donácia -ie ž. ver. darovanie majetku (obyč. inštitúcii, spolku), nadácia;
donačný príd.: d-á listina
donácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
donácia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ hist. ▶ (vo feudalizme) verejné darovanie majetku (obrazu, oltáru, sochy a pod.) cirkevným inštitúciám (napr. kláštoru, kostolu) a šľachte za zásluhy: získať donáciu; kráľovská d. (v Uhorsku) práva al. majetky prepožičané panovníkom šľachte
donácia -ie ž. ‹l› odb. verejné darovanie majetku (napr. v stredoveku kostolu al. kláštoru), verejný dar, nadácia; hist. kráľovská d. (v Uhorsku) majetky prepožičané panovníkom šľachte;
donácia, -ie, -ií, -iám, -iách ž. zastar. vo feudálnom zriadení udelenie majetku za vojenské, politické al. úradnícke zásluhy; majetok takto získaný;
donačný príd.: d. majetok; d-á listina výsadná, darovacia
donácia ž lat práv 1. darovacia listina, ktorou kráľ obdarúval niekoho za voj., polit. al. iné zásluhy: ten lyst a tu nowu donaty daly poprawyty (L. JÁN 1480 SČL); s predrecženu nowu donacij (BRATISLAVA 1559); odal sem rychtarowy na ssnurach lystow sedem, donatie try (MARTIN 1653) 2. darovaný majetok: grof anno r. 1685 vyžadal v tom našom chotari to iste majerstvo na donaciu (BELUŠA 1783 E)