Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot; viac ned-la

// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l; d-l sa, že svadba nebude

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dopočuť ‑je ‑jú dok.; dopočuť sa

dopočuť -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutý -čutie dok.


dopočuť sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čul sa -čujúc sa -čutie sa dok.

dopočuť sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čul sa -čujúc sa dok. (čo; o kom, o čom; s vedľajšou vetou) ▶ z počutia sa (náhodne) dozvedieť; syn. počuť: d. sa novinu; všeličo sa o tom dopočul; dopočul som sa o tebe, že pekne spievašnedok.dopočúvať sa


dopočuť1 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutie dok. (čo) ▶ zachytiť sluchom; syn. počuť, začuť: d. smiech, buchot; jeho posledné slová som už nedopočul; hovor tichšie, lebo to dopočujú

dopočuť3 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čujúci nedok. v záporeslabo, zle počuť: nedopočuje na jedno ucho; Prikladal si ruku k uchu, akoby nedopočul. [V. Mináč]


dopočuť2 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutý -čutie dok. práv. profes. (koho) ▶ dodatočne, ešte raz vypočuť s cieľom doplniť al. overiť výpoveď: svedok bol dopočutý; bol predvolaný kvôli dopočutiu; Treba vykonať vyšetrovací pokus, dopočuť znalca a niektorých svedkov. [VNK 2001]nedok.dopočúvať2


dopočúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (čo; o kom, o čom; s vedľajšou vetou) ▶ z počutia sa (náhodne) dozvedať; syn. počúvať: dopočúvam sa o tebe samé chvály; Robíte si starosti, keď sa teraz dopočúvate, že niečo také sa stalo. [VNK 2002]dok.dopočuť sa


dopočúvať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie nedok. práv. profes. (koho) ▶ dodatočne, opakovane vypočúvať s cieľom doplniť, overiť výpoveď: poškodení sú dopočúvanídok.dopočuť2

dopočuť sa p. dozvedieť sa


dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedeldopočuť sapočuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalodočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihezastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodoupodozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým


počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku krokyzachytiť: zachytil jemný šuchothovor. očuťhovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotaniezastar. započuť: započuli tiché hlasyzastar. zaslúchnuť (Dobšinský)zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvuhovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovaťkniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčalikniž. čuť: nič nečuť od susedovpopočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval

2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinudozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dopočuť1, -uje, -ujú dok.

1. (čo) postihnúť sluchom, začuť: Mladucha to — no len tak jedným uchom — dopočula. (Dobš.) Slov ostatných Marína nedopočula. (Tim.)

2. zried. dopočuť sa: Ten dopočul o našom popelvárovi, kde ide. (Dobš.) Na dopočutie zlých novín je vždy dosť času. (Jégé)

|| dopočuť sa (čo, o čom, o kom, so spoj. že, zastar. i čoho) dozvedieť sa počutím: Ak sa to svet dopočuje, nuž ťa ozaj potvorí. (Taj.) Dopočul sa o nej i náš maliar. (Taj.) Dopočul sa, že k Hanke chodí Beránek. (Urb.) Čoho sa ešte dopočujeme? (Vans.)


dopočuť2, -uje, -ujú nedok. (v zápore) slabo, zle počuť: Je už starý, nedovidí a nedopočuje. (Ráz.)

dopočuť dok. začuť: Pri dveráh že ešče tolko dopočul, že Nenci budú brat chlapóv (Brestovany TRN)

dopočuť nedok. slabo, zle počuť: Ňeviem, čo vraveu̯, ľebo fufňe a ja ňedopočujem (Mošovce MAR)

dopočuť dok. začuť: Pri dveráh že ešče tolko dopočul, že Nenci budú brat chlapóv (Brestovany TRN)

dopočuť nedok. slabo, zle počuť: Ňeviem, čo vraveu̯, ľebo fufňe a ja ňedopočujem (Mošovce MAR)


dopočuť sa dok. strsl, jzsl z počutia sa dozvedieť: Hňeť ftedi sa o šetkom dopočul (Kňažia DK); Ke_ca on to dopočuu̯, bou̯ celí šťastní (Detva ZVO); Dopočula son sa, že si sa ožeňeu̯ (Návojovce TOP); Ale son sa o non dopočúl, že má dlhé prsti, tak som ho nezál do službi (Hrnčiarovce n. Par. TRN)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu