donášač -a m. kto tajne donáša správy: d. klebiet; špión a d. udavač;
donášačstvo -a s.
donášač -ča pl. N -či m.
donášač -ča pl. N -či m. ▶ kto tajne, z vlastnej vôle, obyč. s nečestným zámerom informuje nadriadených, nejaký orgán a pod. o úmysloch, konaní iných ľudí; syn. udavač: platení, policajní donášači; údajní donášači pre tajnú políciu; d. klebiet; stať sa donášačom; každý ho pokladal za špióna a donášača; Šepne im do ucha, aby ich náhodou nejaký donášač nezačul. [I. Izakovič] ▷ donášačka -ky -čiek ž.
donášač p. udavač
udavač kto niekoho udáva, obyč. so zištným zámerom • donášač: stať sa udavačom, donášačom • konfident (donášač polície): tajný konfident • kniž. denunciant • hovor. pejor. špiceľ • kniž. zastar. sykofant • pren. pejor. kopov • subšt. bonzák
donášač, -a m.
1. kto niečo pravidelne donáša: d. mlieka;
2. kto donáša tajné zprávy, udavač, denunciant;
donášačka, -y, -čiek ž.;
donášačstvo, -a str. udavačstvo
donášač m kto niečo prináša: perlator literarum: donássač listi; fabricathor lethi: donássač smrt; salutiger: zdrawi donássač (KS 1763)