Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

dopustiť -sť/-i! dok.

1. neurobiť nič proti niečomu, dovoliť, súhlasiť, privoliť, pripustiť: d. neporiadok v triede; d-l, aby rozkazovala

2. iba v zápore al. otázke pripustiť niečo negatívne: ned-í naňho zlého slova; ty to na ňu d-š?

3. (o nadprirodzených silách) poslať; spôsobiť (pohromu): nebesá d-li naňho nešťastie;

nedok. dopúšťať -a

// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;

nedok. dopúšťať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dopustiť ‑í ‑ia ‑sť/‑i! dok.; dopustiť sa

dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusti sa/(ne)dopusť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok.


dopustiť -tí -tia (ne)dopusti/(ne)dopusť! -til -tiac -tený -tenie dok.

dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusť/(ne)dopusti sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (čoho) ▶ urobiť nejaký zlý, nedovolený skutok; syn. spáchať, vykonať: d. sa vážnej chyby; d. sa omylu, netaktnosti; d. sa hriechu, zrady; d. sa bezprávia; d. sa klamstva, podvodu; d. sa krivého svedectva, protiprávneho konania; d. sa výtržnosti, priestupku, zločinu; čin, ktorého sa dopustil, musí byť potrestaný; Čoho som sa dopustil? Žiadam vysvetlenie. [L. Beňo]nedok.dopúšťať sa


dopustiť1 -tí -tia (ne)dopusť/(ne)dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ neurobiť nič proti niečomu negatívnemu, nechcenému; syn. pripustiť, dovoliť, privoliť: d. neporiadok, chaos; nemôžem d., aby mu krivdili; takéto bezprávie nesmiete d.; Chlapi nedopustili žiadne vystrájanie, divochov skrotili opaskami - a zábava sa skončila bez škôd. [P. Štrelinger]
2. obyč. v zápore al. v otázke (na koho, na čo) ▶ pripustiť niečo negatívne, hanlivé: nedopustí na starkú zlého slova; nedá d. na svoju kamarátku; nedá d. na staré časy; Vtedy som pochopil, prečo starý otec nedá na chlieb dopustiť. [R. Dobiáš]
3. ▶ (o nadprirodzených silách) spôsobiť, aby sa niečo nechcené stalo, pripustiť, dovoliť: nebesia na nás dopustili pohromu, trest; Bože môj, čo si to na mňa dopustil; Och, Bože! Nedopusť to! zaprosili tetka Rosíčka. [L. Ťažký]
parem. keď Boh dopustí, aj motyka spustí/strelí stane sa i nemožné
nedok. k 1dopúšťať1

dopustiť2 -tí -tia dopusť/dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo/čoho) ▶ dodatočne vpustiť menšie množstvo tekutiny; syn. pripustiť: d. si do kúpeľa studenú vodu, studenej vodynedok.dopúšťať2


dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. (čoho) ▶ robiť niečo zlé, nedovolené; syn. páchať, konať: d. sa chýb, omylov; d. sa neprávostí, násilia, trestného činu; d. sa nevery; Uvedomoval si zreteľne, že sa dopúšťa priestupku. [P. Karvaš]dok.dopustiť sa


dopúšťať1 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nerobiť nič proti niečomu negatívnemu; syn. pripúšťať, dovoľovať, privoľovať: usiloval sa nedopúšťať lajdáctvo; ako môžu d. takéto neprístojnosti; nedopúšťal, aby ho klamalidok.dopustiť1

dopúšťať2 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; čoho) ▶ dodatočne púšťať menšie množstvo tekutiny, pripúšťať: d. si do vane horúcu vodu, horúcej vodydok.dopustiť2

dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchaťvykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný činpodopúšťať sapopáchaťnapáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť


dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieťzniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliťprivoliťpristaťpristúpiťsúhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslaťzoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiťpripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiťprivoliťpristúpiťpristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieťzniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


prehrešiť sa porušiť platné normy, isté zásady • previniť sazhrešiť: prehrešiť sa, previniť sa, zhrešiť proti Božím prikázaniamdopustiť sa hriechu: dopustiť sa hriechu na deťochkniž. zviniť


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiťdať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliťdovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuťodkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčaťsvedčiťslušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovaťšiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúťseknúťpadnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieťstáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dopustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.

1. (čo i so spoj. aby) dovoliť, privoliť, dať súhlas k niečomu: Ja to nedopustím ďalej, aby tvoja žena bola gazdinou. (Tim.) Nemohol som dopustiť, aby chodila so mnou po svete. (Fig.)

žart. Keď boh dopustí, aj motyka vystrelí, spustí (porek.) stane sa i nemožné;

2. (na koho) pripustiť o niekom niečo zlého: nedá naňho dopustiť, nič (zlého) naňho nedopustí; (Moji bratia) nedopustia na mňa zlého slova. (Tat.)

3. (čo na koho) zoslať, poslať, obyč. nešťastie (o nadprirodzených silách): Je to skúška na nás bohom dopustená. (Jégé) Bože, prečo si to na mňa dopustil! (Fr. Kráľ)

4. zastar. (čo) pripustiť: d. nemožnosť (Hurb.); d. výnimku (Vaj.);

nedok. dopúšťať, -a, -ajú


dopustiť sa, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (čoho) spáchať, vykonať niečo: d. sa chýb, nedbalosti, priestupku, poklesku, prečinu, hriechu, zrady, zločinu, trestného činu;

nedok. dopúšťať sa, -a, -ajú

dopustiť dok.
1. dovoliť: Nedopuščím, abi zmo te oklamali (Kameňany REV); Jä to nedopusťím, abi se ďeš takia v mojom dome robilo (Revúca)
F. kebi počasié bolo dopuscilo (Bošáca TRČ) - keby sa bolo vyčasilo; keť pambo dopuscí, aj motika spuscí (Bošáca TRČ) - aj nemožné sa môže stať
2. dovoliť, povedať (obyč. v zápore): Nedajbože zlého slova nanho dopustit (Lukáčovce HLO); Ja ňedopuśču na sebe take pľetki (Dl. Lúka BAR)
3. vsl dovoliť priblížiť sa: A jag už mala (kvoka) kurčeta, ta ňikeho gu sebe ňedopuščela (Kokšov-Bakša KOŠ); Ňedopuśčil gu ňej ňikoho (Rudlov VRN)
4. dovoliť uplatniť sa: Ľudzia už ňechceli dopuscic starého k moci (Mestečko PCH); Luteránov medzi seba nedopusťe! (Újazd TRČ)
5. prísť, ovládnuť, zaľahnúť: Takí strah na ňeho dopusťilo, že aňi vraveťi ňemohou̯ (V. Lom MK); Takí strah na ňíh dopusťilo (Veličná DK)
6. poslať nešťastie, trest: Aj ňešťasťí som bola šelijakom, Pán Boh dopusťeu̯ na mňa (Svätoplukovo NIT); Šeličo Pám_Bo_dopusťí (V. Bielice TOP); Boh dopuśči naňho skaraňe (Remeniny GIR)
F. Boh dopustí, ale neopustí (Lukáčovce HLO) - každé nešťastie sa pominie


dopustiť sa dok. vykonať niečo, spáchať: Šakovakih vecí si se už dopuščil (Mokrá Lúka REV); Takíh vecí abi si sa nigdi nedopustev! (Lukáčovce HLO); Čoho sa človeg najvádz odriéka, toho sa najskvór dopuscí (Bošáca TRČ)

dopustiť dk
1. komu, k čomu, čoho dovoliť, pripustiť, dať súhlas na niečo: podanym swym gestly chtegy (vodu) dopustiti (L. JÁN 1480 SČL); werime, že k tomu nedopustite priti (MOŠOVCE 1585); buczek ya chtel sem odwazuwat, ale dworsky nedopustiel (ILAVA 1660); nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut, ale som geg nedopustil (KRUPINA 1716); ňikdi nedopustjm toho, aby gsem žiwot tento skrz lež prodlaužil (PT 1796); gestli čas dopusti, magu sa (ruže) sadit w oktobri (PR 18. st)
F. kdy Bůh dopustj, y holstra zpustj (SiN 1678) môže sa stať i nemožné
2. prepustiť, prenechať do užívania: Mathegu dopustil a predal pol cztwrti (SLIAČE 1596); abi mu dopustil luku do ziwobitia geho (P. BYSTRICA 1647)
3. čo spáchať, urobiť: pilne pozorowati slussj, aby w položenj summy numerj důwodně postawené byli, tjsyc tehdy pod tjsyc, sto pod sto, gináč bys weliku chibu dopustil (LU 1775)
4. čo na koho, čím (o Bohu) zoslať: Pan Buoh smrth na Aarona dopustil (ŽK 1468); na messtanuw nassich zle y dobre dopustil (P. ĽUPČA 1654); mor dopustil Pán na Izraele (WP 1768); pred Welku noci tak Pan Buch ohnom dopustil, ze temer secka Privica vipalena bit mela (PRIEVIDZA 1790 E);
x. pren gestližeby Pan Buh dopustil na Matege swu ruku (L. TRNOVEC 1572) navštívil ho niečím nepríjemným, neželateľným
5. odpustiť: kmuotr Owczarsky vprosel, deset zlatich aby bolo dopussczenich a deset zlatich že zvstawalo (ŽILINA 1608); facere gratiam delicti: dopustiti winnu (KS 1763); dopúšťať [-šť-, -šč-], dopusťovať ndk
1. k 1: on dopussty Gallikowi od Keczek az do Kamenneho potoka wrch wsseczek wyklicziti (P. ĽUPČA 1559); sino: dopussczam (VT 1648); Yano, Mikul a Pawol Hola dopusstagu a dowolugu obidwa wsseckich trich casku nekteru bratru swemu Mikulowy predat (TURANY 1719); swati Pachomius cizim mnjchum nedopustowal z swjma bratri gizti (VP 1764); on gakossto polesni gim ribi lapati nedopussčzal (ROSINA 1780)
2. k 3: čo zlého dopússtám, ked z strachem prinuceny Krysta Pana ustmi zapjrat budem (BlR 18. st)
3. k 4: križ a trapeni, ktere (Boh) na nas dopussta (TC 1631); když Bůh na njch (ľudí) nemoc dopussta (MP 1718)
4. k 5: indulgeo: dopussczam (VT 1648); indulgens: dopússťagjcy (KS 1763)
5. pripúšťať, po istom uvažovaní, váhaní uznávať za možné: wíražki na običag laťinákuw we wícsillabních (slovách) dopúšťam (BE 1794)
6. (o domácich zvieratách) umožňovať párenie: kdiž na kobili dopússťagu (KS 1763); dopúšťavať frekv k 1: ked by sa nám (kňazom) dopússťawalo, aby se ženili (BlR 18. st)


dopustiť sa dk
1. (do) čoho; čomu spáchať, vykonať niečo nedovolené (hriech): zlych gskutku gsu gse dopustiti (BRATISLAVA 1526); gestly by se kdy dopustil tomu, aby swu wrchnost zlechčowal (S. ĽUPČA 1616); hrychy, kterich sme se dopustily; hrychy nasse, do kterich sme se dopustily (AgS 1708); do kterych (hriechov) sy se dopustil (CDu 18. st)
L. (Hanus Fidler) prestrašeny suce z reči nieakoweho tovariše, kteryž nanho mlovil, že by bol nosil martaluzom pokrmy, a tak že se dopustil v behy (Ž. BREZNICA 1585 E)
2. odvážiť sa, opovážiť sa: ktery by se z bratuw dopustyl hrat w karty (CA 1698); kdyby sa bol gedenkrat dopustil k nebohemu panu na žalobu (JASENICA 1710); dywka nie toliko w towaristwy, ale y do spogeny, s nym (diablom) se dopustila (PeP 1770); dopúšťať sa [-šť-, -šč-] ndk k 1: zlibugi pred prawom, že sa ga y swimy dietkamy chczy od thakowich zlich weczy hagity a wycze se do nich ay do ginich nedopuszczietty (JELŠAVA 1567 E); takowych handrunkow a haneny geden druheho se nedopusstely (S. ĽUPČA 1603); když se k hrychum dopusstagu (GŠ 1758); k 2: do sydla nebespéčneho seba whazugu, ktery boske sudi pohledáwati sa dopusstagu (BlR 18. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

dopustiť: →speex →vorbis
a dopustil sa zjavne nesprávneho et commis une erreur manifeste
hospodársky subjekt sa dopustil l'opérateur économique a commis
ktorý sa ich dopustil qui les a commis
prvého stupňa sa dopustil de première instance a commis
sa môj milenec dopustil mon amant a commis
taktiež dopustil závažných porušení également commis de graves violations
základné práva a dopustil droits fondamentaux et a commis
zaobchádzania a dopustila sa de traitement et aurait commis
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu