dopustiť -sť/-i! dok.
1. neurobiť nič proti niečomu, dovoliť, súhlasiť, privoliť, pripustiť: d. neporiadok v triede; d-l, aby rozkazovala
2. iba v zápore al. otázke pripustiť niečo negatívne: ned-í naňho zlého slova; ty to na ňu d-š?
3. (o nadprirodzených silách) poslať; spôsobiť (pohromu): nebesá d-li naňho nešťastie;
nedok. dopúšťať -a
// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;
nedok. dopúšťať sa
dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusti sa/(ne)dopusť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok.
dopustiť -tí -tia (ne)dopusti/(ne)dopusť! -til -tiac -tený -tenie dok.
dopustiť sa -tí sa -tia sa (ne)dopusť/(ne)dopusti sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. (čoho) ▶ urobiť nejaký zlý, nedovolený skutok; syn. spáchať, vykonať: d. sa vážnej chyby; d. sa omylu, netaktnosti; d. sa hriechu, zrady; d. sa bezprávia; d. sa klamstva, podvodu; d. sa krivého svedectva, protiprávneho konania; d. sa výtržnosti, priestupku, zločinu; čin, ktorého sa dopustil, musí byť potrestaný; Čoho som sa dopustil? Žiadam vysvetlenie. [L. Beňo] ▷ nedok. ↗ dopúšťať sa
dopustiť1 -tí -tia (ne)dopusť/(ne)dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ neurobiť nič proti niečomu negatívnemu, nechcenému; syn. pripustiť, dovoliť, privoliť: d. neporiadok, chaos; nemôžem d., aby mu krivdili; takéto bezprávie nesmiete d.; Chlapi nedopustili žiadne vystrájanie, divochov skrotili opaskami - a zábava sa skončila bez škôd. [P. Štrelinger] 2. obyč. v zápore al. v otázke (na koho, na čo) ▶ pripustiť niečo negatívne, hanlivé: nedopustí na starkú zlého slova; nedá d. na svoju kamarátku; nedá d. na staré časy; Vtedy som pochopil, prečo starý otec nedá na chlieb dopustiť. [R. Dobiáš] 3. ▶ (o nadprirodzených silách) spôsobiť, aby sa niečo nechcené stalo, pripustiť, dovoliť: nebesia na nás dopustili pohromu, trest; Bože môj, čo si to na mňa dopustil; Och, Bože! Nedopusť to! zaprosili tetka Rosíčka. [L. Ťažký] ◘ parem. keď Boh dopustí, aj motyka spustí/strelí stane sa i nemožné ▷ nedok. k 1 ↗ dopúšťať1
dopustiť2 -tí -tia dopusť/dopusti! -til -tiac -tený -tenie dok. (čo/čoho) ▶ dodatočne vpustiť menšie množstvo tekutiny; syn. pripustiť: d. si do kúpeľa studenú vodu, studenej vody ▷ nedok. ↗ dopúšťať2
dopúšťať sa -ťa sa -ťajú sa -ťaj sa! -ťal sa -ťajúc sa -ťajúci sa -ťanie sa nedok. (čoho) ▶ robiť niečo zlé, nedovolené; syn. páchať, konať: d. sa chýb, omylov; d. sa neprávostí, násilia, trestného činu; d. sa nevery; Uvedomoval si zreteľne, že sa dopúšťa priestupku. [P. Karvaš] ▷ dok. ↗ dopustiť sa
dopúšťať1 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; s vedľajšou vetou) ▶ nerobiť nič proti niečomu negatívnemu; syn. pripúšťať, dovoľovať, privoľovať: usiloval sa nedopúšťať lajdáctvo; ako môžu d. takéto neprístojnosti; nedopúšťal, aby ho klamali ▷ dok. ↗ dopustiť1
dopúšťať2 -ťa -ťajú -ťaj! -ťal -ťajúc -ťajúci -ťaný -ťanie nedok. (čo; čoho) ▶ dodatočne púšťať menšie množstvo tekutiny, pripúšťať: d. si do vane horúcu vodu, horúcej vody ▷ dok. ↗ dopustiť2
dopustiť sa urobiť niečo zlé, nedovolené • spáchať • vykonať: dopustiť sa zločinu, spáchať zločin; vykonať trestný čin • podopúšťať sa • popáchať • napáchať (dopustiť sa viacerých činov): za celý život sa podopúšťal mnohých krádeží; popáchal toho dosť
dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížili • nezabrániť: nezabrániť sporu, hádke • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážky • dovoliť • privoliť • pristať • pristúpiť • súhlasiť
2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať • zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest
dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičenia • dopustiť • pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížili • umožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničí • súhlasiť • privoliť • pristúpiť • pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kina • strpieť • zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávanie • kniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte
prehrešiť sa porušiť platné normy, isté zásady • previniť sa • zhrešiť: prehrešiť sa, previniť sa, zhrešiť proti Božím prikázaniam • dopustiť sa hriechu: dopustiť sa hriechu na deťoch • kniž. zviniť
pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť • dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičo • pristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpu • privoliť • dovoliť • kniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolili • podvoliť sa • zried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísť • pripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovede • dopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodili • prikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavky • pejor.: odkývnuť • odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali
2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do voza • svedčať • svedčiť • slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilo • hovor.: pasovať • šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predsedu • hovor.: sadnúť • seknúť • padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej sekne • hovor.: sedieť • stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliate • šatiť (o šatách): tento strih dobre šatí
dopustiť, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.
1. (čo i so spoj. aby) dovoliť, privoliť, dať súhlas k niečomu: Ja to nedopustím ďalej, aby tvoja žena bola gazdinou. (Tim.) Nemohol som dopustiť, aby chodila so mnou po svete. (Fig.)
● žart. Keď boh dopustí, aj motyka vystrelí, spustí (porek.) stane sa i nemožné;
2. (na koho) pripustiť o niekom niečo zlého: nedá naňho dopustiť, nič (zlého) naňho nedopustí; (Moji bratia) nedopustia na mňa zlého slova. (Tat.)
3. (čo na koho) zoslať, poslať, obyč. nešťastie (o nadprirodzených silách): Je to skúška na nás bohom dopustená. (Jégé) Bože, prečo si to na mňa dopustil! (Fr. Kráľ)
4. zastar. (čo) pripustiť: d. nemožnosť (Hurb.); d. výnimku (Vaj.);
nedok. dopúšťať, -a, -ajú
dopustiť sa, -í, -ia, rozk. -sť/-sti dok. (čoho) spáchať, vykonať niečo: d. sa chýb, nedbalosti, priestupku, poklesku, prečinu, hriechu, zrady, zločinu, trestného činu;
nedok. dopúšťať sa, -a, -ajú
dopustiť dok. 1. dovoliť: Nedopuščím, abi zmo te oklamali (Kameňany REV); Jä to nedopusťím, abi se ďeš takia v mojom dome robilo (Revúca) F. kebi počasié bolo dopuscilo (Bošáca TRČ) - keby sa bolo vyčasilo; keť pambo dopuscí, aj motika spuscí (Bošáca TRČ) - aj nemožné sa môže stať 2. dovoliť, povedať (obyč. v zápore): Nedajbože zlého slova nanho dopustit (Lukáčovce HLO); Ja ňedopuśču na sebe take pľetki (Dl. Lúka BAR) 3. vsl dovoliť priblížiť sa: A jag už mala (kvoka) kurčeta, ta ňikeho gu sebe ňedopuščela (Kokšov-Bakša KOŠ); Ňedopuśčil gu ňej ňikoho (Rudlov VRN) 4. dovoliť uplatniť sa: Ľudzia už ňechceli dopuscic starého k moci (Mestečko PCH); Luteránov medzi seba nedopusťe! (Újazd TRČ) 5. prísť, ovládnuť, zaľahnúť: Takí strah na ňeho dopusťilo, že aňi vraveťi ňemohou̯ (V. Lom MK); Takí strah na ňíh dopusťilo (Veličná DK) 6. poslať nešťastie, trest: Aj ňešťasťí som bola šelijakom, Pán Boh dopusťeu̯ na mňa (Svätoplukovo NIT); Šeličo Pám_Bo_dopusťí (V. Bielice TOP); Boh dopuśči naňho skaraňe (Remeniny GIR) F. Boh dopustí, ale neopustí (Lukáčovce HLO) - každé nešťastie sa pominie
dopustiť sa dok. vykonať niečo, spáchať: Šakovakih vecí si se už dopuščil (Mokrá Lúka REV); Takíh vecí abi si sa nigdi nedopustev! (Lukáčovce HLO); Čoho sa človeg najvádz odriéka, toho sa najskvór dopuscí (Bošáca TRČ)
dopustiť dk 1. komu, k čomu, čoho dovoliť, pripustiť, dať súhlas na niečo: podanym swym gestly chtegy (vodu) dopustiti (L. JÁN 1480 SČL); werime, že k tomu nedopustite priti (MOŠOVCE 1585); buczek ya chtel sem odwazuwat, ale dworsky nedopustiel (ILAVA 1660); nasilu my zamku na nohawyce chcela zanknut, ale som geg nedopustil (KRUPINA 1716); ňikdi nedopustjm toho, aby gsem žiwot tento skrz lež prodlaužil (PT 1796); gestli čas dopusti, magu sa (ruže) sadit w oktobri (PR 18. st) F. kdy Bůh dopustj, y holstra zpustj (SiN 1678) môže sa stať i nemožné 2. prepustiť, prenechať do užívania: Mathegu dopustil a predal pol cztwrti (SLIAČE 1596); abi mu dopustil luku do ziwobitia geho (P. BYSTRICA 1647) 3. čo spáchať, urobiť: pilne pozorowati slussj, aby w položenj summy numerj důwodně postawené byli, tjsyc tehdy pod tjsyc, sto pod sto, gináč bys weliku chibu dopustil (LU 1775) 4. čo na koho, čím (o Bohu) zoslať: Pan Buoh smrth na Aarona dopustil (ŽK 1468); na messtanuw nassich zle y dobre dopustil (P. ĽUPČA 1654); mor dopustil Pán na Izraele (WP 1768); pred Welku noci tak Pan Buch ohnom dopustil, ze temer secka Privica vipalena bit mela (PRIEVIDZA 1790 E); x. pren gestližeby Pan Buh dopustil na Matege swu ruku (L. TRNOVEC 1572) navštívil ho niečím nepríjemným, neželateľným 5. odpustiť: kmuotr Owczarsky vprosel, deset zlatich aby bolo dopussczenich a deset zlatich že zvstawalo (ŽILINA 1608); facere gratiam delicti: dopustiti winnu (KS 1763); dopúšťať [-šť-, -šč-], dopusťovať ndk 1. k 1: on dopussty Gallikowi od Keczek az do Kamenneho potoka wrch wsseczek wyklicziti (P. ĽUPČA 1559); sino: dopussczam (VT 1648); Yano, Mikul a Pawol Hola dopusstagu a dowolugu obidwa wsseckich trich casku nekteru bratru swemu Mikulowy predat (TURANY 1719); swati Pachomius cizim mnjchum nedopustowal z swjma bratri gizti (VP 1764); on gakossto polesni gim ribi lapati nedopussčzal (ROSINA 1780) 2. k 3: čo zlého dopússtám, ked z strachem prinuceny Krysta Pana ustmi zapjrat budem (BlR 18. st) 3. k 4: križ a trapeni, ktere (Boh) na nas dopussta (TC 1631); když Bůh na njch (ľudí) nemoc dopussta (MP 1718) 4. k 5: indulgeo: dopussczam (VT 1648); indulgens: dopússťagjcy (KS 1763) 5. pripúšťať, po istom uvažovaní, váhaní uznávať za možné: wíražki na običag laťinákuw we wícsillabních (slovách) dopúšťam (BE 1794) 6. (o domácich zvieratách) umožňovať párenie: kdiž na kobili dopússťagu (KS 1763); dopúšťavať frekv k 1: ked by sa nám (kňazom) dopússťawalo, aby se ženili (BlR 18. st)
dopustiť sa dk 1. (do) čoho; čomu spáchať, vykonať niečo nedovolené (hriech): zlych gskutku gsu gse dopustiti (BRATISLAVA 1526); gestly by se kdy dopustil tomu, aby swu wrchnost zlechčowal (S. ĽUPČA 1616); hrychy, kterich sme se dopustily; hrychy nasse, do kterich sme se dopustily (AgS 1708); do kterych (hriechov) sy se dopustil (CDu 18. st) L. (Hanus Fidler) prestrašeny suce z reči nieakoweho tovariše, kteryž nanho mlovil, že by bol nosil martaluzom pokrmy, a tak že se dopustil v behy (Ž. BREZNICA 1585 E) 2. odvážiť sa, opovážiť sa: ktery by se z bratuw dopustyl hrat w karty (CA 1698); kdyby sa bol gedenkrat dopustil k nebohemu panu na žalobu (JASENICA 1710); dywka nie toliko w towaristwy, ale y do spogeny, s nym (diablom) se dopustila (PeP 1770); dopúšťať sa [-šť-, -šč-] ndk k 1: zlibugi pred prawom, že sa ga y swimy dietkamy chczy od thakowich zlich weczy hagity a wycze se do nich ay do ginich nedopuszczietty (JELŠAVA 1567 E); takowych handrunkow a haneny geden druheho se nedopusstely (S. ĽUPČA 1603); když se k hrychum dopusstagu (GŠ 1758); k 2: do sydla nebespéčneho seba whazugu, ktery boske sudi pohledáwati sa dopusstagu (BlR 18. st)