (váľaním): dováľali, dogúľali sudy k bráne • dovliecť (vlečením) • zvliecť (dopraviť vlečením zhora nadol): zvliecť drevo z hôr • hovor. došikovať • expr.: došutrovať • došupovať • doteperiť • doredikať • doterigať • doteružiť • dotrepať (dopraviť s námahou): doteperili kamene na stavbu • prepašovať (dopraviť ilegálne): prepašovať hodinky, cigarety, drogy cez hranice
doručiť p. dopraviť 1
odovzdať 1. povinne dať • odviesť: zbraň museli odovzdať; zisk, dane odovzdali štátu • poodovzdávať • poodvádzať (postupne, viac vecí)
2. dať natrvalo niekomu al. dať do správy, ochrany a pod. • prenechať: odovzdať, prenechať dedičom pozostalosť • postúpiť: postúpil bratovi všetky výhody • obetovať • oddať (odovzdať často na úkor seba): obetovať sily verejnému blahu; voliči mu oddali svoje hlasy, oddať niekomu moc • vydať: vydali ho súdu • poodovzdávať • poprenechávať • pooddávať • povydávať (postupne, viac vecí, osôb)
3. dať ako sprostredkovateľ • tlmočiť • oddať: odovzdali, tlmočili nám pozdravy známych; odkaz nám oddali • postúpiť: spisy, list treba postúpiť ďalej • doručiť (odovzdať adresátovi) • poodovzdávať • pooddávať (postupne, viac vecí)
doručiť, -í, -ia dok. (čo) dodať, odovzdať do ruky;
admin. odovzdať zásielku adresátovi: d. list, balík, peniaze, predvolanie; práv. d. žalobu, rozsudok;
nedok. doručovať, -uje, -ujú
doručiť dk odovzdať do vlastných rúk: nebošczyk bratu swemu ty penyze doruczyl (ORAVA 1541 E)