donebavolajúci príd. kt. nemožno odpustiť, veľmi veľký, neodpustiteľný, neospravedlniteľný: d. hriech Sodomčanov; d-a nespravodlivosť, krivda
donebavolajúci -ca -ce príd.
donebavolajúci -ca -ce príd. expr. ▶ ktorý presahuje prijateľnú mieru, ktorý nemožno odpustiť, veľmi veľký, neslýchaný, neodpustiteľný, trestuhodný: donebavolajúca nespravodlivosť; donebavolajúce rúhanie; donebavolajúce diletantstvo [P. Karvaš]
donebavolajúci [-bevolají-] príd mimoriadne, veľmi veľký: hrýchowe donebewolagýci (CC 1655); krivda donebevolaica (BELUŠA 1783 E)