Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

doraziť dok.

1. úplne priraziť: d. dosku do rámu;

pren. expr. d-li sme to dokončili sme (istú prácu)

2. zabiť, dobiť: d. poraneného koňa;

pren. expr. pálenka, správa ho d-la zle naňho zapôsobila

3. dostať sa, prísť: d-li sme do dediny;

nedok. dorážať -a

1. k 1 – 3

2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dorážať ‑a ‑ajú nedok.

dorážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.

doraziť1 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. prisunúť, pritlačiť tesne k niečomu, celkom priraziť: d. dosku do rámu; d. zásuvku; d. klinec celkom zatĺcť; d. puk do brány streliť
2. (koho, čo) ▶ násilne zbaviť života; syn. dobiť, zabiť, usmrtiť: d. nepriateľa; d. postreleného zvera; expr. nech si už vonku, lebo ťa dorazím vyhrážka; Doraziť by ho bolo málo, pomyslela si, ale bez jedu. [M. Čeretková-Gállová]
3. expr. (koho) ▶ zbaviť telesných al. duševných síl, oslabiť, vyčerpať, zničiť, zdrviť; syn. znivočiť, hovor. položiť: chorľavel a chrípka ho dorazila; dnešná túra ho dorazila, ihneď zaspal; zlá správa ho načisto dorazila; Veľa nezniesol a koňak ho dorazil. [Ľ. Zúbek]
4. expr. (čo) ▶ doviesť do konca, dokončiť: robotu musíme dnes d.; Diplomovku chcem doraziť čo najskôr. [E. Dzvoník]; Jakub odpil a podal fľašu otcovi, ktorý ju dorazil. [V. Šikula] dopil
nedok.dorážať1

doraziť2 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zenie dok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostať; syn. prísť, dôjsť: d. do cieľa medzi prvými; vlak dorazil do stanice; loď dorazila do prístavu; kedy ste dorazili domov?; Kým dorazil s vozom k samote, premokol do nitky. [I. Habaj]; Nad ránom dorazila naša skupinka k brezovému lesíku. [KŽ 1960]nedok.dorážať2


dorážanie -ia s. šport. ▶ (v hokeji, vo futbale a pod.) okamžitá streľba dobiehajúceho hráča na bránku po odrazení al. vyrazení puku, lopty súperovým brankárom: d. odrazeného puku; streľba dorážaním ▷ ↗ i dorážať1


dorážať1 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. 1. (do koho; na koho; ø) ▶ slovne al. iným násilným spôsobom naliehať, nedať pokoj; syn. dobiedzať, dotierať: d. do niekoho otázkami; žena neprestala d. do muža; surovo dorážal do bezbranného chlapca; pes začal brechať a d. na neznámeho; komáre, muchy neustále (do nás) dorážali; Spravte štrúdľu, - nástojčivo dorážala na matku. [A. Lacková-Zora]; pren. Začali na mňa dorážať myšlienky na Cintľu. [A. Bednár] doliehať
2. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. celkom vrážať, vtláčať, prisúvať: d. klin zatĺkať; na dorážanie klincov slúži priebojník
3. (koho, čo) ▶ násilne zbavovať života; syn. dobíjať, zabíjať, usmrcovať: d. raneného jeleňa; d. niekoho bodákom; Kuruci dorážali popálených, ktorí sa bránili ani diví. [J. Tallo]
4. expr. (koho) ▶ zbavovať telesných al. duševných síl, oslabovať, vyčerpávať, ničiť; syn. nivočiť: tvoje reči ma dorážajú; štvrtý pohárik pálenky ho doráža
5. expr. (čo) ▶ dovádzať do konca, dokončovať: d. robotu, projekt; Našiel ho za dielňou dorážať fľašu slivovice. [J. Tužinský] dopíjať
6. šport. (na koho, na čo) ▶ neustále útočiť, strieľať na bránu: d. na súperovu bránu
fraz. dorážať ako osa/osy byť nepríjemne al. veľmi dotieravý, neodbytne naliehať
dok. k 2 – 5doraziť1

dorážať2 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostávať; syn. prichádzať, dochádzať: do cieľa dorážajú prví pretekári; K širokým brehom dorážajú lode. [M. Zelinka]dok.doraziť2

dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotieraťbyť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravýdorážaťdoberaťdoberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakovpokúšaťdráždiťpichaťpodpichávaťpodpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahnevalnaberaťexpr.: zadrapovaťzadrapkávaťzabŕdaťzapáraťzadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho mužaexpr.: bodaťpodkušovaťpodkušiavaťdopaľovaťdojedaťdodieraťdodievaťdokúčaťdomŕzaťdožieraťdolípaťdoskakovaťdrapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ?expr.: začínaťšpáraťštúraťštipkaťvŕtaťrýpaťryťbagrovaťhovor. expr.: vyrývaťštuchať: Nevyrývaj!hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdaťdopekaťnár. expr. nadŕľať (Tajovský)nár.: prehárčaťnapekať (Timrava)kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová)subšt.: štengrovať • hecovať


domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykeldráždiťexpr.: podpichávaťpodpichovaťdopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkamihovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkamiexpr.: dopaľovaťdojedaťdožieraťdoskakovaťdolípaťdohúdaťdokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermibyť dotieravýdotieraťdorážaťpokúšaťexpr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičímnaliehaťvymáhaťhovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil platdoberaťdoberať sinaberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho mužaexpr.: zabŕdaťzapáraťzadieraťzačínaťštúraťštipkaťdrapkaťvŕtaťrýpaťryťhovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývaťštuchaťfraz. expr. píliť niekomu uši/hlavusubšt.: hecovať • štengrovať


dorážať 1. p. dobiedzať 2. p. ničiť 3


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v nociprepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkamidorážaťdoskakovaťskákaťdobiedzaťdotieraťdomŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťouzastar. šturmovaťkniž. atakovať: atakovanie spoluhráčabombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

doraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) zabiť, dobiť: d. vola, divú zver;

pren. urobiť bezmocným, zničiť: niekoľko kalíškov slivovice ho dorazilo; Obed nás dorazil nadobro. Zachcelo sa nám spať. (Kuk.) Chýr o jeho (manželovej) smrti ju dorazil. (Urbk.);

nedok. dorážať2


dorážať1, -a, -ajú nedok.

1. (na koho i bezpredm.) naliehať, znepokojovať niekoho, dotierať, dobiedzať, dojedať: muchy bezočivo dorážali naňho; d. na niekoho otázkami; Vrhol sa na tlupu mužov, čo dorážali na Tomajku. (Jégé)

2. dostávať sa, prenikať, doliehať niekam: krik, plač, smiech mu dorážal k ušiam;

dok. k 2 doraziť2

dorážať2, -a, -ajú nedok. zried. (koho) dobíjať, ničiť: Nemám sa o čo oprieť a to ma doráža. (Heč.);

dok. doraziť1

dorážať nedok.
1. kováč. dotĺkať, dotláčať: Pási dorážäme gu spica̋m sezhamrom (Párnica DK)
2. útočiť, dobiedzať: Vždi nanho doráža (Bobrovec LM); Dorážali na seba najhnusnejšími nádavkami (Bošáca TRČ); Ale tá volávka dorážala na kocúra z dzobákom, ždi ho poránno globla (Bučany HLO)

doraziť1 dk
1. koho zabiť, dobiť: musely toho bugyaka dorazit (LIPTOV 1634-66); krawa skrze zweruw gest natolko zmordowana, že gj museli dorazit (JELŠAVA 1738)
2. na koho urobiť nátlak na niekoho, zaútočiť: Wlcžek se nam wydiral a chtiel na Bzeneczke (osoby) dorazyt (SENICA 1730); techdi dorazme naň ze wssy prjsnosti (VP 1764); dorážať ndk k 1: dobitek nezdravy davssy doražat (JASENICA 1710); k 2: diabel ze swim pokussenim na nas doraza (BARDEJOV 1783)
3. dostávať sa, dosahovať: pro tu gasnost ass na zem doražagicu (MK 18. st)
4. narážať, udierať: lode o brech sylne dorážely (HI 18. st)

dorážať_1 dorážať dorážať_2 dorážať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu