dopočuť -je -jú dok. zachytiť sluchom, začuť: d. buchot; viac ned-la
// dopočuť sa z počutia sa (náhodne) dozvedieť: všeličo sa o tom d-l; d-l sa, že svadba nebude
dopočuť -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutý -čutie dok.
dopočuť sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čul sa -čujúc sa -čutie sa dok.
dopočuť sa -čuje sa -čujú sa -čuj sa! -čul sa -čujúc sa dok. (čo; o kom, o čom; s vedľajšou vetou) ▶ z počutia sa (náhodne) dozvedieť; syn. počuť: d. sa novinu; všeličo sa o tom dopočul; dopočul som sa o tebe, že pekne spievaš ▷ nedok. ↗ dopočúvať sa
dopočuť1 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutie dok. (čo) ▶ zachytiť sluchom; syn. počuť, začuť: d. smiech, buchot; jeho posledné slová som už nedopočul; hovor tichšie, lebo to dopočujú
dopočuť3 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čujúci nedok. v zápore ▶ slabo, zle počuť: nedopočuje na jedno ucho; Prikladal si ruku k uchu, akoby nedopočul. [V. Mináč]
dopočuť2 -čuje -čujú -čuj! -čul -čujúc -čutý -čutie dok. práv. profes. (koho) ▶ dodatočne, ešte raz vypočuť s cieľom doplniť al. overiť výpoveď: svedok bol dopočutý; bol predvolaný kvôli dopočutiu; Treba vykonať vyšetrovací pokus, dopočuť znalca a niektorých svedkov. [VNK 2001] ▷ nedok. ↗ dopočúvať2
dopočúvať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie sa nedok. (čo; o kom, o čom; s vedľajšou vetou) ▶ z počutia sa (náhodne) dozvedať; syn. počúvať: dopočúvam sa o tebe samé chvály; Robíte si starosti, keď sa teraz dopočúvate, že niečo také sa stalo. [VNK 2002] ▷ dok. ↗ dopočuť sa
dopočúvať2 -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vaný -vanie nedok. práv. profes. (koho) ▶ dodatočne, opakovane vypočúvať s cieľom doplniť, overiť výpoveď: poškodení sú dopočúvaní ▷ dok. ↗ dopočuť2
dopočuť sa p. dozvedieť sa
dozvedieť sa získať správu, informáciu • zvedieť: dozvedel sa, zvedel pravdu; z listu sa všetko dozvedel • dopočuť sa • počuť (sluchom sa dozvedieť): dopočuli sa, počuli, čo sa stalo • dočítať sa (čítaním): dočítala sa o novej knihe • zastar. dovedieť sa: dovedeli sa to náhodou • podozvedať sa (postupne, viac vecí): pomaly sa podozvedal, čo bolo za tým
počuť 1. vnímať, prijať sluchom • začuť: počuli sme, začuli sme vonku kroky • zachytiť: zachytil jemný šuchot • hovor. očuť • hovor. zastar. občuť: očul som podozrivé štrkotanie • zastar. započuť: započuli tiché hlasy • zastar. zaslúchnuť (Dobšinský) • zastar. uslyšať: mládenec uslyšal kráľovu výzvu • hovor. chyrovať: ani vtáčika-letáčika tu nechyrovať • kniž. slýchať: kto to kedy slýchal, aby deti rodičom porúčali • kniž. čuť: nič nečuť od susedov • popočúvať (počuť na viacerých miestach al. viackrát): všeličo po meste popočúval
2. získať, dostať informáciu, správu (prostredníctvom sluchu) • dopočuť sa: od známych sme sa dopočuli novinu • dozvedieť sa: o zemetrasení som sa dozvedel z rádia
dopočuť1, -uje, -ujú dok.
1. (čo) postihnúť sluchom, začuť: Mladucha to — no len tak jedným uchom — dopočula. (Dobš.) Slov ostatných Marína nedopočula. (Tim.)
2. zried. dopočuť sa: Ten dopočul o našom popelvárovi, kde ide. (Dobš.) Na dopočutie zlých novín je vždy dosť času. (Jégé)
|| dopočuť sa (čo, o čom, o kom, so spoj. že, zastar. i čoho) dozvedieť sa počutím: Ak sa to svet dopočuje, nuž ťa ozaj potvorí. (Taj.) Dopočul sa o nej i náš maliar. (Taj.) Dopočul sa, že k Hanke chodí Beránek. (Urb.) Čoho sa ešte dopočujeme? (Vans.)
dopočuť2, -uje, -ujú nedok. (v zápore) slabo, zle počuť: Je už starý, nedovidí a nedopočuje. (Ráz.)
dopočuť dok. začuť: Pri dveráh že ešče tolko dopočul, že Nenci budú brat chlapóv (Brestovany TRN)
dopočuť nedok. slabo, zle počuť: Ňeviem, čo vraveu̯, ľebo fufňe a ja ňedopočujem (Mošovce MAR)
dopočuť sa dok. strsl, jzsl z počutia sa dozvedieť: Hňeť ftedi sa o šetkom dopočul (Kňažia DK); Ke_ca on to dopočuu̯, bou̯ celí šťastní (Detva ZVO); Dopočula son sa, že si sa ožeňeu̯ (Návojovce TOP); Ale son sa o non dopočúl, že má dlhé prsti, tak som ho nezál do službi (Hrnčiarovce n. Par. TRN)