donžon, donjon [-žon] -nu pl. N -ny m.
donžon, donjon [-žon] -nu pl. N -ny m. ⟨fr.⟩ ▶ hlavná najpevnejšia obytná veža stredovekého hradu, často samostatne opevnená, posledné útočisko pri obrane: sprístupniť d.; ústrednou časťou hradu je mohutný d.
donjon [-žon], donžon -u m. ‹f› archit. hlavná a najpevnejšia veža stredovekého hradu, pôvodne obytná, neskôr len obranná, posledné útočisko pri obrane hradu