Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

doraziť dok.

1. úplne priraziť: d. dosku do rámu;

pren. expr. d-li sme to dokončili sme (istú prácu)

2. zabiť, dobiť: d. poraneného koňa;

pren. expr. pálenka, správa ho d-la zle naňho zapôsobila

3. dostať sa, prísť: d-li sme do dediny;

nedok. dorážať -a

1. k 1 – 3

2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
doraziť ‑í ‑ia dok.

doraziť sa -zí sa -zia sa (ne)doraz sa! -zil sa -ziac sa -zený -zenie sa dok.


doraziť -zí -zia doraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.

doraziť sa -zí sa -zia sa (ne)doraz sa! -zil sa -ziac sa -zený dok. expr. 1. ▶ prísť o život; syn. dobiť sa, dotĺcť sa: Ak sa Bordáš teraz pohne, skočí zo schodov, aby sa dorazila. [E. Čepčeková]; Čo keď sa tam niekto dorazí? [V. F. Šikula]
2. ▶ nadmerným požitím alkoholu upadnúť do stavu omámenia, veľmi sa opiť: Už predpoludním sa napil, v škole sa dorazil, urobil škandál. [Vč 1974]; Od žiaľu sa strašne zrúbe. V krčme sa dorazí, rozhádže všetky prachy. [Š. Moravčík]


doraziť1 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. prisunúť, pritlačiť tesne k niečomu, celkom priraziť: d. dosku do rámu; d. zásuvku; d. klinec celkom zatĺcť; d. puk do brány streliť
2. (koho, čo) ▶ násilne zbaviť života; syn. dobiť, zabiť, usmrtiť: d. nepriateľa; d. postreleného zvera; expr. nech si už vonku, lebo ťa dorazím vyhrážka; Doraziť by ho bolo málo, pomyslela si, ale bez jedu. [M. Čeretková-Gállová]
3. expr. (koho) ▶ zbaviť telesných al. duševných síl, oslabiť, vyčerpať, zničiť, zdrviť; syn. znivočiť, hovor. položiť: chorľavel a chrípka ho dorazila; dnešná túra ho dorazila, ihneď zaspal; zlá správa ho načisto dorazila; Veľa nezniesol a koňak ho dorazil. [Ľ. Zúbek]
4. expr. (čo) ▶ doviesť do konca, dokončiť: robotu musíme dnes d.; Diplomovku chcem doraziť čo najskôr. [E. Dzvoník]; Jakub odpil a podal fľašu otcovi, ktorý ju dorazil. [V. Šikula] dopil
nedok.dorážať1

doraziť2 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zenie dok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostať; syn. prísť, dôjsť: d. do cieľa medzi prvými; vlak dorazil do stanice; loď dorazila do prístavu; kedy ste dorazili domov?; Kým dorazil s vozom k samote, premokol do nitky. [I. Habaj]; Nad ránom dorazila naša skupinka k brezovému lesíku. [KŽ 1960]nedok.dorážať2


dorážať1 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. 1. (do koho; na koho; ø) ▶ slovne al. iným násilným spôsobom naliehať, nedať pokoj; syn. dobiedzať, dotierať: d. do niekoho otázkami; žena neprestala d. do muža; surovo dorážal do bezbranného chlapca; pes začal brechať a d. na neznámeho; komáre, muchy neustále (do nás) dorážali; Spravte štrúdľu, - nástojčivo dorážala na matku. [A. Lacková-Zora]; pren. Začali na mňa dorážať myšlienky na Cintľu. [A. Bednár] doliehať
2. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. celkom vrážať, vtláčať, prisúvať: d. klin zatĺkať; na dorážanie klincov slúži priebojník
3. (koho, čo) ▶ násilne zbavovať života; syn. dobíjať, zabíjať, usmrcovať: d. raneného jeleňa; d. niekoho bodákom; Kuruci dorážali popálených, ktorí sa bránili ani diví. [J. Tallo]
4. expr. (koho) ▶ zbavovať telesných al. duševných síl, oslabovať, vyčerpávať, ničiť; syn. nivočiť: tvoje reči ma dorážajú; štvrtý pohárik pálenky ho doráža
5. expr. (čo) ▶ dovádzať do konca, dokončovať: d. robotu, projekt; Našiel ho za dielňou dorážať fľašu slivovice. [J. Tužinský] dopíjať
6. šport. (na koho, na čo) ▶ neustále útočiť, strieľať na bránu: d. na súperovu bránu
fraz. dorážať ako osa/osy byť nepríjemne al. veľmi dotieravý, neodbytne naliehať
dok. k 2 – 5doraziť1

dorážať2 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostávať; syn. prichádzať, dochádzať: do cieľa dorážajú prví pretekári; K širokým brehom dorážajú lode. [M. Zelinka]dok.doraziť2

dobehnúť 1. behom al. veľmi rýchlo prísť • pribehnúť: dobehol, pribehol do školy načaskniž. al. expr.: dojachaťprijachať: vlak dojachal do staniceexpr.: dopáliťdotrieliťpritrieliť: deti dotrielili do jedálneexpr.: dorútiť saprirútiť sadohnať saprihnať sadovaliť saprivaliť sadohrnúť saprihrnúť sadosypať sadomlieť sa (rýchlo a vo väčšom množstve): skupina sa dorútila do vlakudocválaťpricválaťdoklusaťpriklusaťpriharcovaťhovor.: dorajtovaťprirajtovať (dobehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch; expr. rýchlo dobehnúť, o ľuďoch): kone docválali celkom spotené; dorajtovať na koni; skupina docválala, priharcovala so smiechomexpr.: doletieťpriletieť (rýchlo dobehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr.: dofičaťprifičaťdofrčaťprifrčaťdofrňaťprifrňaťdofrnknúťprifrnknúťdobrnknúťpribrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: dofuňaťprifuňaťdofukotaťprifukotaťdofučaťprifučaťdopachtiť sapripachtiť (pribehnúť s námahou): pes dofučal, prifučal, dopachtil sa s vyplazeným jazykomexpr.: dokúriťprikúriť: dokúril k nám celý napajedenýexpr. pribziknúť (Hviezdoslav)expr.: dohrmieťprihrmieťdorapčaťdohrčaťprihrčaťdohrkotaťprihrkotaťdohrmotaťprihrmotaťdohrmotiťprihrmotiťdohučaťdorachotiťzried. prihartusiť (dobehnúť s hrmotom): vozy dohrčali, dorachotili do dvoradoraziť (dobehnúť al. prísť): dorazil do cieľa poslednýexpr.: pribrnieťpribežkať (o dieťati)

2. nahradiť niečo zameškané • dohoniťdohnať: dobehol, dohonil celé učivo; dohnal stratený časnadbehnúť: musí nadbehnúť, čo zameškala

3. behom prísť včas • dostihnúť: dobehol, dostihol kamaráta na ulicidohnaťdohoniťdochytiť: nedohonila, nedochytila posledný autobushovor. chytiť: len tak-tak chytili vlaknadbehnúť (dobehnúť kratšou cestou): nadbehli skupinu skratkou

4. p. oklamať 3


doraziť 1. p. zabiť 1 2. p. utrápiť 3. p. prísť 1, dobehnúť 1


pribehnúť behom sa niekam dostať, expr. prísť (obyč. rýchlo) • dobehnúť: pribehnúť, dobehnúť do cieľa prvýkniž. al. expr.: prijachaťdojachať: vlak prijachal, dojachal do staniceexpr.: pritrieliťdotrieliť: nestačil pritrieliť, dotrieliť načasexpr.: prihnať sadohnať saprirútiť sadorútiť saprivaliť sadovaliť saprihrnúť sadohrnúť sa (rýchlo a v množstve): odkiaľsi sa prihnala, prirútila, privalila črieda dobytkapricválaťdocválaťpriklusaťdoklusaťpriharcovaťhovor. prirajtovať (pribehnúť cvalom, klusom; o koňoch al. o jazdcoch): kone pricválali, docválali celkom spotené; prirajtovať, priharcovať na bielom koniexpr.: priletieťdoletieť (rýchlo pribehnúť, obyč. na dopravnom prostriedku): prileteli, doleteli na aute, ale hneď zasa odišliexpr. dopáliť (nečakane, náhle pribehnúť): dopálil na oslavu v poslednú chvíľuexpr.: prifičaťdofičaťprifrčaťdofrčaťprifrňaťdofrňaťprifrnknúťprifrngnúťdofrnknúťdofrngnúťpribrnknúťdobrnknúť (nečakane, náhle, rýchlo, nevítane a pod.) • expr.: prifuňaťdofuňaťprifukotaťdofukotaťprifučaťdofučaťpripachtiť (pribehnúť s námahou): pes prifuňal, dofuňal, prifučal, dofučal s vyplazeným jazykomexpr. prikúriť: nahnevaný prikúril večer k námexpr. pribzinknúť (Hviezdoslav)expr.: prihrmieťdohrmieťprihrčaťdohrčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťzried. prihartusiť (pribehnúť s hrmotom): koč so svadobníkmi prihrmel, prihrčal do dvora; vozík dohrkoce, dohrmotí medzi poslednýmidoraziť (dobehnúť al. prísť): bežec dorazil do cieľa tretíexpr.: pribežkaťpribrnieť (Hviezdoslav; o dieťati) • expr. zried. pritrtúňať (Jesenská)


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sadostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiťprikročiťpriblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúťdobehnúťpriletieťdoletieťpritrieliťdotrieliťpripáliťdopáliťpriraziťdoraziťprikúriťdokúriťpriklusaťdoklusaťpricválaťdocválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčaťdofrčaťprifrňaťprifučaťprifuňaťprifukotaťprihartusiťpriharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sadohnať saprivaliť sadovaliť saprirútiť sadorútiť saprihrnúť sadohrnúť sadosypať sanahrnúť saprimlieť sadomlieť sapritiahnuťprirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčaťdohrčaťprirapčaťdorapčaťprihrkotaťdohrkotaťprihrmieťdohrmieťprihrmotaťdohrmotaťprihrmotiťdohrmotiťprirachotiťdorachotiťdohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachaťdojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúťdokvitnúťprikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sadovliecť sapritrepať sadotrepať sadopratať sapriterigať sadoterigať sapridrgáňať sadodrgáňať sapriredikať sadoredikať sapriteperiť sadoteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sadorepetiť saprimotať sadomotať sapripantať sapriplantať sadoplantať saprihrabať sadohrabať saprikrbáľať sadokrbáľať sadotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sadotárať sapritmoliť sadotmoliť sapritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sadoknísať saprikolísať sadokolísať sapritackať sadotackať saprikľuckať sadokľuckať saprikyvkaťdokyvkať sadokývať sadošmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sadopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkaťdokrivkaťdokrivkať sapribadkaťdobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sapriplúžiť sadoplúžiť saprikĺznuť saprišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sadoplaziť saexpr. priplichtiť sapriliezťdoliezťprištverať sadoštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkaťdocupkaťpricapkaťdocapkaťpriťapkaťdoťapkať (sa)priťupkaťpriciepkaťpriskackaťpriskočiťprihopkaťprihopkovaťpridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovaťdotancovaťprikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sadošuchtať saprišúchať sadošúchať saprišuchnúť sadošuchnúť saprišmotlať saprišmochtať sadošmochtať saprišmotkať sadošmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovaťdopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovaťdocestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovaťdovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzaťpoprichodiťpodochádzaťpodochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


utrápiť trápením poškodiť na duševnom al. telesnom zdraví • umoriť: nešťastie ju utrápilo, umorilo (na smrť)usužovaťusúžiť (duševne poškodiť): matku usužovalo, usúžilo vedomie, že stratila synazried.: zosužovaťstrápiťdotrápiť: starosti ho zosužujúubiťzdeptaťskrušiť (zbaviť duševných síl): samota ich ubije, zdeptá; neistota, bieda ľudí skrušíhovor.: ukrenkovaťusekírovať (stálym pôsobením, malichernosťami, neprimeranými požiadavkami zbaviť duševných síl): nedorozumenia v rodine ju ukrenkovali; nedovolí, aby ju v robote usekírovaliumučiťutrýzniťutýraťstrýzniťstýraťskváriť (poškodiť telesne al. duševne; spôsobiť muky): choroba dieťa načisto strýznila, stýrala; pocit viny ju utýral, utrýznilexpr. zgniaviť: osud ho zgniavilhovor. expr.: umordovaťdotýraťdomučiť (telesne): dotýrať kone na dlhej cestezmoriťhovor. expr. zmordovaťstrhať (vyčerpať najmä fyzicky): dlhá choroba ho zmorilazdrviťdoraziťzničiťznivočiť: zlá správa ma zdrvila, zničila, znivočilaslang.: zvalcovaťprevalcovať: zvesť ho zvalcovalaexpr. zožrať: ak sa nebudeme brániť, zožerú nás


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiťpripraviť o životvziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo svetaposlať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviťodpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniťodmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovaťodstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovaťzlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliťsklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiťpoložiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiťzachloštiťzadegviťzagniaviťzahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovaťpozabíjaťpohlušiťpobiťpomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiťdoraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezaťpodrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklaťzapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiťuškrtiťzadláviťzahrdúsiťzadusiťzadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriťumučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcťvbiťvtĺcťzahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziťzapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkaťpozarážaťpovtĺkaťpozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) zabiť, dobiť: d. vola, divú zver;

pren. urobiť bezmocným, zničiť: niekoľko kalíškov slivovice ho dorazilo; Obed nás dorazil nadobro. Zachcelo sa nám spať. (Kuk.) Chýr o jeho (manželovej) smrti ju dorazil. (Urbk.);

nedok. dorážať2


doraziť2, -í, -ia dok. prísť, dostať sa niekam: d. domov, d. k vlaku; Chvíľu ešte išiel, až dorazil k lesíku. (Jégé)


dorážať1, -a, -ajú nedok.

1. (na koho i bezpredm.) naliehať, znepokojovať niekoho, dotierať, dobiedzať, dojedať: muchy bezočivo dorážali naňho; d. na niekoho otázkami; Vrhol sa na tlupu mužov, čo dorážali na Tomajku. (Jégé)

2. dostávať sa, prenikať, doliehať niekam: krik, plač, smiech mu dorážal k ušiam;

dok. k 2 doraziť2

dorážať2, -a, -ajú nedok. zried. (koho) dobíjať, ničiť: Nemám sa o čo oprieť a to ma doráža. (Heč.);

dok. doraziť1

doraziť sa dok.
1. expr. zabiť sa: Dorazís sa, keť paňňeš (V. Bielice TOP); A šecci sa dorazili, kolko ích f tom motori bolo (Brestovany TRN)
2. expr. opiť sa: Tím rumom sa dorazeľi (Prosné PB)


doraziť1 dok.
1. strsl, zsl expr. veľmi nabiť, zbiť: Len to ešťe rás sprav, dorazím ťa (Návojovce TOP)
2. strsl, zsl expr. dobiť, zabiť: Zabime ho, už ho dorazme a tu ho zahádžme! (Stožok ZVO); Hada dorazil chabinú (Bošáca TRČ)
F. tá robota ho dorazila (Brodské SKA) - zničila mu zdravie; víno ho dorazilo (Bošáca TRČ) - opil sa; ja ta dorazím! (Lukáčovce HLO) - pohrozenie; dorasce to, už je tam ľen kvapa! (Prosné PB) - dopite; už dorazímo tú slaninku (Revúca) - dojeme
3. celkom zatĺcť: Tot kval nevia do té zemi dorazič (Kameňany REV)

doraziť2 dok. prísť, dobehnúť: Na staňicu zme dorazili akurát tedi, keť prišou̯ vlak (Návojovce TOP); Koňečne zme tam dorazeľi (Prosné PB); Prece sem k temu cuku doraziu̯ (Stráže n. Myj. SEN)

doraziť1 dk
1. koho zabiť, dobiť: musely toho bugyaka dorazit (LIPTOV 1634-66); krawa skrze zweruw gest natolko zmordowana, že gj museli dorazit (JELŠAVA 1738)
2. na koho urobiť nátlak na niekoho, zaútočiť: Wlcžek se nam wydiral a chtiel na Bzeneczke (osoby) dorazyt (SENICA 1730); techdi dorazme naň ze wssy prjsnosti (VP 1764); dorážať ndk k 1: dobitek nezdravy davssy doražat (JASENICA 1710); k 2: diabel ze swim pokussenim na nas doraza (BARDEJOV 1783)
3. dostávať sa, dosahovať: pro tu gasnost ass na zem doražagicu (MK 18. st)
4. narážať, udierať: lode o brech sylne dorážely (HI 18. st)


doraziť2 dk prísť, dostať sa niekam: do nasseg kraginj nedorazil (KT 1753);
x. pren (diabol) gakžto lew rwucy wssudy wihledawal pristup, kterim bi mohel k nemu doraziti (VP 1764) preniknúť

doraziť doraziť

Zvukové nahrávky niektorých slov

bez vody nás dorazí sans eau nous achèvera
nie aby ho dorazil non pour l'achever

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu