doraziť dok.
1. úplne priraziť: d. dosku do rámu;
pren. expr. d-li sme to dokončili sme (istú prácu)
2. zabiť, dobiť: d. poraneného koňa;
pren. expr. pálenka, správa ho d-la zle naňho zapôsobila
3. dostať sa, prísť: d-li sme do dediny;
nedok. dorážať -a
1. k 1 – 3
2. znepokojovať, dobiedzať, dotierať: komáre d-li do nás, na nás
dorážať -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žaný -žanie nedok.
doraziť1 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zený -zenie dok. 1. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. prisunúť, pritlačiť tesne k niečomu, celkom priraziť: d. dosku do rámu; d. zásuvku; d. klinec celkom zatĺcť; d. puk do brány streliť 2. (koho, čo) ▶ násilne zbaviť života; syn. dobiť, zabiť, usmrtiť: d. nepriateľa; d. postreleného zvera; expr. nech si už vonku, lebo ťa dorazím vyhrážka; Doraziť by ho bolo málo, pomyslela si, ale bez jedu. [M. Čeretková-Gállová] 3. expr. (koho) ▶ zbaviť telesných al. duševných síl, oslabiť, vyčerpať, zničiť, zdrviť; syn. znivočiť, hovor. položiť: chorľavel a chrípka ho dorazila; dnešná túra ho dorazila, ihneď zaspal; zlá správa ho načisto dorazila; Veľa nezniesol a koňak ho dorazil. [Ľ. Zúbek] 4. expr. (čo) ▶ doviesť do konca, dokončiť: robotu musíme dnes d.; Diplomovku chcem doraziť čo najskôr. [E. Dzvoník]; Jakub odpil a podal fľašu otcovi, ktorý ju dorazil. [V. Šikula] dopil ▷ nedok. ↗ dorážať1
doraziť2 -zí -zia doraz! -zil -ziac -zenie dok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostať; syn. prísť, dôjsť: d. do cieľa medzi prvými; vlak dorazil do stanice; loď dorazila do prístavu; kedy ste dorazili domov?; Kým dorazil s vozom k samote, premokol do nitky. [I. Habaj]; Nad ránom dorazila naša skupinka k brezovému lesíku. [KŽ 1960] ▷ nedok. ↗ dorážať2
dorážanie -ia s. šport. ▶ (v hokeji, vo futbale a pod.) okamžitá streľba dobiehajúceho hráča na bránku po odrazení al. vyrazení puku, lopty súperovým brankárom: d. odrazeného puku; streľba dorážaním ▷ ↗ i dorážať1
dorážať1 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. 1. (do koho; na koho; ø) ▶ slovne al. iným násilným spôsobom naliehať, nedať pokoj; syn. dobiedzať, dotierať: d. do niekoho otázkami; žena neprestala d. do muža; surovo dorážal do bezbranného chlapca; pes začal brechať a d. na neznámeho; komáre, muchy neustále (do nás) dorážali; Spravte štrúdľu, - nástojčivo dorážala na matku. [A. Lacková-Zora]; pren. Začali na mňa dorážať myšlienky na Cintľu. [A. Bednár] doliehať 2. (čo) ▶ prudkým pohybom, úderom a pod. celkom vrážať, vtláčať, prisúvať: d. klin zatĺkať; na dorážanie klincov slúži priebojník 3. (koho, čo) ▶ násilne zbavovať života; syn. dobíjať, zabíjať, usmrcovať: d. raneného jeleňa; d. niekoho bodákom; Kuruci dorážali popálených, ktorí sa bránili ani diví. [J. Tallo] 4. expr. (koho) ▶ zbavovať telesných al. duševných síl, oslabovať, vyčerpávať, ničiť; syn. nivočiť: tvoje reči ma dorážajú; štvrtý pohárik pálenky ho doráža 5. expr. (čo) ▶ dovádzať do konca, dokončovať: d. robotu, projekt; Našiel ho za dielňou dorážať fľašu slivovice. [J. Tužinský] dopíjať 6. šport. (na koho, na čo) ▶ neustále útočiť, strieľať na bránu: d. na súperovu bránu ◘ fraz. dorážať ako osa/osy byť nepríjemne al. veľmi dotieravý, neodbytne naliehať ▷ dok. k 2 – 5 ↗ doraziť1
dorážať2 -ža -žajú -žaj! -žal -žajúc -žajúci -žanie nedok. (kam) ▶ chôdzou al. iným pohybom sa dostávať; syn. prichádzať, dochádzať: do cieľa dorážajú prví pretekári; K širokým brehom dorážajú lode. [M. Zelinka] ▷ dok. ↗ doraziť2
dobiedzať nedať pokoj niekomu • dotierať • byť dotieravý: vytrvalo dobiedzal, dotieral do nás; k sestre bol vždy dotieravý • dorážať • doberať • doberať si: poznámkami dorážala do svojej kolegyne; doberal (si) všetkých spolužiakov • pokúšať • dráždiť • pichať • podpichávať • podpichovať (s úsilím vyprovokovať reakciu): toľko pokúšal, podpichoval, až som sa nahneval • naberať • expr.: zadrapovať • zadrapkávať • zabŕdať • zapárať • zadierať (útočne dobiedzať): rada naberala svojho muža; rada zapárala, zadrapovala do svojho muža • expr.: bodať • podkušovať • podkušiavať • dopaľovať • dojedať • dodierať • dodievať • dokúčať • domŕzať • dožierať • dolípať • doskakovať • drapkať: Čo toľko dopaľuješ, domŕzaš, doskakuješ? • expr.: začínať • špárať • štúrať • štipkať • vŕtať • rýpať • ryť • bagrovať • hovor. expr.: vyrývať • štuchať: Nevyrývaj! • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: dobŕdať • dopekať • nár. expr. nadŕľať (Tajovský) • nár.: prehárčať • napekať (Timrava) • kraj. dostupovať (Rázus, Šoltésová) • subšt.: štengrovať • hecovať
domŕzať expr. sústavne nedať pokoj a tým spôsobovať podráždenie • dobiedzať: domŕzal, dobiedzal, aby mu kúpili bicykel • dráždiť • expr.: podpichávať • podpichovať • dopichovať: dráždila, dopichovala kolegyňu útočnými poznámkami • hovor. omŕzať: deti omŕzali otca otázkami • expr.: dopaľovať • dojedať • dožierať • doskakovať • dolípať • dohúdať • dokúčať: toľko dojedala, dohúdala, až tresol dvermi • byť dotieravý • dotierať • dorážať • pokúšať • expr. odŕhať (neodbytne domŕzať): sústavne doráža do suseda; pokúša, odŕha nás s hocičím • naliehať • vymáhať • hovor. tlačiť (zároveň žiadať): naliehal, tlačil na vedúceho, aby mu zvýšil plat • doberať • doberať si • naberať (mierne domŕzať): rada doberala, naberala svojho muža • expr.: zabŕdať • zapárať • zadierať • začínať • štúrať • štipkať • drapkať • vŕtať • rýpať • ryť • hovor. orať (do niekoho) • hovor. expr.: vyrývať • štuchať • fraz. expr. píliť niekomu uši/hlavu • subšt.: hecovať • štengrovať
dorážať 1. p. dobiedzať 2. p. ničiť 3
ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať • kaziť • znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračky • pustošiť • drancovať • decimovať • plieniť • ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinu • deštruovať • devastovať: chemikálie devastujú pôdu • demolovať • rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domy • rozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácie • expr.: nivočiť • depčiť • depsiť: dážď nivočil úrodu • expr.: pľundrovať • humpľovať
2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť • trýzniť • sužovať • súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomia • moriť • deptať • zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strach • expr.: mučiť • hrýzť • zhrýzať • kváriť • kántriť • nivočiť • gniaviť • drviť • depčiť • depsiť • spaľovať • humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže
3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať • hubiť • márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcov • zneškodňovať • kynožiť • dorážať: dobytok dorážali na bitúnku • expr.: kántriť • rúbať • mäsiarčiť • kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horu • subšt. krágľovať
útočiť uskutočňovať vojenský al. iný útok, násilie • napádať: vojaci útočia zboku, napádajú nás v noci • prepadať (nenazdajky): partizáni prepadali vojenské oddiely; prepadať niekoho otázkami • dorážať • doskakovať • skákať • dobiedzať • dotierať • domŕzať (násilným, nežiaducim spôsobom niekoho znepokojovať): psy do nás dorážali, doskakovali, skákali; komáre doňho dobiedzali, dotierali celý večer; domŕza ma nástojčivou žiadosťou • zastar. šturmovať • kniž. atakovať: atakovanie spoluhráča • bombardovať (útočiť bombami; expr. ustavične niečím znepokojovať): letecké bombardovanie; bombardovať niekoho otázkami
doraziť1, -í, -ia dok. (koho, čo) zabiť, dobiť: d. vola, divú zver;
pren. urobiť bezmocným, zničiť: niekoľko kalíškov slivovice ho dorazilo; Obed nás dorazil nadobro. Zachcelo sa nám spať. (Kuk.) Chýr o jeho (manželovej) smrti ju dorazil. (Urbk.);
nedok. dorážať2
dorážať1, -a, -ajú nedok.
1. (na koho i bezpredm.) naliehať, znepokojovať niekoho, dotierať, dobiedzať, dojedať: muchy bezočivo dorážali naňho; d. na niekoho otázkami; Vrhol sa na tlupu mužov, čo dorážali na Tomajku. (Jégé)
2. dostávať sa, prenikať, doliehať niekam: krik, plač, smiech mu dorážal k ušiam;
dok. k 2 doraziť2
dorážať2, -a, -ajú nedok. zried. (koho) dobíjať, ničiť: Nemám sa o čo oprieť a to ma doráža. (Heč.);
dok. doraziť1
dorážať nedok. 1. kováč. dotĺkať, dotláčať: Pási dorážäme gu spica̋m sezhamrom (Párnica DK) 2. útočiť, dobiedzať: Vždi nanho doráža (Bobrovec LM); Dorážali na seba najhnusnejšími nádavkami (Bošáca TRČ); Ale tá volávka dorážala na kocúra z dzobákom, ždi ho poránno globla (Bučany HLO)
doraziť1 dk 1. koho zabiť, dobiť: musely toho bugyaka dorazit (LIPTOV 1634-66); krawa skrze zweruw gest natolko zmordowana, že gj museli dorazit (JELŠAVA 1738) 2. na koho urobiť nátlak na niekoho, zaútočiť: Wlcžek se nam wydiral a chtiel na Bzeneczke (osoby) dorazyt (SENICA 1730); techdi dorazme naň ze wssy prjsnosti (VP 1764); dorážať ndk k 1: dobitek nezdravy davssy doražat (JASENICA 1710); k 2: diabel ze swim pokussenim na nas doraza (BARDEJOV 1783) 3. dostávať sa, dosahovať: pro tu gasnost ass na zem doražagicu (MK 18. st) 4. narážať, udierať: lode o brech sylne dorážely (HI 18. st)